Škatuľkovanie automobilov je vždy ošemetné a ani v prípade Hondy Jazz nie je možné zvoliť jednoznačnú kategóriu. Stojí niekde na platforme klasického B-segmentu, pričom výškou sa skôr radí medzi malé MPV. Keby sme si nevyhnutne mali vybrať, prikloníme sa skôr k druhej možnosti. Oproti zabehnutým zástupcom tohto segmentu je ale menšia a ľahšia. Aj to je dôvodom, prečo sa jej iba ťažko hľadajú konkurenti.

Dizajn faceliftovanej Hondy Jazz najlepšie vystihuje slovo „nenápadný“. Výraznejších optických zmien je iba minimum a pravdepodobne si ich všimne iba majiteľ predchádzajúcej či súčasnej generácie, alebo automobilový nadšenec. Medzi inými malými autami Honda Jazz tiež nepôsobí výrazne. Na parkovisku ju skôr prehliadnete, žiadne výstrelky sa teda nekonajú. Určite to ale nie je na škodu, skôr to považujeme za zámer. Honda Jazz mieri jednoznačne na konzervatívnych používateľov a tí práve takýto dizajn ocenia.

* Subaru v súčasnosti pre model Trezia ponúka cenové zvýhodnenie 500 eur

Honda Jazz je starosvetské auto. Inžinieri doňho integrovali iba nevyhnutné minimum elektronických systémov a komfortných prvkov. V ponuke by ste preto iba ťažko hľadali bezkľúčové otváranie či štartovanie, nekonajú sa ani diódy pre denné svietenie a dokonca aj svetlá treba zapínať a vypínať manuálne. Elektricky sa síce dajú sťahovať všetky štyri oná, automaticky ale ide dole iba to vodičovo. Prečo niektoré automobilky ešte stále šetria aj na takom detaile ako je automatické otváranie všetkých okien, ostáva pre nás záhadou.

Interiér nie je úplne typicky „honďácky“. Je skôr konzervatívny a na počudovanie nenájdete ani žiadne výstrelky či preskupenia jednotlivých ovládacích a informačných prvkov.  Dobrý bod Jazz získava za návrat ku klasickým ciferníkom, ktoré sú umiestnené za volantom. Trošku nepochopiteľná je ale absencia ukazovateľa teploty vody v chladiči, pre ktorý je priam pripravené miesto po boku budíka so stavom paliva.  Namiesto toho si treba vystačiť s  ikonou, ktorá oznamuje, že motor je ešte studený (zhasína však podozrivo rýchlo) a druhou, ktorá by mala informovať o prehriatí. Tú sme našťastie počas testu nevideli.

Multimediálny systém môže na prvý pohľad kvôli záplave rôznorodých tlačidiel pôsobiť komplikovane, vo svojej podstate je ale jednoduchý a ľahko ovládateľný. To už ale neplatí o ovládaní jednozónovej automatickej klimatizácie. Všetky potrebné údaje sú zobrazované na kruhovom displeji, ovláda sa však ôsmimi tlačidlami zoradenými po štyroch v kruhoch. Ovládanie bez pozerania je prakticky nemožné, navyše intenzitu prúdiaceho vzduchu či teplotu nenastavíte jednoduchým otočením, ale klikaním.

Príjemné je množstvo rôznych odkladacích priestorov pod stredovým panelom, ale aj dva menšie priestory na plechovky na krajoch palubnej dosky. Sú síce plytšie než je bežné, ale úplne bez problémov sa do nich zmestí mobilný telefón so spustenou navigáciou tak, aby ste videli na displej. V Honde Jazz určite nebudete mať problém kam odložiť kľúče, mobil či peňaženku.

Pracovisko vodiča je typicky mestské. Výrobca sa príliš neobťažoval so zútulňovaním a spríjemňovaním, od začiatku počítal iba s krátkymi cestami. Po prvom nasadnutí sme mali pocit prekvapivo veľkého priestoru vo všetkých smeroch. Postupne sme ale začali prichádzať na to, prečo to tak je.

