Som Zdeno z Popradu, ženatý, dve deti, pes, malý podnikateľ, mám niekoľko drobných prevádzok v podtatranskom regióne a ročne najazdím priemerných 20 až 25 tisíc kilometrov. Môj starý Opel dovezený z Nemecka má už čo-to za sebou a chcelo by to zmenu. Firma pomerne slušne prosperuje, tak surfujem po cenníkoch nových áut a hľadám šampióna, ktorý ma bude voziť najbližších niekoľko rokov.

Keďže som so svojím starým Opelom spokojný, v rámci záchvatu lojálnosti som sa sprvu zameral na túto nemeckú značku. Vďaka statusu podnikateľa si vravím, že by sa patrilo klepnúť sa po peňaženke (nie však až príliš silno) a investovať do SUV. Veď všetci poriadni magnáti sa vozia na tankoch, tak prečo nie aj ja, musím predsa reprezentovať svoj stav. Zatiaľ som iba malý podnikateľ, tak mi postačí aj niečo lacnejšie... No keď budem veľký (podnikateľ), určite si kúpim Bavora, Medveďa alebo Audinu.

Ale nejde iba o mňa a moje podnikateľské ja. Veď bezpečnosť rodiny je na prvom mieste a veľké auto je aj bezpečné, myslím si. Ďalšia vec: u nás v Poprade každý rok naváľa toľko snehu, že 4x4 je takmer nutnosťou. A čo ak sa budem chcieť vybrať do terénu? Jasná vec, potrebujem poriadne SUV, myslím si. Cenník značky Opel mi však nedáva veľmi na výber. Bác! A Antara je na muške. Spolu s ňou je na muške aj jej dvojča s motýlikom, ktorého test som nedávno čítal.

Prečítajte si ho aj vy: <a href="https://www.automoto.sk/article/187020/test-chevrolet-captiva-2-2d-awd-at-velky-silny-a-najma-lacny">Test Chevrolet Captiva 2.2D AWD AT: Veľký, silný a najmä lacný</a>

Antara je poriadny kus auta. Ja ako podnikateľ a občasný lyžiar so stredne veľkou rodinou potrebujem kopec miesta. Z času na čas treba preniesť nejaké haraburdy z jednej filiálky na druhú, občas mňa a moju rodinu omrzí vysokohorské prostredie a vyberieme sa na dovolenku, ako inak, do Chorvátska. V tomto smere mi Antara bude vyhovovať.

Detiská sa dozadu pomestia jedna radosť a aj keby nám zostali na krku až do dospelosti, bez problémov ich Antara odvezie vzadu aj na dlhé trasy. V každom prípade, letnú dovolenku vo štvorici plus pes a kopec batožiny zvládneme ľavou zadnou. Ak by som chcel byť konkrétnejší, ja Zdeno z Popradu sa vcítim do úlohy nejakého priemerne vysokého redaktora internetového portálu. Takýto redaktorík sa v pohode posadí za seba a na kolená mu zostane ešte takáto rezerva:

Zabudnime na redaktora. Ja ako veľký chlap oceňujem dobré sedadlá Antary, ktoré ani na pohľad nevyzerajú zle. To sa však nedá povedať o palubnej doske. Dajme tomu, že horná časť je OK, ale tá stredová konzola... Kde som ju už videl? No jasné, každý deň na ňu zízam v mojom starom aute. Ten panel mohli dizajnéri pri facelifte nejako zmodernizovať, nech nevyzerá ako z roku 2002. To isté platí aj o centrálnom displeji s farebnosťou tak typickou pre Opel. Ináč ma v interiéri na pohľad nič extra netrápi.

Horšie je to však, keď naštartujem motor a rozbehnem sa. Tvrdšie pruženie a hádam aj 18-palcové disky sa prejavujú jednak tým, že sa Antara s vysokým ťažiskom veľmi v zákrutách nekláti na bok, ale na nerovnostiach sa interiérom ozýva otravné drnčanie lakťovej opierky a „čudlíka“ zamykania na šoférových dverách. Riešim to zamknutím, opierku znefunkčním otvorením. To som od nemeckého auta nečakal (keby len Zdeno vedel, že Antara vlastne ani nie je nemecká, pozn. red.).

