Kedysi významná Alfa Romeo nezažíva v tomto miléniu dobré časy. Jej portfólio sa postupne zoštíhlilo len na dva hatchbacky a dokonca sa objavili špekulácie o úplnom konci značky. Vedenie koncernu FCA však fúklo do plachiet talianskeho výrobcu svieži vietor. Jeho hlavným motorom je Giulia, sedan strednej triedy namierený najmä proti prémiovým konkurentom z Nemecka.

Tento dôležitý automobil mal pôvodne premiéru len v <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/203581/alfa-romeo-giulia-navrat-vo-velkom-style">špičkovej verzii Quadrifoglio Verde</a>, ktorú sme spoznali na vlaňajšom frankfurtskom autosalóne. Na jarnom podujatí v Ženeve ukázala automobilka okrem toho <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210687/alfa-romeo-giulia-definitivne-na-starte">aj štandardné vyhotovenia</a>. S viacerými exemplármi vozidla sme už nedávno stihli absolvovať prvé kilometre, pričom ich výsledkom boli <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/211518/alfa-romeo-giulia-ako-jazdi-a-kolko-bude-stat">najmä pozitívne dojmy</a>. Ako to bude v prípade dlhšieho spolužitia? To sme zisťovali v teste naftovej verzie s manuálnou prevodovkou.

Alfa Romeo Giulia bola od počiatku koncipovaná ako športový sedan, keďže v tomto teritóriu firma dlhé roky excelovala. Jasnou voľbou bol preto pohon zadných kolies nadväzujúci na ikonický typ 75. Dizajn vozidla bol tejto architektúre podriadený: sedan má kabínu posunutú vzad, relatívne dlhú prednú kapotu a opticky skrátený zadok. Vďaka týmto proporciám pôsobí vskutku dynamicky.

Na krivkách vozidla zanechali návrhári jasný podpis Apeninského polostrova, zmesou agresivity a elegancie nám s prižmúrením oka pripomínalo Maserati Ghibli. Táto príťažlivá Talianka mala v našom prípade oblečené tmavomodré šaty doplnené osemnásťpalcovými diskami s turbínovým dizajnom. Aj tie prispeli k pútavému vzhľadu. Jeho základom však boli zamračené diódové svetlomety, charakteristická maska chladiča zasahujúca hlboko do nárazníka či dvojica výfukových koncoviek.

V stopách atraktívnych vonkajších liniek ide aj interiér. Na prvý pohľad na nás zapôsobil minimalistickým spracovaním a jednoznačnou orientáciou na vodiča. Ďalším zaujímavým prvkom v sedane bol multimediálny displej s nie celkom jasnými okrajmi. Obrazovku vnorenú do palubnej dosky ocenia najmä tí, ktorým aktuálny trend vysunutých „tabletov“ lezie hore krkom. Konzervatívnych motoristov iste poteší aj velenie systému klasickým kruhovým ovládačom namiesto trendových dotykov.

Koliesku na centrálnom tuneli robí spoločnosť volič DNA, pomocou ktorého si možno vyberať medzi jazdnými módmi Dynamic, Natural a All Weather. Čerešničkou na torte je však volant s tlačidlom štartovania v štýle Ferrari. Tento prvok dáva vodičovi punc výnimočnosti, ktorý je podporený pekne štylizovaným logom na volante, veľkými tubusmi okolo prístrojov či kovovými pedálmi.

V interiéri prevládajú kvalitné materiály. Väčšina strieborných povrchov síce hliník len imituje, ale nepôsobí to vyslovene lacno. Medzi kvalitnou kožou a hodnotnými plastmi s mäkkým povrchom sa to stratí. Dobrý dojem v nás zanechali aj obkladové panely s reliéfom.

Kabína pôvodom milánskeho sedanu však nie je len o pozlátku, má aj tienisté stránky. Priestrannosťou ju možno zaradiť len k triednemu priemeru. Vpredu trochu obmedzuje pasažierov mohutný stredový tunel, vzadu sa ako problém môže ukázať klesajúca strecha a pri nastupovaní aj krátke dvere. Sedadlá v druhom rade navyše nie sú bohvieako pohodlné. Tie predné komfortom neurazia, pričom v zákrutách dokážu poskytnúť bočnú oporu. Posed za volantom je aj vďaka širokým možnostiam nastavenia perfektný.