Stredový panel je príliš krátky a vodič s výškou 180 cm si už oňho nemôže oprieť koleno. Na krátkych trasách je to skôr výhoda, lebo máte dosť miesta a nič vás neobmedzuje v pohybe. Pri dlhších cestách je ale nemožnosť opretia kolena problémom. Obzvlášť pokiaľ sa skombinuje s absenciou tempomatu, ktorý výrobca ponúka iba k najvyššej (a najdrahšej) výbave Elegance.

Pri dlhšej ceste nám chýbala aj predná lakťová opierka. Štandardne je dostupná iba vo výbave Elegance, ale v rámci voliteľného príslušenstva sa dá domontovať aj k akejkoľvek inej výbave za 238 eur, resp. 315 eur, pokiaľ chcete opierku aj s odkladacím priestorom.

Látkové sedadlá vodiča a spolujazdca sú jednoduché a zamerané na praktické používanie. Nemajú výraznejšie bočné vedenie a chýba im aj opora bedier, zato sa ale do nich pohodlne nastupuje aj plnoštíhlym pasažierom. Možnosti polohovania sú dostatočné a bez problémov by si svoju polohu mal nájsť aj vysoký vodič.

Obrovskú pochvalu si zaslúži výhľad z Hondy Jazz. Veľké okná vpredu, na bokoch aj vzadu, krátky predok, obrovské vonkajšie spätné zrkadlá či dosť veľké okienka za A-stĺpikmi sa postarali o to, že z Hondy Jazz je výborne vidieť do všetkých smerov. A preto ani nijako zásadne neprekáža absencia parkovacích senzorov, ktoré si továrensky nie je možné objednať ani za príplatok. Samozrejme, možnosť domontovania senzorov podľa výberu ponúka celý rad spoločností a istotne to spravia aj priamo v predajni Honda.

Trošku prekvapivo Jazz po facelifte nedostal diódy pre denné svietenie. Honda dokonca neumožňuje automatické zapínanie a vypínanie svetiel po naštartovaní. Po vypnutí motora a otvorení dverí sa však našťastie ozve pípnutie s upozornením na zapnuté svetlá.

Skutočne ukážkovo japonskí inžinieri navrhli zadné sedadlá a možnosti ich sklápania. Samotné sedadlá tvoria iba obyčajnú lavicu, ktorá dobre poslúži na krátke a v prípade potreby na stredne dlhé trasy.

Výhodou vyššej konštrukcie je viac priestoru nad hlavou cestujúcich na zadných sedadlách. Niekomu ale bude chýbať lakťová opierka. S väčším cestovaním v skupinách sa však v prípade Hondy Jazz príliš nepočíta, miesta sú skôr chápané ako núdzové. A preto najzaujímavejšia časť prichádza, až keď cestujúci vystúpia a my chceme zadné sedadlá premeniť na úložný priestor.

Pri pokuse o sklopenie sedadla sa sedák zasunie smerom nadol a operadlo ho prikryje, čím sa vytvorí rovina s úrovňou batožinového priestoru. Sklápanie je asymetrické, stredové sedadlo teda nie je možné sklopiť samostatne a previezť tak napríklad lyže. V Honde tento systém nazývajú Magic Seats. Zaujímavá je tiež možnosť vyklopenia zadného sedáku smerom k operadlu, čo vytvorí väčší priestor v mieste za prednými sedadlami. Za variabilitu interiéru si Honda Jazz jednoznačne zaslúži jednotku s hviezdičkou.

Batožinový priestor so základnou kapacitou 399 litrov (po kryt za zadnými sedadlami) a maximálnym objemom 1384 litrov (po strechu za prednými sedadlami) má praktické tvary a je reálne využiteľný. Krycia roletka je umiestnená pomerne vysoko, nie je teda problém naskladať na seba aj viac kusov batožiny. Pokiaľ sa batožinový priestor spojí s výbornou variabilitou zadných sedadiel, je v Honde Jazz podstatne viac priestoru pre náklad než v mnohých sedanoch strednej triedy.

