Napriek občasným výletom do rôznych oblastí trhu zostávajú alfou a omegou značky Suzuki malé automobily. Ide najmä o hatchbacky ako napríklad Swift, ktorý sa teší obľube v rôznych kútoch sveta. Momentálne však trend určujú športovo-úžitkoví hráči. Japonská značka sa tomu prispôsobila a pripravila typ Vitara, ktorý sa výborne ujal. Na slovenskom trhu sa predajnými číslami predral medzi úplnú špičku.

Po tomto úspechu prišli konštruktéri s receptom na ešte menšie vozidlo spĺňajúce triedne zaradenie, ktoré pokrstili známym označením Ignis. Oficiálne ho kategorizujú ako ultra kompaktné SUV. Drobec s dĺžkou 3,7 metra sa snaží toto meno podložiť špecifickým vzhľadom, nadpriemernou svetlou výškou i dostupnosťou pohonu oboch náprav. Aký je v praxi? Zisťovali sme to redakčným testom špičkovej verzie 1.2 Dualjet GLX, ktorá štandardne roztáča všetky kolesá.

Tento automobil debutoval na starom kontinente <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/212021/europsky-ignis-je-dlhsi-nez-original/">počas vlaňajšej parížskej výstavy</a>, ale už rok predtým <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/203861/z-konceptu-suzuki-im-4-sa-vyklul-ignis/">absolvoval premiéru na domácej pôde</a>. Tam sa prezentoval s mierne kratšou karosériou. V našich končinách meria na dĺžku presne 3 700 mm, pri verzii 4WD má v ramenách 1 690 mm a jeho strechu delí od vozovky 1 595 mm. Rázvor dosahuje 2 435 mm. Naoko je to malá pojazdná škatuľka, ktorá má kolesá úplne v rohoch. Okrem skromných proporcií okamžite zaujme svojím vzhľadom. Ten odkazuje na viacero dnes už nevyrábaných produktov značky: v predných partiách nájdeme rysy relatívne mladých typov Swift či Vitara, zadok zasa evokuje kupé Cervo z prelomu 70. a 80. rokov.

Dizajnéri však nečerpali len v histórii, novinke dali vlastnú dizajnovú identitu. Tvorí ju kombinácia hranatej základnej siluety s prevažne oblou prednou časťou. Tej dominuje maska chladiča obsahujúca svetlomety, v našom prípade diódové. Celok pôsobí vcelku prívetivo. Je to tvárička, ktorú si ľahko obľúbite a na ceste vzbudzuje nečakanú pozornosť. Pri testovanom vozidle k tomu prispelo spojenie výrazného červeného laku s čiernou strechou a rovnako sfarbenými šestnásťpalcovými ráfikmi.

Rozmery vozidla síce nesľubujú priestorové orgie, no Ignis dokáže prekvapiť. Vpredu nemá dvojica žiadne problémy. Na šírku to síce nie je žiadne terno, ale miesta v pozdĺžnom smere je dosť a nad hlavou zostáva napriek vyššej pozícii sedenia prekvapujúco voľno. Ani vzadu pritom nevládnu tesné podmienky. Človek s konfekčnou výškou sa sem bez problémov posadí, pričom môže rátať so slušnou rezervou v oboch kritických smeroch. No pre tvar okna si musí zvyknúť na nedostatok slnečného svetla.

Nami skúšaný automobil mal vzadu dve individuálne zadné sedadlá, tretí bezpečnostný pás tu nehľadajte. No vzhľadom na šírku by sme beztak vzadu v trojici cestovať nechceli. Sedačky možno posúvať, čím sa dá ovplyvniť objem batožinového priestoru. Pri verziách s pohonom 4WD ide štandardne o 204 litrov. V rámci segmentu ide o priemer. Nechýba možnosť sklopenia operadiel, no zostáva za nimi výrazný schod. V disciplíne sťahovania ultra kompaktné SUV excelovať nebude...

Samotný interiér nás okrem priestrannosti oslovil aj svojim vybavením. Napriek zaradeniu do segmentu A nejde o žiadnu chudobu, práve naopak. Testovaná verzia GLX disponuje štandardne naozaj slušnou nádielkou, ktorú výrazne reprezentuje dotykový displej multimediálneho systému. Ten už poznáme z viacerých áut Suzuki. Jeho slabšia funkčnosť sa nezmenila, pričom aj v tomto prípade spolupracoval s navigačným systémom i zadnou kamerou so širokouhlým obrazom.