Medzi mínusy možno zaradiť odkladacie priestory. Vo dverách talianskeho auta sú priečinky ledva na pollitrovú fľašu, pred radiacou pákou sa nachádzajú akurát dva držiaky na drobné poháre a pod lakťovou opierkou žiaden zázrak nečaká . Situáciu nezachraňuje ani schránka pred vodičom.

Batožinový priestor so svojím objemom 480 litrov je akýmsi triednym štandardom. Z hľadiska praktickosti však Alfa Romeo trochu zaostáva, za čo môže prekvapujúce riešenie. V základe totiž nemožno jej kufor rozšíriť sklopením zadných sedadiel. Giulia síce iste nebude patriť medzi horúcich kandidátov na sťahovacie auto, ale občas sa zloženie sedačiek zíde. Za túto možnosť a rozdelenie operadiel v pomere 40:20:40 si však treba aj pri verzii Super doplatiť ešte 250 eur.

Z praktického hľadiska teda vozidlo pokrivkáva, no priami súperi so zadným pohonom na tom nie sú omnoho lepšie. Pripomienky máme po redakčnom teste aj k akustickej izolácii. Aerodynamické ruchy sú potlačené pomerne dobre, no zvuk odvaľujúcich sa pneumatík počuť vo vnútri trochu viac, než by sme si želali. Kameňom úrazu bol však na tomto fronte vznetový motor.

Srdcom testovaného automobilu bol 2,2-litrový naftový štvorvalec, ktorý tvorí gro cenníka. Alfa Romeo ho ponúka v troch naladeniach. My sme mali k dispozícii to najsilnejšie, na náš povel teda čakalo 180 plnokrvníkov. Výkonu 132 kW robil v tabuľke spoločnosť krútiaci moment 380 Nm. Motor bol spriahnutý so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou, ktorá má príjemne krátke dráhy. Chod páky s guľovou hlavicou je však tuhší než je bežné a kulisa by mohla byť o niečo presnejšia.

Giulia pôsobí s týmto pohonným reťazcom celkom dynamicky. Podľa papiera zrýchli v priamom smere z 0 na 100 km/h za 7,2 sekundy a dosiahne najvyššie tempo 230 km/h. Maximálku sme síce neotestovali, ale akcelerácia bola subjektívne pomerne svižná. Turbodiesel pritom zvláda zaberať už od skutočne nízkych otáčok. Pri zvolení dynamického režimu citlivo reaguje na pokyny plynového pedála a nechá sa vytáčať, vysoko nad tri tisícky však už nemá zmysel ísť.

Vznetový štvorvalec je podľa oficiálnych parametrov aj v najsilnejšom naladení hospodárny, mimo mesta dosahuje normovanú spotrebu iba 3,5 l/100 km. V realite sme oficiálne údaje prekročili asi o liter. Pri jazde metropolou sme dosiahli 6,5-litrový výsledok a na vidieckych cestách chcel motor 4,6 litra nafty na sto. Presuny diaľničným maximom zvládla Giulia za 5,4 l/100 km. Žiadne úsporné rekordy tieto čísla netrhajú, ale vzhľadom na parametre ide o slušné hodnoty.

Turbodiesel s objemom 2,2 litra teda poskytuje dobrý pomer výkonu a spotreby, no má aj slabinu. Tou je kultivovanosť. Pri pokojnej jazde ho vnútri počuť málo, ale pod záťažou je pozdĺžne uložený agregát pomerne hlučný a má dosť surový vznetový zvuk. Nepáčili sa nám ani vibrácie. Na voľnobehu sa trasie radiaca páka i celý interiér, v nízkych otáčkach sa zase do karosérie prenáša výrazné dunenie.

Motor prenášajúci krútiaci moment 380 Nm výhradne na zadné kolesá môže vzbudzovať nádeje na jazdu dverami napred, no zákazníci túžiaci po naftovej driftovacej mašine si musia nechať zájsť chuť. Stabilizačný systém v tomto variante nevypnete. Ak jazda šmykom nie je váš parket, Giulia vás nepochybne svojimi jazdnými vlastnosťami nesklame. Na ceste totiž tento sedan funguje výborne.

Talianka je vďaka použitiu viacerých moderných materiálov (napríklad kardan je karbónový) naozaj ľahkonohá, naftový model váži bez vodiča len 1 374 kilogramov. Masa je pritom podľa výrobcu rozložená v ideálnom pomere 50:50. Toto tvrdenie sme si síce neoverili, ale spoza volantu pôsobí Alfa Romeo veľmi vyvážene. Dostať sa s ňou na hranice trakcie si vyžaduje drsné zaobchádzanie. Pri limitnej jazde sa začína správať nedotáčavo, pričom sa k slovu dostáva spomínaná stabilizácia.