Honda Jazz sa v súčasnosti predáva s dvoma benzínovými motorizáciami a s hybridným pohonom. Zo štandardných spaľovacích motorov je na výber slabšia jednadvojka a testovaný motor s objemom 1 339 cm3 a označením 1.4 SOHC i-VTEC. Malý atmosférický benzínový agregát produkuje 73 kW (99 k) pri 6000 otáčkach za minútu.

Na prvý pohľad sa to nemusí zdať mnoho, pre mestské autíčko s hmotnosťou 1 123 kg vrátane normovaného 75 kg vodiča ale takýto výkon bohato postačuje. Motor ako keby si žil dvoma životmi. Prvý je tichý, kultivovaný a odohráva sa v pásme do 2 000 otáčok. Pri bežnom jazdení po meste pri spomínanej hranici je motor úplne nehlučný a dostatočne pružný.

Druhú tvár ukáže, pokiaľ ho vyženiete do oblasti medzi 4 500 a 6 500 otáčkami (kde je nastavený obmedzovač). Vtedy sa už v kabíne rozľahne bzučivý zvuk a autíčko sa odvďačí veľmi solídnou akceleráciou, ktorá sa však koná iba pri prvých troch prevodových stupňoch a maximálne do rýchlosti cca 110 km/h.

Každý ďalší kilometer rýchlosti už potom treba vybojovať. Aj to naznačuje, že Honda Jazz sa najlepšie cíti v meste a jeho okolí, pri rýchlostiach do deväťdesiat kilometrov za hodinu. Samozrejme, diaľničné tempo zvládne, motor však pri rýchlosti 130 km/h točí vyše  4000 otáčok a badateľne mu to nevyhovuje.

Spotreba je vždy pálčivou otázkou a pri mestských autách to platí dvojnásobne. Honda pri stanovovaní svojich štandardizovaných hodnôt bola nezvyčajne opatrná a skromná. Do technických špecifikácií napísala 6,6 litra na 100 km v mestskom cykle. Na rozdiel od niektorých iných automobilov, túto hodnotu nebudete mať problém dosiahnuť, alebo výrazne podliezť. Pri svižnejšej mestskej jazde so zapnutou klimatizáciou sme reálne dokázali jazdiť za 6,5 litra, čo je o deci menej než udáva výrobca.

Keď sme klimatizáciu vypli a prispôsobili sa skôr pokojnejšiemu „nákupnému“ štýlu, spotreba klesla na mimoriadne priaznivých 5,5 litra benzínu na 100 km. A to je výsledok, ktorý si zaslúži uznanie. Celkový mestský priemer sme zakončili na hodnote 5,8 litra. Aj tento údaj potvrdzuje, že Honda Jazz je určená prevažne do mesta a mestským špecifikám je prispôsobené celé naladenie motora a prevodovky. O to viac sme sa tešili na testovanie za hranicami mesta.

Na kľukatých okresných cestách sme pri držaní výletného, ale stále nie zbytočne pomalého tempa dokázali jazdiť so spotrebou 4,5 litra, čo je opäť menej ako udáva výrobca (o 0,3 l). Stabilná deväťdesiatka na diaľnici vyústila do spotreby 5,3 litra. Zrýchlenie na 130 km/h zvýšilo spotrebu na 6,3 l/100 km. Celkovo sme náš testovací týždeň s prevažnou časťou mestskej jazdy zakončili na mimoriadne priaznivej hodnote 5,7 l/100 km.

Keď sa všetky vyššie menované vlastnosti spoja, motoru 1.4 SOHC i-VTEC v Honde Jazz jednoznačne musíme zložiť poklonu. Napriek tomu, že sa predáva už viac než tri roky, stále ide o jeden z najlepších a technologicky najvyspelejších motorov pre malé automobily na trhu. Je dostatočne výkonný, tichý a mimoriadne úsporný, čo je zriedkavá kombinácia. A ku cti mu slúži aj fakt, že tieto vlastnosti dosahuje bez pomoci prepĺňania. Pokiaľ zvažujete kúpu Hondy Jazz, určite odporúčame 1 000 eur priplatiť a radšej než slabšiu jednadvojku zvoliť túto výkonnejšiu motorizáciu.