Aspoň že ten motor je dobre odhlučnený a na mojich potulkách za biznisom mi nebude trhať uši. Sto šesťdesiat naftových koní, to už je slušný záprah. Mne aj mojej rodine úplne stačí a vôbec mi neprekáža, že z križovatky nevystrelím ako prvý.

To, že riadenie Antary nie je nijako komunikatívne, mi vôbec žily netrhá. Volantom sa točí ľahko a to je hlavné. Rovnako je na tom podvozok. Trochu tvrdší, ale dá sa s ním žiť. Horšie je na tom prevodovka. Niežeby hučala, ale z jednotky do dvojky mi to ide akosi ťažko. Ďalej smerom hore už drahoty nerobí.

Na Antare ma ale najviac štve, že v meste žerie ako divá. Často sa krútim po našich popradských uličkách, behám po úradoch, bojujem s chobotnicou byrokracie, no a Antara si v tomto špeciálnom režime zapýta aj dvanásť litrov. Dobre, má viac než 160 koní, štvorkolku a dve tony, ale až také náklady predsa nepotrebujem. Oveľa lepšie sa správa, keď sa vyberiem na pochôdzku po mojich pobočkách. Normálnou jazdou mimo diaľnice dosiahnem spotrebu okolo sedem litrov. To už áno. Diaľnica znamená o dva litre viac.

Poškuľujem po Antare, no zo všetkých strán sa na mňa valia pokušenia vo forme jej konkurentov. Podľa cenníka stojí Antara 2.2 CDTi (160 k) s pohonom všetkých kolies a výbavou Enjoy 28 840 eur. Základná výbava Essentia sa dodáva iba s pohonom predných kolies. Skoro tridsať tisíc nie je práve málo. Ešteže budem kupovať auto bez DPH, čo cenu skreše o pár tisíc. Antaru to však nezvýhodňuje, aj jej súperi sa dajú zadovážiť bez dane.

Výbava, ktorú za to dostanem, ma nijako neohúrila, všetko sú to štandardné položky. Z radu vyčnieva iba vyhrievanie predných sedadiel. Za metalízu sa pripláca 500 eur, za komfortný balíček Enjoy moja peňaženka pustí ďalších 1 500 eur. Na oplátku dostanem 18-palcové disky, tempomat, palubný počítač, parkovacie senzory vpredu a vzadu. Všetko sú to veci, ktoré som od svojho budúceho SUV čakal už v základnej cene.

- difúzor pod predným nárazníkom príliš nízko

Opel situáciu čiastočne zachraňuje dlhodobou akciovou zľavou (teda už ani neviem načo tam majú ten štandardný cenník).

Po zarátaní zľavy 3 400 eur mi napokon vychádza cena na 25 440 eur, za „metlu“ a balíček Enjoy treba pripočítať ďalšie dve tisícky. Vo finále teda zaplatím 27 440 eur.

To už sa oplatí pouvažovať o vyššom stupni výbavy Cosmo s rovnakou technikou, ktorý má však už v štandarde spomínané príplatkové vymoženosti a pridáva aj čosi navyše. Cenovo to vychádza dokonca výhodnejšie než nižšia výbava, keďže Opel dáva ku Cosmu dlhodobo zľavu 4 400 eur. Akciová cena je teda 25 740 eur, k tomu metalíza za 500 eur. Ak Antara, tak jednoznačne Cosmo.

Priznám sa bez mučenia, spočiatku som bol Antare naklonený, no viacero drobností má postupne od jej kúpy pomaly ale isto odhovára. V poriadku, Antara je veľká, pohodlná a tichá, to jej nemožno upierať, no s jej nenásytným motorom sa nezmierim, keďže sa často pohybujem aj v meste. Po viacerých rokoch teda asi zmením obľúbenú značku.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188157/test-opel-antara-2-2-cdti-moje-prve-suv/1718">Pokračovanie v ďalšej kapitole</a>

Opel Antara 2.2 CDTi: Moje prvé SUV?

Výber pre vás

Opel Antara 2.2 CDTi: Moje prvé SUV?

Súvisiace články

Veľký test Peugeot 208 1.6 e-HDi: Generačná revolúcia

Test Renault Scénic 1.6 dCi: Potvrdil svoju pozíciu

Hyundai i20: Brúsenie zúbkov o technológie a dizajn

Test Range Rover Evoque SD4: Born To Be Wild

Výber pre vás