Na palube nechýbala klimatizácia, tempomat ani štartovacie tlačidlo, všetko bolo v cene. V zozname absentovali akurát parkovacie senzory. Vzhľadom na skromné rozmery karosérie, dobrý výhľad a prítomnosť zadného elektronického oka nám ale počas testu reálne vôbec nechýbali.

Z ergonomického hľadiska je Ignis klasika, ktorej veľmi niet čo vytknúť. Chválime výrazné vyčlenenie tlačidla výstražných svetiel. Páčia sa nám tiež odkladacie priestory, okrem priečinka pred radiacou pákou sa slušným objemom prezentujú aj kapsy v predných dverách. Vzadu to už také slávne nie je. Dostatočne veľká je schránka pred spolujazdcom, o miesto na drobnosti nie je núdza.

Z dizajnového hľadiska nerobila japonská automobilka žiadne veľké experimenty. Siahla po jednoduchých tvaroch, ktoré oživila dvojfarebnou kombináciou plastov či nie veľmi podarenou imitáciou uhlíkových vlákien okolo výduchov klimatizácie. Materiály sú prevažne tvrdšieho rázu. Na spracovaní nám však nič zásadnejšie neprekážalo, v danej cenovej hladine koženú palubovku nemožno čakať.

Princíp jednoduchosti uplatnilo Suzuki aj pod kapotou. Drobcovi totiž dalo do vienka jediný motor, atmosférický benzín so zdvihovým objemom 1,2 litra. Štvorvalec dosahuje slušný výkon 66 kW (90 k). Kombinovať ho možno výhradne s päťstupňovou mechanickou prevodovkou, zákazníci si môžu vyberať akurát medzi pohonom predných kolies a systémom 4WD. My sme mali k dispozícii štvorkolku.

Vzhľadom na papierovú stovku za 11,9 sekundy nemožno očakávať, že by Ignis akceleráciou uchvátil. No stádo japonských plnokrvníkov prekvapuje. Ultra kompaktné SUV totiž v absolútnej plnke váži len 905 kilogramov, čo je na dnešné pomery extrémne málo. Deväťdesiat koní je vďaka tomu úplne v pohode. Najmä v domácom teritóriu tohto automobilu, teda v uliciach mesta, nás malý motor oslovil svojou chuťou drať sa do otáčok. Japonec vie subjektívnou dynamikou potešiť.

Ešte svižnejšie by mohlo vozidlo pôsobiť s iným manuálom. Použitá skriňa má síce kulisu s akurátne dlhými a presnými dráhami, no samotné prevody sú pomerne ťažké. Naladenie je teda skôr ekonomické. No vďaka tomu pri diaľničnom maxime točí malý motor 3 500 otáčok, čo pri danej technike vcelku nízke číslo. Autostráda nie je hlavným pôsobiskom Suzuki. Počuť tu ruchy obtekajúceho vzduchu i hluk od pneumatík, no problémom je najmä výrazná citlivosť na bočný vietor.

Pri legálnom maxime 130 km/h má Ignis podľa predpokladu najvyšší apetít, v našich meraniach dosiahol 6,6 l/100 km. Nejde o žiadnu katastrofu. V mestskom prostredí si pýtal o liter benzínu menej, čím o tri decilitre podliezol oficiálny údaj. Na vidieku sme sa presne trafili do 4,5-litrovej normovanej hodnoty. Nejazdili sme pritom nijak ekologicky, uvedené čísla by teda nebolo problém ešte znížiť. S rekordným dojazdom však netreba napriek nízkej priemernej spotrebe rátať. Palivová nádrž auta má objem iba 30 litrov, takže tankovať bude potrebné v bežnej frekvencii.

K pohonnému reťazcu teda nemáme žiadne výhrady, ale technická stránka ako taká jednotku s vyznamenaním nedostala. Vrásky na čele nám spôsoboval podvozok. Vysokú karosériu s malým pôdorysom museli konštruktéri podkuť tak, aby nemala v zákrutách tendencie prevrátiť sa na strechu. Tento cieľ sa viac-menej podarilo splniť.

Oblúky dokáže japonský drobec vyrezať aj vyšším tempom bez toho, aby posádka vypadla cez bočné okno. Náklony kasne sú udržané na rozumnej úrovni. Jazdné vlastnosti charakterizované dávkou nedotáčavosti na limite síce nie sú nejaké hviezdne, napriek tomu dokáže Suzuki zabaviť. Úsmev na tvári vyčarí svojou ľahkosťou i príjemnou obratnosťou. Tú trošku narúša riadenie, ktoré by mohlo byť komunikatívnejšie a najmä strmšie. S volantom treba pracovať prekvapujúco veľa.

