Honda Jazz síce stojí na platforme segmentu B, nie je to ale úplne typické malé auto. Svojou nadpriemernou výškou a vnútorným objemom kabíny by sa neurazila ani za nálepku MPV. A zrejme práve vďaka prebytku priestoru sa otvorila možnosť aplikovať hybridný pohon aj do tejto triedy. Hondu Jazz v jej najnovšej verzii po facelifte sme testovali relatívne nedávno s klasickým benzínovým motorom – <a href="https://www.automoto.sk/clanok/185598/test-honda-jazz-1-4-i-vtec-sokuje-priestorom/599">výsledok si môžete pozrieť v samostatnom teste.</a>

<a href="Test%20Honda%20Jazz%201.4%20i-VTEC:%20Šokuje%20priestorom">TIP: Test Honda Jazz 1.4 i-VTEC: Šokuje priestorom</a>

V tomto teste sa teda zameriame predovšetkým na špecifiká hybridnej verzie. Pozrieme sa na pohonný reťazec ako taký a zasadíme ho aj do kontextu so všetkými ostatnými komponentmi, na ktoré má a môže mať dopad. Pokúsime sa zodpovedať hlavne na otázku: čo hybridný pohon Honde Jazz dal a čo jej vzal?

Hybridné verzie sa od východiskových niekedy líšia iba nápismi. Jazz Hybrid ale spoznáte aj skôr, než nájdete na jeho karosérii príslušné slovné označenie. Neprehliadnuteľné sú najmä číre krycie sklá zadných svetiel či maska, ktorú má hybridný model plnú chrómu a klasický iba plastovú.

Aj v interiéri odhalíte jeho hybridnosť rýchlo. Najväčší rozdiel nájdete na prístrojovom paneli. Do pevného stredu centrálneho ciferníka pribudlo logo IMA. Pravý ciferník je bohatší o ukazovateľ prevádzkového stavu elektrického systému, teda či pomáha spaľovaciemu motoru (Assist) alebo dobíja batériu (Charge). Na stranu Charge sa ručička nakloní aj pri brzdení. V ľavom budíku sa môže objaviť zelená ikonka eko-jazdy na mieste, ktoré má benzínový Jazz vyhradené pre indikátor zmeny prevodového stupňa.

Odlišné od benzínového Jazzu sú aj fonty použité v hlavnom budíku: štandardne sú šikmé, hybrid má ale rové. Ale hlavne: kým klasik svieti na červeno, hybrid má prístroje východiskovo modré. Ak však jazdíte dostatočne úsporne, tak sa centrálny ciferník po obvode rýchlo prefarbí plynulo cez tyrkysovú až k zelenej.

A ešte je tu jedno síce tiež trochu utopené, ale predsa len dôležité špeciálne tlačidlo: vľavo pod volantom na palubnej doske, približne na úrovni vodičovho ľavého kolena. Zelená farba tohto ovládača, nápis ECON a dnes už dobre známy honďácky rastlinný eko-piktogram hovoria jasnou rečou o jeho účele. Toľko vzhľadové rozdiely, k naznačenej funkcii jednotlivých špeciálnych prvkov sa ešte vrátime.

Kým predošlé riadky popisovali hlavne dizajnové rozdiely, interiér hybridného Jazzu sa líši od benzínového aj v jednom pomerne výraznom praktickom ukazovateli. V kombinácii s benzínom máte k dispozícii vysoko nadpriemerný základný objem kufra: podľa metodiky VDA až 399 litrov. V prípade hybridu počítajte s kufrom o dobrú štvrtinu menším, jeho presný základný objem podľa tej istej normy je 303 litrov. Túto daň si vyžiadalo uloženie batérií.

Poďme sa konečne po všetkých predošlých drobnostiach a náznakoch pozrieť na tú hlavnú odlišnosť. Na to, čo robí hybrid hybridom. Teda na jeho pohonný systém. Ten označuje Honda svojím klasickým IMA, čo znamená Integrated Motor Assist. Veríme, že prekladať netreba.

Výkon elektrického motora 10 kW/14 k by naozaj mohol naznačovať, že je iba pomocníkom spaľovacieho agregátu. Tu je ale situácia trochu zložitejšia. Jazz síce má svoj kombinovaný pohon teoreticky koncipovaný ako tzv. paralelný hybrid, teda aj s možnosťou čisto elektrického pohonu. Práve malý výkon elektromotora však znamená, že sa systém väčšinou správa ako klasický sériový hybrid, alebo, ak chcete „mild hybrid“.

