Počas minulej dekády bol pohon oboch náprav v športovo-úžitkovom segmente samozrejmosťou. Postupom času sa však preferencie zákazníkov zmenili, univerzálny charakter podložený priechodnosťou v teréne prestal byť prioritou. V mnohých dnešných modeloch tejto kategórie je symbol 4x4 opciou. A nájde sa čoraz viac takých, ktoré ho neponúkajú vôbec.

Systém roztáčajúci všetky kolesá je zriedkavý najmä v rodine B-SUV. V tomto smere tvorí jednu z výnimiek Hyundai Kona, v prípade benzínového i naftového motora s objemom 1,6 litra ponúka štvorkolku. Nedávno sme práve <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/216009/test-hyundai-kona-aky-je-zivot-s-exotom/">špičkovú zážihovú verziu podrobili testu</a>. V nej sme jej mohli vytknúť vyššiu spotrebu paliva, ale tiež kúpnu cenu. Preto sme sa pozreli aj na racionálnejší model.

Keďže automobilka pod kapotou tohto vozidla nemontuje svoj 1,4-litrový agregát, alternatívou k spomínanej jedna-šestke je akurát trojvalec 1.0 T-GDI. Oplatí sa nad ním rozmýšľať? Odpoveď sme zisťovali v previerke, ktorej sme podrobili druhú najvyššiu verziu Family.

Výstredné tvary a dobre vyladený podvozok

Keďže v sumári nášho prvého rande s ambicióznou novinkou sme ju podrobne rozobrali, venovali sme sa tentokrát len rozdielom. Vozidlo poháňané litrovým motorom sa od exemplára testovaného predtým líšilo vo viacerých ohľadoch. Celkom evidentnou zmenou bola výmena červeného laku za zelenožltý, vďaka ktorému extravagantné kórejské SUV na ceste vyniká ešte viac.

Výrazná farba si našla cestu aj do interiéru, niesli ju viaceré plastové obklady, početné časti čalúnenia a dokonca aj bezpečnostné pásy. Interiéru presýtenému tmavými odtieňmi to dalo život. V kabíne sme si okrem toho všimli menšiu sedempalcovú obrazovku, infotainment totiž neobsahoval navigáciu. Head-up displej celkom chýbal. No neabsentovalo nič, bez čoho by sme si nevedeli predstaviť život.

Duo modelov sa od seba líšilo aj konštrukčne. Kým štvorkolka má vzadu viacprvkové zavesenie, exempláre s predným pohonom sa musia spoľahnúť na vlečenú nápravu. Vadí to? V skutočnosti veľmi nie, podvozok je totiž dobre vyladený. Akurát na sérii väčších nerovností sa môže prejaviť jeho nervóznejší charakter. Komfort zostal na slušnej úrovni, k čomu prispela výmena 18-palcových kolies za menšie 17-palcové kúsky. Jazdným vlastnostiam zasa prospela výrazná hmotnostná úspora. Rozdiel dosahuje takmer dva metráky, čo prispieva k agilnému charakteru modelu Kona 1.0 T-GDI.

Dych stráca akurát pri väčšom zaťažení

Počas testu nás zaujímal najmä motor. S prepĺňaným litrovým trojvalcom nesúcim kórejský podpis už máme viacero skúseností, disponoval ním napríklad <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213726/test-hyundai-i30-trojvalec-mu-staci/">vlani preverený hatchback i30</a>. No dokáže si objemovo skromná pohonná jednotka poradiť aj s vozidlom kategórie SUV? Na túto otázku môžeme odpovedať kladne, danej kombinácie sa netreba vôbec obávať.

Konštruktérom sa síce stále nepodarilo celkom eliminovať melódiu nepárneho počtu piestov, ale ide o vec zvyku. Svoju konfiguráciu dáva agregát najavo najmä pri prudšej akcelerácii. Počuť ho síce aj v bežnom režime, ale jeho odhlučnenie je na slušnej úrovni. Rovnako je to s vibráciami.

Kona disponuje rovnakým naladením motora ako viaceré ďalšie koncernové autá, disponuje teda výkonom 88 kW (120 k) a krútiacim momentom 172 Nm. Hyundai ho kombinuje len s pomerne presným šesťstupňovým manuálom a pohonom predných kolies. Z dynamického hľadiska sa tento model nemôže s verziou 1.6 T-GDI rovnať, stovka za rovných 12 sekúnd a maximálne tempo 181 km/h nie sú žiadne hviezdne hodnoty. V praxi to však celkom stačí. Trojvalec poteší svojou pružnosťou, pôsobí živo a cudzie mu nie je ani predbiehanie na okresných cestách. Akurát pri väčšom zaťažení rýchlo stráca dych.

Litrový motor si nás získal svojou relatívne hospodárnou prevádzkou. Prekvapil nás diaľničný priemer 6,8 l/100 km, o niekoľko decilitrov totiž podliezol aj aerodynamickejší kompakt i30. V uliciach mesta chcela pohonná jednotka o jeden dielik paliva viac. Na okresných cestách jej stačilo 5,1 litra na sto, vo všeobecnosti tak možno hovoriť o slušných číslach. Oproti väčšiemu benzínu je trojvalcový agregát výrazne úspornejší vo všetkých režimoch.

Hyundai Kona štartuje v našich končinách tesne pod hranicou 16-tisíc, resp. po odrátaní celoplošného 1 500-eurového bonusu ide o 14 490 eur. Túto čiastku nesie model 1.0 T-GDI Classic. Nami skúšaný exemplár disponoval rovnakou technikou, mal však vybavenie Family. V danej verzii ide o špičku. Ešte vyššie je síce úroveň Style, no tú nemožno kombinovať s trojvalcom.

Model označený anglickým slovom pre rodinu toho obsahuje celkom dosť, no nechýba niekoľko opcií. V našom prípade čosi prihodila metalíza, bezkľúčové rozhranie a interiérový balík Lime obsahujúci polokožené čalúnenie. Výsledkom bola cena 19 690 eur, čo je prijateľné. No najmä je to o priepastných 8-tisíc menej než suma požadovaná za predtým testovaný variant.

V porovnaní dvojice benzínových verzií typu Kona ťahá model 1.0 T-GDI z hľadiska dynamiky jednoznačne za kratší koniec. Vďaka svojmu pružnému charakteru a pomerne nízkej hmotnosti kórejského B-SUV sa ho však netreba obávať, nie je brzdou premávky a nezľakne sa ani občasného predbiehania. Väčší pozor si treba dať akurát pri naloženom aute.

Litrový motor svojho objemnejšieho soka prekonáva hospodárnosťou, veľkým plusom je tiež jeho kúpna cena. V danom segmente je 8-tisícový rozdiel naozaj markantný. Medzi papierové negatíva možno zaradiť jednoduchšiu konštrukciu zadnej nápravy, v skutočnosti však nejde o žiaden problém. V prípade 17-palcových kolies nemáme voči naladeniu podvozka výhrady. Tento výstredný Hyundai je teda jedným z prípadov, keď liter dáva väčší zmysel než objemnejší motor.

Test Hyundai Kona: Keď liter dáva zmysel

Výber pre vás

Test Hyundai Kona: Keď liter dáva zmysel

Súvisiace články

Test Citroën C4 Cactus: Vycibrená evolúcia

Sunroq: Jazdili sme s otvoreným SUV Škoda

Výber pre vás