Prémiový segment v európskej strednej triede je ihriskom, na ktoré traja Nemci nepustia nikoho iného. O úspech sa tu snažilo už viacero značiek, no z koláča si zatiaľ nikto väčšiu časť neukrojil. Najnovšie chce na tomto náročnom poli zabodovať Cadillac. Cez oceán priviezol športovo ladený sedan ATS, ktorý sprevádzajú nemalé ambície. Zostali na papieri alebo má tento model naozaj predpoklady zapojiť sa do veľkej hry? Po našej prvej jazdnej skúsenosti sme si <a href="https://www.automoto.sk/clanok/190119/cadillac-ats-ambicia-noveho-zaciatku">odnášali zväčša pozitívne dojmy</a>, teraz sme ich konfrontovali s realitou redakčného testu.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/190481/test-cadillac-cts-3-6-kombi-4x4-vyssia-stredna-trochu-inak">Cadillac išiel z hľadiska dizajnu vždy vlastnou cestou</a> a typ ATS je toho ďalším dôkazom. Sedan má síce stále typicky ostré tvary, no z ich ostrosti čosi ubudlo a celok pôsobí uhladenejšie. Navyše je tu niekoľko noviniek, napríklad logo so zabudovaným radarom, a denné diódy prechádzajúce zo svetlometov plynulo až do nárazníka. Kľučky dverí majú zabudované podsvietenie a zozadu pútajú pohľad dve provokatívne veľké koncovky výfuku.

Či už sa vám línie auta páčia alebo nie, originalitu im uprieť nemožno. Na európskych cestách pôsobí medzi záplavou nemeckých konkurentov ako čerstvý vietor. Atraktivitu nami testovaného exemplára umocňovala červená metalíza doplnená vyleštenými osemnásťpalcovými diskami kolies. Tie majú vďaka tunerom na mnohých autách nádych poriadneho gýču, no ak sa niekam hodia, tak je to práve Cadillac.

S farbou karosérie korešpondovala v testovanom aute aj kabína: jemná červená a hrubšia čierna koža, prešívanie červenou niťou, karbónové obklady s červenými prvkami... Celok dopĺňali plochy pokryté lesklým čiernym lakom, niekoľko pochrómovaných prvkov a povinná dávka čiernych plastových ovládačov. Na prvý pohľad odvážna kombinácia, ktorá však má vo výsledku svojskú eleganciu, k čomu jej napomáha aj zaujímavé tvarovanie interiéru.

Naše výhradne pozitívne pocity narušili páčky za volantom. Rúrky z tvrdého plastu sú rovnaké ako napríklad v lacnom Chevrolete Aveo a snaha výrobcu ich vylepšiť pochrómovanými krúžkami vyznieva skôr smiešne. Zarazil nás aj vrzgot, ktorý sa ozýval pri malom tlaku z panelu dverí a akustický komfort narúšalo aj škrípanie koženého čalúnenia. Tieto chybičky krásy však päťhviezdičkový dojem z kabíny narušili len minimálne.

Z hľadiska priestoru to už také ružové nie je. Prémioví zástupcovia strednej triedy nikdy neboli rekordérmi a malý Cadillac nie je výnimkou. Z hľadiska priestrannosti možno jeho interiér zaradiť akurát k priemeru. Vpredu sa usadí aj jemne nadpriemerný občan, no vzadu už môže čiastočnú stiesnenosť pociťovať aj konfekčná postava. Batožinový priestor pochváliť nemožno, má skromný vstupný otvor, nepravidelný tvar a podpriemerných 381 litrov.

Samostatnou kapitolou v interiéri sú displeje, ovládacie prvky a systém CUE. Cadillac stavil na dotykové ovládanie, na celej centrálnej konzole nenájdete jediné pevné tlačidlo, iba pekne podsvietené hladké plochy. Spôsob ich ovládania si vyžaduje trochu zvyku, no po chvíli vám úprava teploty jednoduchým dotykom príde celkom prirodzená. Nevýhodou je zachytávanie odtlačkov prstov, handričky z mikrovlákna by mali v tomto aute zahrnúť do povinnej výbavy.

Usvedčujúce dôkazy zostávajú aj na hlavnom displeji, ktorý taktiež využíva ovládanie prstami. To už dnes nie je nič výnimočné, položkou „touch-screen“ sa chváli kadekto. CUE však na rozdiel od konkurentov nevyužíva rezistívny variant obrazovky, ale kapacitný. Pri práci s ním teda netreba nijako tlačiť, stačia celkom jemné dotyky, ktoré sú sprevádzané haptickou odozvou. Nechýba senzor priblíženia. Práca so systémom v mnohom pripomína moderné tablety a je vcelku príjemná. Trochu to však narušujú malé nedostatky, ako napríklad spôsob scrollovania.