Našťastie, športovo orientovaný sedan má limity nasadené pomerne vysoko, väčšinu času sa preto správa prísne neutrálne. V zákrutách od zvolenej stopy zväčša neuhne ani o milimeter. Do bodky plní povely presného riadenia so strmým prevodom a príkladnú stabilitu si zachováva aj pri prudkom brzdení. Rázne spomaľovanie pritom nerobí sedanu žiaden problém. Pri rýchlej jazde sa však Giulia dokáže nakláňať viac než by sme čakali, pod čo sa podpísali mäkšie uloženia niektorých komponentov podvozka. Tie mohla automobilka použiť vďaka špičkovej tuhosti karosérie.

Po technickej stránke je tento sedan výborne fungujúcim celkom, aj v relatívne bežnej naftovej verzii vie spoza volantu vyvolať nefalšované jazdné emócie. Komfort pritom vďaka spomínanému mäkšiemu charakteru nie je problémom. Na slovenských asfaltoch síce cítiť prácu pruženia takmer neustále, ale prejazd nerovností zvládajú tlmiče odfiltrovať s gráciou. Pri osemnásťpalcových diskoch sa ani na tuzemských cestách nekonajú žiadne frekventované rany od kolies.

Alfa Romeo síce nie je klasická prémiová značka, ale z modelu Giulia sála snaha priblížiť sa modelom z týchto častí trhu. Tomu zodpovedá aj finančná politika. So štartovacou priečkou 31 700 eur je nový sedan približne na úrovni svojich konkurentov, aj keď od všetkých troch hlavných súperov je drahší. Finančne najbližší je Mercedes-Benz triedy C stojaci v základe o 110 eur menej.

Pri voľbe silnejších motorizácií sa však karta obracia, Talianka začína mať z hľadiska kúpnej ceny navrch. Nami skúšaný naftový variant dostupný s vybavením Super stojí od 36 600 eur. K tejto cene si možno v štýle Nemcov pribaliť kopec príplatkových prvkov, vozidlo na fotografiách malo za extra stovky modrý lak, turbínové disky kolies, kožené čalúnenie, parkovaciu kameru, navigáciu a viacero ďalších detailov. Výsledkom bola čiastka 44 770 eur. Vzhľadom na rozsah vybavenia to nie je veľa, konkurenti sú pri porovnateľnom zozname vo všeobecnosti o pár tisícok drahší.

Alfa Romeo si dala so sedanom Giulia načas, od konca výroby jeho nepriameho predchodcu označeného číslom 159 uplynulo už päť rokov. No čakanie sa oplatilo. Návrat k zadnému pohonu bol základom pre vytvorenie skutočne výborného športového sedanu strednej triedy. Výsostne taliansky komunikovaný slogan „La meccanica delle emozioni“  nie sú len slová do vetra...

Nový model pôvodom milánskej značky láka na príťažlivý dizajn s neodškriepiteľnou eleganciou Apeninského polostrova. Okrem toho ponúka hodnotný interiér, ktorý však možno skritizovať za praktickú stránku. Dostatočné je akurát miesto pre pasažierov. Inak má Giulia málo odkladacích priestorov a v základe nesklopiteľné zadné sedadlá, čo sú dane za voľbu pohonu zadných kolies. No práve ten je jedným zo základných pilierov výborných jazdných vlastností auta.

Zvládne vďaka týmto atribútom Giulia konkurovať zavedenej nemeckej prémii? Po našej skúsenosti hovoríme áno, keďže pri vyšších modeloch hrá v jej prospech aj cena. Zákazníci za ňu pritom dostávajú veľkú nálož emócií aj pri relatívne obyčajnom naftovom variante. Tomu možno vytknúť menej kultivovaný motor, ale tento mínus spoza volantu taktiež zaniká v pozitívnych dojmoch.

Test Alfa Romeo Giulia: Nálož emócií

Výber pre vás

Test Alfa Romeo Giulia: Nálož emócií

Súvisiace články

Jazdený Opel Astra J: Lepší než predchodca

Test Nissan Juke Nismo RS: Rebel

Test BMW 430i Cabrio: Stačí štvorvalec?

Výber pre vás