Prvý <a href="https://www.automoto.sk/article/187286/hyundai-i30-korejci-chcu-ist-na-vrchol">kontakt s Hyundaiom i30</a> nám veľa detailov jeho nátury neodhalil, preto sme rovnako ako skalní fanúšikovia a spokojní zákazníci značky nedočkavo čakali na druhý kontakt. Aj keď Hyundai nie je typom výrobcu, ktorého produkty by viseli na plagátoch nad posteľami zapálených teenagerov, pred redakčným testom novej generácie modelu i30 sme boli naozaj zvedaví. Je taká dobrá, ako sa povráva? Alebo dokonca ešte lepšia.

Hyundai už čo-to naznačil <a href="https://www.automoto.sk/article/186511/test-hyundai-i40-1-6-gdi-mysli-to-vazne">revolučným i40</a>. Podobný skok sme čakali aj od i30. Podarilo sa? Čítajte ďalej.Testovali sme Hyundai i30 s motorom 1.6 GDI, šesťstupňovou manuálnou prevodovkou a najbohatšou výbavou Style.

Je zbytočné rozpitvávať dizajn exteriéru novej generácie i30. V prvom rade by sme sa čľapkali v silne subjektívnych vodách. V rade druhom, zdanlivo odporujúcom prvému radu, tvorcovia nového kórejského kompaktu urobili za svojimi rysovacími doskami respektíve počítačmi kopec práce, ktorej výsledkom je objektívny sedemmíľový skok vpred. Z domestikovaného Aziata sa stal Európan s kórejskými koreňmi.

Z hľadiska rozmerov medzi generáciami výrazný rozdiel nie je, rázvor dokonca zostal na rovnakej hodnote. Bravó, konečne sa nekontrolovateľné puchnutie segmentov pomaly zastavuje. Keď sa nad celou vecou zamyslíme, dnešné kompakty sú už dosť veľké a je úlohou výrobcov vytesať do ich hmoty priestor pre štyroch dospelých cestujúcich. Áno, štyroch. Kto chce prevážať trojicu dospelákov vzadu, nech sa poobzerá inde, to nie je poslanie kompaktov a basta.

Hyundai i30 nie je výnimkou. Aj keď miesta vo vnútri oproti predošlej generácii pribudlo, nedá sa nová i30 považovať za absolútneho priestorového víťaza. Štyria sa veľmi pohodlne zmestia a to stačí. Napriek vyššiemu posedu na hlavu zostáva pre priemerne urasteného pasažiera dosť miesta. Napríklad vpredu je to asi 10-centimetrová rezerva pri sedadle v dolnej polohe. Vzadu zas kolená dostávajú peknú porciu voľného priestoru. Bavíme sa však o priemerne vysokom pasažierovi. Tomu, kto sa vymyká výraznejšie smerom nahor, komfort vzadu už nikto nezaručí.

Ešte je tu možnosť prevážať sa v kufri (samozrejme, že nie je) s kapacitou 378 litrov, čo je mierne nadpriemerná hodnota. V tejto oblasti Hyundai i30 akoby z oka vypadol <a href="https://www.automoto.sk/article/188198/velky-test-kia-ceed-1-4-crdi-vw-golf-sa-musi-zlepsit">súrodencovi zo Žiliny, Kii cee´d, ktorú sme nedávno tiež testovali</a>. Pre oboch teda platí, že ponúkajú dobrú kapacitu, možnosť rovnej plochy po sklopení zadných sedadiel, vyššiu nakladaciu hranu, ale ináč dobre využiteľný priestor na prevoz batožiny.

Hyundai i30 je „shopping friendly“ vďaka háčikom na tašky, sieťke, falošnému dnu a množstvu priehradiek pod ním, do ktorých si lepšie zorganizujete veci zvyčajne sa povaľujúce sem a tam. V batožinovom priestore sa nachádza aj zásuvka na 12V, ktorú oceníte najmä pri potrebe niesť so sebou zásobu chladeného tekutého osvieženia (rozumej: dá sa pripojiť autochladnička).