Pochváliť možno aj grafiku displeja. Systém má vysoké rozlíšenie a prehľadné zobrazovanie. Ergonómia ovládania má dobrú úroveň a je pomerne intuitívna. Mierne nás sklamala zadná kamera, ktorá by mohla mať širší uhol záberu a viac pixelov. Na jemnom rastri špičkového displeja pôsobí jej obraz podpriemerne. Mimochodom, prácu parkovacích senzorov tu sprevádza aj vibrovanie sedadla, ktoré sa inak kamaráti s bezpečnostnými systémami.

Pochvalu si zaslúži farebný displej pod prístrojovým panelom, ktorý ma taktiež príkladnú kvalitu. Navyše ponúka bohaté možnosti na prispôsobenie zobrazovaných údajov, od priemernej spotreby či zostávajúceho dojazdu po tlak v pneumatikách, napätie batérie a životnosť oleja. Vybavenie nami testovaného exemplára obsahovalo aj head-up displej.

Veľmi príjemným detailom je „tajná“ schránka pod ovládacím panelom klimatizácie. Pri dotyku na správnom mieste vzniká jeho odklopením ideálna komnata pre uschovanie cennejších drobností. Vo vnútri je navyše aj podsvietený port USB, ktorý je celkovo tretím. Multimediálnemu systému nechýba ani slot na SD kartu.

Na domácom trhu je ATS k dispozícii s tromi motormi, pričom na oboch koncoch ponuky stoja atmosférické agregáty. Základ tvorí štvorvalec s objemom 2,5 litra a vrcholný model poháňa 3,6-litrový šesťvalec. Do Európy sa však preplavil len stred americkej palety: <a href="https://www.automoto.sk/clanok/188309/test-bmw-328i-celuste">dvojlitrový štvorvalec dopovaný turbodúchadlom</a>. Napriek tomu, že ide „len o stred“, vo svojej triede patrí k rekordérom. Štyri pollitrové hrnce v sebe dohromady ukrývajú až 203 kW (276 k).

Na rozdiel od niektorých súperov má najmenší Cadillac pohonnú jednotku uloženú pozdĺžne. S tým sa spája aj jeden neduh: vibrácie na voľnobehu, ktoré sa trochu prenášajú do interiéru. Takmer úplne eliminované je dunenie pri nízkych otáčkach, okolo tisícky ho síce počuť, no akoby z vedľajšej miestnosti. Zvuk motora je v spodnej časti otáčkomera vo všeobecnosti výborne odizolovaný, ozývať sa začína až s blížiacou sa dvojtisícovou hranicou.

Prejav štvorvalca je zaujímavý. Má síce športovú farbu, no v bežnom nasadení mu chýba hĺbka. Akoby hlas štvorvalca nepochádzal z veľkých výfukových rúr, ale produkovali ho iba reproduktory. Toto sa však zmení, keď stroju pritlačíte nôž na krk. Pri veľkom zaťažení sa ozýva sýtym bručaním, ktorý vodičovi dokáže vyčariť úsmev na tvári.

Radosť z otlačenia článkov chrbtice do sedadiel sa však nekoná. Napriek vysokému výkonu i porcii krútiaceho momentu je aj zatlačenie plynového pedálu na asfalt sprevádzané civilizovaným zrýchlením. No ako to už býva, zdanie klame a napriek subjektívne komótnemu prejavu naskakujú cifry na rýchlomere poriadnym tempom.

Jazdnými vlastnosťami medzi najlepšími

K práci šesťstupňovej automatickej prevodovky výhrady nemáme, radí slušne. Skriňa ponúka manuálny režim, ktorý možno ovládať radiacou pákou alebo pádlami za volantom. Reakcie prevodovky síce nemožno nazvať ospalými, no svižnosťou nás neohúrili. Pri športovo ladenom sedane s takýmto výkonom by sme si vedeli predstaviť aj lepšiu odozvu.

Absolútne žiadne výhrady nemáme k jazdným vlastnostiam, ktoré patria na špičku. Podpísalo sa pod to v prvom rade ideálne rozloženie hmotnosti na nápravy. V zákrutách sa sedan svižne zvŕta a pôsobí až neuveriteľne ľahko. S vodičom má síce vyše 1,6 tony, no subjektívne by sme mu hádali minimálne o metrák menej. Pozitívny dojem v nás zanechalo aj riadenie, ktoré sa svojou strmosťou a mierou odporu dobre hodí k charakteru auta, no neprekáža ani v meste. Posledným plusovým bodom boli kvalitné brzdy, ktoré robia česť značke Brembo.