Benzínovou časťou hybridného celku je osemventilová jednatrojka i-VTEC. Osemventilová nie z dôvodu zastaranej techniky, ale preto, že v hornej časti každého spaľovacieho priestoru zaberajú miesto až dve zapaľovacie sviečky. Tie hádžu iskru postupne, Honda hovorí že „sekvenčne“, čo má za úlohu dosiahnuť dôkladnejšie a efektívnejšie zhorenie zmesi.

Výkon benzínového motora 65 kW/88 k by v službách úsporného malého auta ešte ušiel. Krútiaci moment 121 Nm ale v dnešnej dobe, keď si miesto na výslní ostrými lakťami vybojúvajú downszinigom nadopované turbomotorčeky, pôsobí už trochu smiešne. No a to je prvý okamih, keď atmosférický štvorvalec hybridného Jazzu ocení integrovanú pomoc svojho elektrického kolegu, ktorý pridá ďalších 78 Nm už od 1500 otáčok. Jeho plus 10 kW/14 k je v podstate už len symbolickým prídavkom.

Hybridný systém Jazzu využíva prevodovku typu CVT, teda bezstupňovú, alebo ešte inak: prevodovku s plynulou zmenou prevodového pomeru. Čiže najbežnejší systém, kombinovaný so sústavou spaľovacieho a elektrického motora. Od prevodovky CVT, ktorú má po facelifte aj klasický benzínový Jazz, sa ale líši tým, že tu nenájdete menič krútiaceho momentu.

O pár riadkov vyššie sme spomínali, že paralelný hybridný systém Jazzu funguje väčšinou ako sériový. Ako sa to prejavuje pri jazde? Napríklad hneď pri štarte, kedy vždy naskočí benzínový motor. Podľa otáčkomera to následne vyzerá, že ani počas jazdy nikdy nevypne.

Pritom ale vypne, keďže pri pohodovom ustálenom tempe systém dokáže odstaviť prívod paliva do benzínového agregátu. Napríklad v meste sme si to však často ani nevšimli, pretože pri povolenom maxime 50 km/h klesali otáčky benzínového motora až k tisícke a v tom pásme už ho sotva počujete.

Kultúra chodu pohonu patrí celkovo k najprínosnejším špecialitám hybridnej Hondy Jazz. Je síce pravda, že keď občas potrebujete prudko zrýchliť, motor sa dokáže pekne nahlas rozvrčať na celú kabínu. Takto sa ale s hybridom, orientovaným prioritne na úsporu, väčšinou nejazdí. A keď pracujete s plynom tak, ako sa na zelené auto sluší a patrí, motor sa vám ozaj často celkom stratí zo sluchových vnemov. Už klasický benzínový Jazz je veľmi kultivovaný, tu sa latka posúva ešte o kúsok vyššie.

S dynamikou, ktorú je schopný hybridný systém Hondy Jazz poskytnúť, vyjadrujeme spokojnosť. Prevodovka typu CVT síce dokáže spôsobom sebe vlastným dosť obmedziť subjektívny pocit zo zrýchlenia. Spoločný ťah oboch agregátov ale tento úbytok kompenzuje, takže sme približne tam, kde by sme boli bez tohto typu prevodovky a bez pridanej sily elektromotora.

Prevodovka v Jazze ponúka aj možnosť manuálneho „radenia“. Presnejšie povedané, manuálnej voľby niektorého zo siedmich predvolených z teoreticky nekonečného množstva prevodových pomerov. V režime „D“ dokážete takto podradiť, prevodovka však opäť veľmi rýchlo preberá kontrolu. V režime „S“ to máte v rukách vy, ak vám však ide o čo najnižšiu spotrebu, odporúčame nechať to na stroj a jeho elektronický mozog. Vie, čo robí.

Vráťme sa ešte k vyššie zmienenému prefarbovaniu podsvietenia rýchlomera podľa štýlu jazdy. Farba jeho podkladu z modrého na zelený v oboch smeroch sa mení rýchlo, behom pár sekúnd. Je to vizuálne veľmi účinná pomoc pre ukazovateľ okamžitej spotreby, ktorý je dosť zašitý a jeho hľadanie na displeji by podstatne viac odpútalo vodičovu pozornosť od cesty. Aktuálny štýl jazdy si vďaka tomu ustrážite podstatne účinnejšie a bezpečnejšie.