Keď sa posadíte za volant, privíta vás atmosféra v štýle Hyundai. Palubná doska vyzerá lákavo už na pohľad a ani skúška hmatom nič na prvom dojme nezmení. Palec hore si Hyundai zaslúži za rozumnú dávku dnes moderných lesklých dekoračných povrchov, ktoré však po chvíľke hmatania zaplnia odtlačkami prstov, alebo aspoň svedomito vystavujú na obdiv zachytené čiastočky prachu. V i30 sa táto lesklá pohroma nachádza iba na stredovej konzole a jej plochu výrazne redukujú matné tlačidlá.

Ovládacie prvky sú na dosah vodičovej ruky rozosiate podľa šablóny Hyundai. Trochu ťažšie sa dočahuje na tlačidlá, ktorých lokalizáciu predurčil tvar ramien volantu. Zároveň ich vzhľad nekorešponduje s moderným stvárnením auta. Na druhej strane sa nedá dostatočne vynachváliť dizajn displeja medzi budíkmi, i keď, jedna škvrnka by sa našla: mohol by poskytovať aj údaj o prednastavenej rýchlosti tempomatu, kapacitu na to má.

Keď sa pohľadom a dotykom presunieme na stredovú konzolu, zistíme, že ani tamojší centrálny displej nie je na zahodenie. Na pokyny prstom reaguje „v priamom prenose“ a keď si zaumienite sa vybrať do útrob jeho ponuky, nebudete dlho krúžiť ukazovákom predtým, než ďobnete do nesprávnej ikony. Napriek mierne nekonvenčnému rozloženiu ovládačov na volante Hyundai i30 skúšku z ergonómie absolvoval.

Ak sa vám na fotografiách nepozdáva farebnosť záberov interiéru, nezúfajte, zrak máte v poriadku. Hyundai obdaril model i30 možnosťou za malý príplatok vybaviť interiér modrou kožou. Netradičná kombinácia udrie do očí, ale napodiv neobťažuje, ba naopak interiér je vďaka nej akýsi živší. Hyundai nešetril a dokonca aj výplne dverí ctia modrý kožený kódex. Pritom príplatok za kožené čalúnenie je iba 500 eur, doplatok za modrú farbu 150 eur. Jedinou chybičkou krásy je, že fajnový materiál si môže dopriať iba zákazník, ktorý siahne po najvyššej výbave. Ostatní sa budú potiť do textilu.

Pod modrou kožou sa ukrývali pohodlné sedadlá, v našom prípade bolo vodičove elektricky nastaviteľné. Jediné čo nás trošku prekvapilo bolo ich vyššie ukotvenie, ale zas takáto pozícia prospieva výhľadu aj pohodliu.

Vymením kone za Newtonmetre, značka: GDI

Takto by mohol znieť inzerát motora 1.6 s priamym vstrekovaním. Je pekné, že má 135 koní, ale čo z toho, keď stádo sa kompletizuje až v málo navštevovaných teritóriách pásma otáčok. Kiež by to bolo také ľahké a dalo by sa obetovať zopár koníkov v prospech nárastu populácie Newtonmetrov (a tá by mohla v plnej zbroji úradovať aj o niekoľko sto otáčok nižšie). Pri motore GDI sú všetky maximá umiestnené tak vysoko, až by sa mohlo zdať, že pri jeho vývoji sa už od začiatku počítalo s pomocou prepĺňania a atmosférická verzia je len akýmsi vedľajším produktom.

Treba však povedať, že aj napriek nezvyčajne vysokootáčkovému ladeniu motora 1.6 GDI sa s ním dá celkom pohodlne jazdiť aj v ležérnom režime. Pri relatívne nízkych otáčkach javí známky pružnosti, ktorá sa postupne a lineárne vynára. Najlepšie na tom je, že ani „tam dole“ motor neprotestuje vibráciami a dunením. Dá sa s ním počítať aj do koča aj do voza, len treba mať na pamäti, že pri dopyte po dynamike treba výdatne podradiť. V hornom spektre otáčok, kedy sa motáme okolo vrcholu krivky krútiaceho momentu, motor 1.6 GDI zatočí s i30 ani sa nenazdáte.