Testovaný motor 1.4 SOHC i-VTEC je možné štandardne kombinovať s testovanou päťstupňovou manuálnou prevodovkou alebo s automatom CVT. Manuálna prevodovka je dobre spracovaná, aj keď niekomu by mohli prekážať síce presné, ale dlhšie dráhy pri radení jednotlivých stupňov. Naopak, podobné riešenie môže vyhovovať menej skúseným šoférom, ktorí takto majú vždy istotu, že zaradili správny prevodový stupeň.

Manuálna prevodovka je výborne zladená so spojkou a motorom. Prejavuje sa to predovšetkým na až neuveriteľne jednoduchom ovládaní auta, ktoré prakticky nedovoľuje „skapať“ a dokáže tolerovať aj mnoho iných vodičských prehreškov. Pokiaľ si teda nie ste istí svojimi vodičskými schopnosťami a predsa chcete manuálnu prevodovku, Honda Jazz bude výbornou voľbou.

Pri displeji palubného počítača sa počas jazdy objavujú malé šípky, ktoré vodičovi radia, či by mal preradiť na vyšší, alebo nižší rýchlostný stupeň. Systém je nekompromisný a vodiča sa silou-mocou snaží prinútiť radiť päťku aj v nízkych otáčkach. Schválne sme si tento systém vyskúšali na rovnej ceste, kde si najvyšší prevod vypýtal už pri rýchlosti 40 km/h (podľa GPS). Vtedy motor točí slabých 1 300 otáčok, dunenie či mumlanie sa však neozýva.

Už pri miernom kopci či potrebe akéhokoľvek zrýchlenia však začnete cítiť nízke otáčky a aj keď to už kontrolka neprezradí, nižší prevodový stupeň auto potrebuje ako soľ. Radenie päťky aj pri nízkych rýchlostiach možno ušetrí nejaký ten gram CO2 či stotinku litra paliva, pri bežnom jazdení je však nepraktické a máme obavu, že pri dlhodobom používaní by sa mohlo odraziť na životnosti motora. Odporúčame teda neodbytnú kontrolku ignorovať a v meste pri jazde medzi 40 a 50 km/h používať štandardnú štvorku.

Druhou alternatívou je voľba automatickej prevodovky CVT. Papierovo síce o jednu desatinku zvýši spotrebu, prínos efektívneho automatu pri mestskom jazdení je ale neodškriepiteľný. Pri objednávaní si za automatickú prevodovku priplatíte nezanedbateľných 1 200 eur.

Honda Jazz je po všetkých stránkach mestské autíčko a tomu je prispôsobené naladenie podvozku, jazdné vlastnosti aj riadenie. S nástrahami mesta sa Jazz vyrovnáva statočne. Výtlky a výmole mu nespôsobujú žiadne väčšie problémy. Pri prejazde dlhších priečnych nerovností sa ozýva výrazne buchnutie, auto sa ale neroztancuje a naďalej si dobre drží stopu. Vo vyšších rýchlostiach je badateľné nakláňanie karosérie, Jazz ale nemieri medzi vodičov, ktorí by to považovali za problém.

Volantom sa otáča až neuveriteľne ľahko, čo bude isto vyhovovať nežnejšiemu pohlaviu. Na náš vkus je už ale riadenie preposilňované. Škoda, že inžinieri v Honde neintegrovali možnosť voľby sily posilňovača, ako to majú napríklad niektoré mestské Fiaty či Alfy Romeo. Príliš veľa zásahov posilňovača niekedy pôsobí skôr kontraproduktívne.

Vo všetkých verziách výbavy vrátane základnej Trend je dostupný systém ABS a aj stabilizačný systém ESP (v Honde nazývaný VSA). Nastavenie ESP je veľmi citlivé a prispôsobené skôr menej skúseným vodičom. Určite netreba mať pocit, že v momente zásahu stabilizačného systému sa auto dostáva na hranu svojich možností. Jeho limity sú oveľa, oveľa ďalej, ESP ale nechce nechať nič na náhodu.