Pokiaľ ide o jazdné vlastnosti vo všeobecnosti, hybridný pohon Hondu Jazz nijako neodlíšil od toho, čo dokáže ten klasický benzínový. A to je dobrá správa. Prečo? <a href="https://www.automoto.sk/article/185598/test-honda-jazz-1-4-i-vtec-sokuje-priestorom">Dôvod nájdete v teste benzínovej verzie.</a>

A sme pri parametri, ktorý sa pri hybride sleduje najprísnejšie. Dnešné paralelné hybridy (full-hybridy) sa už pomaly približujú výkonom elektrického motora spaľovaciemu. Nečudo, že pri nich výrobcovia dokážu sľúbiť spotrebu aj hlboko pod štyri litre. Elektromotor hybridného Jazzu nie je až taký svalovec, prísľub konzumu s jeho pomocou však vyzerá aj tak celkom zaujímavo.

Určite ste si všimli minimálne rozdiely, s mestským prísľubom takmer na úrovni celkového priemeru a iba nepatrne nad spotrebou pre mimomestský režim. Tieto čísla teoreticky posielajú Jazz Hybrid hlavne do mesta. A musíme konštatovať, že mestské ulice sa aj v praxi ukázali byť jeho živlom.

Keď sa nám z času na čas podarilo na niektorej z dlhých bratislavských ulíc chytiť zelenú vlnu, ukazovateľ okamžitej spotreby klesal až k trom litrom a otáčkomer, ako už bola reč, až k tisícke. Na mestskom diaľničnom obchvate stúpali otáčky pri povolenej deväťdesiatke k hodnote približne 1700 a spotreba sa pri ustálenom tempe držala na zhruba štyroch litroch.

To, že sme nakoniec dosiahli mestský priemer „až“ 4,8 l/100 km, bolo spôsobené hlavne občasným skúšaním dynamických schopností vozidla pri rozjazde. Ak si niekto hybridného Jazza kúpi, zoznámi sa s ním a už nebude mať potrebu ani chuť niečo skúšať, má absolútne reálnu šancu dostať sa so spotrebou v meste na priemer, sľubovaný výrobcom, dokonca ho aj o nejakú tú desatinku podliezť.

Mimo mesta sú to dva svety. Kým sa motkáte po okreskách, s pokojom v duši a ľahkou nohou na plyne obdivujúc krásy krajiny, viete jazdiť za štyri, štyri a pol litra. Pri vybehnutí na bratislavsko-trnavskú sto desiatkovú trojpruhovku stúpne spotreba približne o liter. To by ešte ušlo. Zrýchlenie na slovenské autostrádové maximum však pridá minimálne ešte poldruha až dva litre, čiže sme na hodnote približne 6,5 až 7 litrov. A to už sú čísla, ktoré jasne pripomenú kam patrí takýto hybrid a kam nie.

Celkovo sme počas testu dosiahli priemer 4,9 l/100 km, teda údaj horší oproti kombinovanému prísľubu výrobcu o 0,4 l/100 km. Smelo však konštatujeme, že pri vyslovenej eko-jazde a vyhýbaní sa rýchlym diaľničným úsekom by sme sa vedeli reálne dostať na priemer uvádzaný v papieroch. Pri občasnom využívaní solídnej čipernosti vozidla a maximálnej povolenej sto tridisiatky ale počítajte s tým, že padne aj šesť litrov. A pri častejšom aj sedmička...

Okrem už spomenutého ekonomeru v podobe prefarbovania podsvietenia obvodu rýchlomera na základe vášho aktuálneho štýlu je tu ešte jeden pomocník na podporu eko-jazdy. Aj Honda Jazz, podobne ako Insight, vám dokáže zelené vodičské umenie hodnotiť aj priebežne, dlhodobo a štatisticky.

Na displeji v prístrojovom paneli sa vám po polovičkách postupne zbierajú kvetiny, až do maximálnych piatich. Trvalo ľahká noha znamená, že kvietky dorastajú, ťažká noha ich ale dosť rýchlo pokosí. Ak máte v sebe aspoň trochu súťaživosti, táto kvietková parádička vás dokáže namotať ako počítačová hra. Aj my sme jej často podliehali a pripisujeme jej veľkú časť našich ekonomických a ekologických jazdných úspechov počas testu.

Už klasický Jazz sa svojou reálnou spotrebou dokáže nebezpečne priblížiť naftovým motorom. Hybridný ho k nim posúva ešte bližšie. A ešte výraznejšie ich prekonáva v oblasti kultúry chodu pohonného agregátu.