Zvukový prejav motora je dosť obyčajný, takpovediac usadlý, čo sa k i30 aj hodí. Do asi 3 000 otáčok je motor 1.6 GDI pomerne tichý a nad touto hranicou spolu s nástupom agility prichádzajú aj zvukové efekty. Nijako vás neokúzlia, no v záujme bezpečného predbiehania ich budete musieť stráviť. Nebojte sa, neublížia.

V redakčných testoch nám rukami už prešlo viacero Hyundaiov s motorom 1.6 GDI a výsledky novej generácie i30 iba potvrdili jeho povesť. Nie je nijako extrémne skromný, no konzumáciu benzínu drží na uzde. Vopred varujeme, že testované auto bolo pomerne čerstvé (najazdených asi 1 400 km).

Napriek tomu sa nám podarilo podliezť normovanú spotrebu výrobcu, ktorá platí pre mestský režim. Zároveň sa však potvrdilo, že papierové hodnoty v mimomestkej prevádzke sú nereálne. Namiesto udávaných 4,6 litra si i30 vypýtala iba o trochu menej než 6 litrov. Po zabehnutí by mal apetít motora 1.6 GDI trochu klesnúť.

Aj keď Hyundai i30 má za úlohu stúpiť na otlak najmä nemeckej konkurencii a celkovo ho verejnosť porovnáva najmä s Nemcami, jeho podvozok je mäkký. Našťastie predný MacPherson a zadnú viacprvkovú nápravu sa inžinierom podarilo vyladiť tak, že slovo mäkký treba vnímať v pozitívnom zmysle.

Posádka je rozmaznávaná pohodlnou jazdou, ale iba za predpokladu, že povrch cesty, po ktorej i30 roluje, je súvisle pokrytý asfaltom. Keď sa vyskytnú diery, Hyundai trocha znervóznie a svoju nespokojnosť pred posádkou nedokáže celkom utajiť. Novej i30 jednoducho treba dopriať súvislý povrch, hoci aj zvlnený a odvďačí sa hladkou jazdou. To isté platí aj v zákrutách, preto pozor na „nastražené“ diery pri apexe.

K riadeniu nemáme žiadne vážne pripomienky, je presné, ľahké a podľa očakávania aj nekomunikatívne. Nastavovanie jeho charakteristiky v troch režimoch sa nám javí stále ako zbytočnosť, ktorá pre bežného šoféra nemá význam.

Cenník i30 je postavený tak, že v testovanej najvyššej výbave si už ani veľmi niet za čo priplatiť, ale to, za čo sa priplatiť dá, má veľmi motivujúcu cenu. Napríklad také adaptívne xenóny stoja 900 eur, spomínaná koža 500 eur (príplatok za modrú 150 eur), balíček obsahujúci elektronickú parkovaciu brzdu, elektrické nastavenie sedadla a ventilačné výduchy pre zadné sedadlá stojí 500 eur. Všetky tieto prvky sú však výsadou iba najvyššej výbavy, Hyundai teda chce, aby ľudia siahali hlbšie do vrecka. Najvyššia výbava Style štartuje od cenníkových 18 490 eur s motorom 1.6 GDI.

Hyundai i30 má zbrane pekne pripravené a dobre nabrúsené. V atraktívnom balíku ponúka pohodlie a tvári sa tak trochu prémiovo, no potom aj cenovka vyzerá prémiovo. To však nič nemení na fakte, že Hyundai vytvoril vo svojom nemeckom vývojovom centre takmer autentického Európana, vyšľachteného kórejskou snaživosťou. Výsledok sa preto musí dostaviť a my dávame novému i30 palec hore.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188332/test-hyundai-i30-1-6-gdi-exkurzia-do-europy/1747"><span><strong>Pokračovanie v ďalšej kapitole</strong></span></a>

Test Hyundai i30 1.6 GDI: Exkurzia do Európy

Výber pre vás

Test Hyundai i30 1.6 GDI: Exkurzia do Európy

Súvisiace články

Ford Focus Combi 1.6 TDCi: Úsporná akciovka

Test Jaguar XF 2.2D: Gentlemanské neresti

Veľký test Kia ceed 1.4 CRDi: VW Golf sa musí zlepšiť

Test BMW 328i: Čeľuste

Test Honda CR-V 2.2 i-DTEC: Veselý umieráčik

Výber pre vás