Rozloženie hmotnosti a tuho naladený podvozok sa podpísali pod veľmi svedomité držanie stopy s neutrálnym charakterom. Pri prestrelení rýchlosti v zákrute sa štvorkolka začína správať jemne nedotáčavo, no tento efekt sa dá bez problémov skorigovať ubratím plynu. V prípade „hulvátskeho“ zaobchádzania však sedanu nie je cudzie ani pretáčavé pohodenie zadkom.

Športový akcent sa prejavil na komforte: ATS nie je žiadnym krížnikom na vankúšoch, aj napriek štítku Cadillac. Pružením nám sedan trochu <a href="https://www.automoto.sk/clanok/188309/test-bmw-328i-celuste">pripomínal mníchovského soka BMW radu 3</a>. V interiéri počuť a cítiť aj menšie nerovnosti, no do zadnice pasažierov sa neprenášajú s prehnanou razanciou. Vyklepané rezne z vás nebudú ani na slovenských cestách.

Pohon už na papieri sľubuje, že úspornosť nie je jeho prostredným menom. Nadopovaný dvojliter si pýta svoju porciu oktánov, čo je cítiť najmä pri dynamickejšom štýle jazdy. V meste sa pri častejšom šteklení plynového pedálu pokojne možno dostať cez pätnásťlitrovú hranicu, čo je dosť. Ak sa človek krotí, možno sa zmestiť aj do jednociferných čísel, no bežne treba počítať s hodnotami okolo dvanástich litrov benzínu.

Vo vidieckom režime je Američan pochopiteľne skromnejší. Okresná deväťdesiatka znamená len 1 600 otáčok, prevádzkou v takomto tempe si na našich okresných cestách štvorvalec pýtal 8,2 l/100 km. Vzhľadom na pokojný štýl jazdy i podstatne nižší papierový údaj to bolo sklamanie. Našťastie, zrýchlenie na diaľničných 130 km/h zvýšilo otáčky motora len na 2 300 za minútu a spotreba sa nikam neponáhľala: namerali sme striedmych 8,7 litra.

Ak chcete jazdiť s ATS zábavne, budete musieť na pumpách siahať hlbšie do vačku, motor je na narábanie s plynom dosť citlivý. Cadillac však každopádne nie je určený pre sociálne vrstvy, čomu napovedá už jeho kúpna cena. Štartovacia priečka je na slovenskom trhu takmer 39-tisíc eur, čo je výsledkom jediného ponúkaného motora. Nami testovaný model Premium naložený až po strop koštoval ešte o dvadsaťtisíc eur viac. Nie je to málo, no v prípade porovnateľných modelov od konkurencie sa hovorí o rovnakých i vyšších čiastkach.

ATS je pre Cadillac trefa do čierneho. Američanom sa podarilo namiešať koktejl, ktorý má potenciál zachutiť mnohým Európanom a patrí bezpochyby k tomu najlepšiemu, čo k nám doteraz na štyroch kolesách cez oceán prišlo. Sedan prekonal dedičstvo lacných interiérov so štítkom USA a prináša naozaj prémiovú kvalitu podčiarknutú množstvom vybavenia, špičkovým palubným systémom CUE či dotykovým ovládaním. Nevýhodou je skromnejšia priestorová ponuka, no rekordérmi v litroch nie sú ani jeho konkurenti.

Na vrcholné priečky sa ATS ladí aj z hľadiska jazdných vlastností. Vodičovi dovolí tento športový sedan naozaj veľa: kombinácia extrémne silného štvorvalca, podvozka, riadenia a bŕzd nemá väčšiu chybu. Ako jediný skutočný problém vozidla sa momentálne javí ponuka jediného motora. Už v súčasnosti sa však povráva o naftovej alternatíve, ktorá by mohla znamenať ďalší veľký krok voči vkusu európskeho zákazníka.

Test Cadillac ATS4 AT: Originálna trefa

Výber pre vás

Test Cadillac ATS4 AT: Originálna trefa

Súvisiace články

Test Škoda Octavia 1.6 TDI: Najmenší diesel v praxi

BMW X6 M: Trend-killer

Test Hyundai i20 1.1 CRDi: Znovuzrodenie troch valcov

Test Renault Fluence 1.6 dCi: Najviac muziky

Výber pre vás