Pruženie je relatívne mäkké a na dobrej ceste nemá problém s filtrovaním menších nerovností. So slovenským asfaltom si však nerozumie. Zásadnejšie defekty povrchu ho ľahko vyvedú z miery, keďže jeho tlmiče nemajú ktovieaký zdvih. Často idú na doraz. Od šestnásťpalcových kolies sa preto na tuzemských cestách frekventovane ozýva búchanie, pričom zážitkom je aj prejazd spomaľovačov. Tuhá zadná náprava okrem toho vcelku rada odskakuje. Mnohí konkurenti sú na tom podobne, no pri Ignise nás to vyslovene zamrzelo. Ide totiž o jeho najvýraznejšiu slabinu.

Keďže automobilka označuje novinku za ultra kompaktné SUV, vyskúšali sme ju aj mimo spevnených trás. V teréne nás nesklamala. Pod predným nárazníkom síce oficiálnu svetlú výšku 180 milimetrov nenameriate, no vďaka krátkym previsom je priechodnosť na dobrej úrovni. Pohon všetkých kolies pracuje akceptovateľne. Ide síce o staršiu techniku s viskóznou spojkou, ale bežné blato jej nerobí veľké problémy. V našom prípade sa ako hlavný limit ukázali ekologické pneumatiky Bridgestone.

Nad konfiguráciou si netreba lámať hlavu

V porovnaní s cenníkmi európskych automobiliek sú tie japonské zväčša výrazne jednoduchšie, no Ignis napriek tomu vyniká aj medzi nimi. Môže za to ponuka jediného motora a prevodovky. Vďaka tomu sa modelový rad scvrkol na štyri exempláre s cenou od 8 740 do 13 140 eur. My sme testovali špičkový variant, pre ktorý platí druhá spomínaná čiastka.

Pri základe ponúka Suzuki metalízu za príplatok štyroch stovák, vyššie už je lak v cene a žiadne ďalšie opcie k dispozícii nie sú. Suma tesne nad 13-tisíc je teda finálna. Nad konfiguráciou si netreba lámať hlavu, no ako sme už spomínali, verzia GLX toho obsahuje celkom dosť.

Na palube nájdeme napríklad autonómny brzdový systém využívajúci dvojicu kamier pri spätnom zrkadle. Vybavenie obsahuje LED svetlomety, šestnásťpalcové disky kolies, bezkľúčové rozhranie, tempomat, automatickú klimatizáciu, vyhrievanie predných sedadiel, navigáciu, zadnú kameru či systém Grip Control. Asi jediným chýbajúcim prvkom sú spomínané parkovacie senzory.

Všeobecný úspech typu Vitara dokazuje, že Suzuki sa ním presne trafilo do vkusu zákazníkov. Ignis ašpiruje na obdobné výsledky. Ako absolútny bestseller ho síce nevidíme, no v rámci svojej kategórie môže narobiť slušný vietor. Má na to viacero predpokladov. V prvom rade ide o peknú tváričku, ktorej sekunduje priestranný a dobre vybavený interiér. Poteší tiež motor. Atmosférický štvorvalec dáva ultra kompaktnému SUV dostatok elánu, pričom za svoje služby si vôbec nepýta veľa paliva.

Živým prejavom pohonnej jednotky i obratnosťou dokáže vozidlo potešiť. V súčasnosti ide o ideálny automobil do mestských ulíc. Jeho hlavnou slabinou je tlmenie väčších nerovností, búchanie podvozka a odskakovanie zadnej nápravy. Na slovenských cestách to nie je nič moc. Vytknúť mu možno tiež riadenie, ale tomu sa nepodarilo pokaziť zábavu za volantom. V drobcovi teda jasne prevažujú pozitíva. Navyše ťaží z minima konkurencie, prakticky jediným priamym súperom preň je Fiat Panda 4x4. Ten však má v porovnaní so Suzuki popri vyššej cene aj rezervy vo vybavení.

Test Suzuki Ignis: Zásah do čierneho

Výber pre vás

Test Suzuki Ignis: Zásah do čierneho

Súvisiace články

Test BMW 118d: Verný Bavor aj napriek nafte

Test Kodiaq 1.4 TSI: Netreba ho zatracovať

Test Honda Civic 1.5 Turbo: Jasný víťaz

Rebríček: Ktoré autá sú najspoľahlivejšie?

Renault Koleos: Láka najmä na dizajn

Výber pre vás