Ak chcete priestranné malé auto so spotrebou do 5 litrov, ale prekáža vám hluk a vibrácie dieselového agregátu, hybridný Jazz by mohol byť voľbou pre vás. Lenže naftový Jazz sa nevyrába, takže toto porovnanie by muselo počítať s úplne iným modelom, a teda množstvom ďalších premenných, ktoré by sa do (ne)rovnice museli dosadiť.

<a href="https://www.automoto.sk/article/185675/honda-cr-z-je-najlacnejsim-hybridom-na-trhu">TIP: Honda CR-Z je najlacnejším hybridom na trhu</a>

Keď ekonomicky porovnáme iba Jazz s Jazzom, už to nie je také ružové. Keďže v dvoch najnižších výbavách hybridný model nedostanete, jeho cena je minimálne o 5000 eur vyššia oproti najlacnejšiemu možnému benzínovému Jazzu. A pýtať si 17 tisíc eur za síce priestranné a kvalitné, ale predsa len malé auto, je možno už príliš odvážne.

Skúsime ešte jedno porovnanie. Po stránke dynamických parametrov sa hybridnému Jazzu najviac približuje Jazz 1.4 s prevodovkou CVT (175 km/h; 0-100 km/h: 12,6 s). Ten ale dostanete (a zase sme pri tom...) už v najlacnejšej výbave za cenu od 14 190 eur. To znamená, že rozdiel v porovnaní s najlacnejším hybridným Jazzom je 2 800 eur.

Na základe doterajších skúseností konštatujeme, že pri oboch autách existuje reálna možnosť jazdiť v priemere za toľko, ako sľubuje výrobca. Počítajme teda na základe produkčných papierových propozícií. Podľa nich má Jazz 1.4 CVT spotrebu 5,4 l/100 km. Teda o 0,9 l/100 km vyššiu, než hybrid. To znamená, že aby sa vám vyššie spomenutý cenový rozdiel vrátil, museli by ste (pri cene 1,45 € za liter 95-oktánového benzínu) najazdiť vyše 214 tisíc kilometrov. Najazdíte?

Inšpirácia pre slovenských zákonodarcov

Slovenská legislatíva na zvýhodňovanie ekologických typov pohonu absolútne nemyslí. Príkladov, ktoré by si z našich daní platení zákonodarcovia mohli brať ako zdroj inšpirácie, je pritom v EÚ viac než dosť. V susednom Rakúsku dostanete pri kúpe hybridu príspevok 500 €. Vo Francúzsku až 2 000 € v prípade, že vozidlo neemituje viac než 135 g/km, čo napríklad Jazz Hybrid spĺňa s veľkou rezervou. V Írsku si môžete uplatniť daňovú úľavu na hybrid až do výšky 2 500 €. A to je len pár vybraných príkladov na ilustráciu, takto by sme mohli pokračovať ešte dlho.

Na ekonomickú výhodnosť kúpy hybridného Jazzu pri aktuálnom legislatívnom stredoveku na Slovensku teda zatiaľ môžeme zabudnúť. Ak je pre vás ale dôležitý aj ten ekologický aspekt, tak pridáme ešte jeden výpočet. Za vyššie spomenutých 214 tisíc kilometrov by hybridný Jazz vypustil do prostredia až približne o 7,9 tony menej oxidu uhličitého než podobne dynamický benzínový. Aj pri reálnejšom nábehu okolo stotisíc kilometrov by rozdiel ešte stále predstavoval skoro štyri tony.

Ak teda vaše srdce pumpuje zelenú krv a nemáte v peňaženke totálny prievan, hybridný Jazz by predsa len mohol mať šancu. Alebo máte ešte jednu možnosť: presťahujte do krajiny, kde modely ako Jazz Hybrid nie sú odsunuté do pozície marketingových vlajkonosičov pokroku. Do štátu, kde zákony tvoria nielen červení a modrí, ale aj zelení.

Test Honda Jazz Hybrid: Čo hybrid dal a čo vzal

Výber pre vás

Test Honda Jazz Hybrid: Čo hybrid dal a čo vzal

Súvisiace články

Test Opel Astra Sports Tourer 1.4 Turbo: Štýlovo pre ľud

Test Renault Latitude 2.0 dCi: Veľké auto za ešte menej peňazí

Test Honda Jazz 1.4 i-VTEC: Šokuje priestorom

Test Škoda Octavia Scout 2.0 TDI DSG: Konečne s automatom

Výber pre vás