Úplným štandardom v Honde Jazz sú tiež airbagy vodiča a spolujazdca, bočné a hlavové airbagy. Predné hmlové svetlá sú dodávané až s treťou najvyššou výbavou. K nižším výbavám nie je možné si ich priplatiť.

Na Hondu Jazz sa mimoriadne ľahko zvyká. Jej ovládanie je prepracované a jednoduché, vďaka čomu je vhodná aj pre menej zdatných šoférov či začiatočníkov. Citlivosť pedálov, prevodovka i volant sú výborne zladené so skutočne perfektným benzínovým motorom. Je tichý a na mestské jazdenie dostatočne dynamický. Pochváliť sa môže aj výbornou spotrebou, ktorú v mestskom cykle bez problémov udržíte okolo hranice šiestich litrov.

Spomenúť tiež musíme príkladnú variabilitu interiéru s možnosťou sklápania zadných sedadiel do úplnej roviny či vyklápanie zadných sedákov smerom nahor. Nová Honda Jazz vďaka tejto súhre technickej vyspelosti a praktickosti stojí skutočne vysoko.

Nič ale nie je dokonalé, a to platí aj o Honde Jazz. Nohy jej podráža predovšetkým predajná stratégia automobilky Honda. Jazz je momentálne dostupný v štyroch stupňoch výbavy, pričom možnosť voľby doplatkových prvkov mimo tieto konfigurácie je prakticky nulová.

Prvé tri výbavy sú od seba pekne odlíšené tisíceurovou cenovkou. O to viac sa budete čudovať, keď si jednotlivé konfigurácie na stránke Hondy necháte zobraziť vedľa seba. Prvá výbava S sa od druhej výbavy Trend odlišuje jedine prítomnosťou manuálnej klimatizácie. A za tú si priplatíte 1 000 eur. Za ďalšiu tisícku dostanete výbavu Comfort, ktorá ponúkne automatickú klimatizáciu, vrecko za sedadlom vodiča a pätnásťpalcové kolesá z ľahkých zliatin.

Pokiaľ by ste náhodou chceli viac, neostáva vám nič iné ako zvoliť najvyššiu výbavu Elegance. Za ňu si priplatíte 2 000 eur a získate tri podstatné prvky výbavy: alarm, tempomat a lakťovú opierku. A potom celý zástup vecí, za ktoré by si väčšina ľudí bežne nepriplatila, ako je panoramatická strecha, úplne zbytočné šestnásťpalcové kolesá z ľahkých zliatin či kožený volant, dažďový senzor alebo šesť reproduktorov audiosystému.

V ponuke teda chýba akási zlatá stredná cesta s rozumnou výbavou a adekvátnou cenou. Honda tak chtiac-nechtiac núti zákazníkov kupovať buď holé, alebo zbytočne predražené auto s množstvom prvkov výbavy. A konkurencia je v tomto segmente veľmi tuhá, za cenu holého Jazzu kúpite plne vybavené auto inej značky. Jazz si teda svojich zákazníkov bude musieť pritiahnuť inak ako cenou.

My sme testovali Hondu Jazz vo výbave Comfort s cenou 14 990 eur. Po zrátaní reálnej hodnoty jednotlivých prvkov odporúčame skôr zvoliť nižšiu výbavu Trend s manuálnou klimatizáciou a ušetrené peniaze radšej investovať do automatickej prevodovky CVT.

Test Honda Jazz 1.4 i-VTEC: Šokuje priestorom

Výber pre vás

Test Honda Jazz 1.4 i-VTEC: Šokuje priestorom

Súvisiace články

Mugen Honda CR-Z s pretekárskym oblečením

Test Ford C-MAX 1.6 Ti-VCT: Asketický univerzál

Test Honda CR-Z: Baby Godzilla

Test VW Tiguan 2.0 TDI: Vo vrcholnej forme

Test Mercedes C 250 CDI 4MATIC: Po plastike a dopingu

Výber pre vás