Kedysi bolo všetko iné. Dokonca aj rýchlosť: 200 km/h – to bola výzva! Zvládlo ju len zopár automobilov. A vôbec: legálne ju smiete dosiahnuť iba v Nemecku, v ľavom pruhu, vyhradenom pre tých najrýchlejších. Okrem toho ide o psychologicky náročný a – nad tým vôbec netreba mudrovať – skutočne nebezpečný akt, zákonite spojený so spotenými dlaňami...

Dnes je to už iné. Minimálne z technického pohľadu. Aktuálne automobily majú v priemere výkon až okolo 140 koní. Lusk, a už aj máte na tachometri 200 km/h. Čosi také dokážu dosiahnuť medzičasom už aj malé automobily – napríklad Opel Corsa OPC s maximálkou 230 km/h. Dokonca aj mikrobusy prekonajú túto magickú hranicu, napríklad, taký VW T6 2,0 TDI zvládne 203 km/h.

Napriek tomu: takáto rýchlosť zostáva chúlostivou záležitosťou. Aj keď v rámci výkonu motora väčšinou ľavý pruh nie je žiadnym problémom, fyzika ešte stále „jazdí“ s vami. Odpor vzduchu, brzdy, stabilita v priamom smere, reakčné schopnosti šoféra – rýchlosť 200 km/h si vyžaduje omnoho viac sústredenia než maximálna najvyššia rýchlosť u nás – 130 km/h. Koniec koncov vozidlo v rýchlosti 200 km/h prejde za jednu sekundu o 19 metrov dlhšiu dráhu ako pri 130 km/h.

Nás však zaujímalo aj to, čo sa deje s vozidlom počas jazdy rýchlosťou 200 km/h. Ako veľmi je namáhaná technika? Ako sa cíti vodič? A koľko vlastne stojí takáto zábava – životné prostredie a aj vás – na čerpacej stanici? Vybrali sme preto desať rôznych vozidiel. Od staršieho Mercedesa triedy C s najazdenými 420 000 kilometrami až po superšportiak Porche 911 Turbo S (580 koní). Všetci naši kandidáti nám museli poskytnúť údaje o svojej spotrebe, hlučnosti, ale aj o brzdných schopnostiach.

Nie všetkých kandidátov sme však podrobili kompletnému testovaciemu programu. Našej ojazdenej triede C sme napríklad dovolili šetriť si svoje staré brzdy. A mocný pick-up Dodge RAM je od výroby pre bezpečnosť elektronicky limitovaný na 195 km/h. Ani trieda V od Mercedesu nedokázala na našej 2,6 kilometra dlhej testovacej trase prekonať magickú hranicu 200 km/h. Ako sa desiatke rozličných áut napokon darilo?

Brzdenie naplno z rýchlosti 200 km/h, hlučnosť a spotreba pri tejto rýchlosti – to sú najdôležitejšie kritériá, ktoré sme skúmali. Ďalšie údaje: desať kandidátov muselo preukázať aj svoje schopnosti zrýchľovania. Okrem toho sme za pomoci satelitnej techniky merali odchýlky tachometrov, ako aj dosiahnuté otáčky motora na najvyššom prevodovom stupni. Okrem testu šprintovania sme merali aj čas potrebný na akceleráciu z rýchlosti 130 na 200 km/h. Subjektívne aspekty nášho testu: vnímanie hlučnosti a stabilita v priamom smere.

Výkonu na dosiahnutie rýchlosti 200 km/h má dostatok, to ostatné mu však chýba. Začnime pri hlučnosti: Abarth Spider je brutálne hlučný. Prúdiaci vzduch doslova buráca a šklbe s tenkým krytom, motor hučí – namerali sme až 86 dB(A). Napriek zdanlivo omnoho aerodynamickejšej karosérii (v porovnaní s VW Golf) spáli Abarth dokonca ešte o čosi viac paliva, než kompaktný hatchback. Na šiestom stupni sa kľukový hriadeľ jeho benzínového turbomotora s objemom 1,4 litra otočí 5 100 krát za minútu – aj to prispieva k stresujúcemu zážitku, ktorý zanecháva tento roadster počas jazdy rýchlosťou 200 km/h.

Dvojité okná vpredu (vrstvené sklo za 150 eur extra) zabraňuje hukot vetra, kultivovaný štvorvalec zabalený do tučného tlmiaceho materiálu pracuje pod kapotou nesmierne ticho – napokon vyznieva Q5 počas rýchlosti 200 km/h takmer uvoľneným dojmom (pri „pokojných“ 3 250 ot./min.). Škoda len: vysoká rýchlosť vyvoláva vibrácie v tyči riadenia a pedáloch, predsa len tu cítiť istú námahu. Pritom priemerná spotreba 17,1 l/100 km je na benzínové SUV tejto veľkosti prekvapujúco malá.

Pocitovo nerobí vysoká rýchlosť päťkovému BMW vôbec nič. Jeho biturbo vystrelí dvojtonovú limuzínu na nami zvolených meraných 200 km/h za menej ako 15 sekúnd. Vtedy točí jeho osemvalec ležérnych 2 750 otáčok na ôsmom stupni a sŕka pomerne zdržanlivých 16,9 litra benzínu na 100 km. Zároveň leží na vozovke veľmi stabilne, pruží prvotriedne a takmer nehučí – do interiéru preniká len jemný hluk od pneumatík. Jediný dôvod na kritiku: riadenie by mohlo v nulovej polohe ponúkať viac spätnej väzby.

Američan na nemeckej Autobahn? Veď tí poznajú len svoje Highways s limitom 55 míľ (90 km/h). Ale kdeže! Dodge zvládol náš test s bravúrou. Šprintuje ako prerastená raketa, takmer bez námahy, na 195 km/h. Ako to – žiadnych 200 km/h? Nie, pretože elektronický obmedzovač mu to nedovolí – na európskych cestách to nemá povolené. Tento kolos si pritom razí cestu vzduchom prekvapujúco potichu – na ôsmom stupni počuť odvaľovanie jeho pneumatík najviac. V rámci spotreby je to však opäť starý dobrý „Amík“: 35,1 litra na 100 km nikto iný neporazí!

Tento „Japonec“ je taký malý podvodníček. Jeho tachometer drasticky preháňa (chýba mu 8 km/h na skutočných 200 km/h), jeho čiastočne elektrický hybridný pohon robí v ľavom pruhu poriadny hluk a z vysokého krútiaceho momentu spolupracujúceho elektromotora nad 160 km/h takmer nič necítiť. Zato leží aj pri 200 km/h na vozovke dôveryhodne stabilne a svoj smer dodržiava takmer stoicky pokojne. Ako veľmi však takáto jazda v skutočnosti stresuje hybridný pohon, to dokazuje nameraná spotreba: 20 litrov na 100 kilometrov.

Tohto „starčeka“ sme museli šetriť. Jeho brzdy smeli odpočívať, motor (najazdených 420 000 kilometrov) sme nevytáčali celkom na maximum. Ale: test spotreby musel Mercedes z roku 2008 absolvovať. Táto kompaktná limuzína spotrebuje pri rýchlosti 200 km/h priemerne 16,2 litra. Pritom palubný počítač zatajuje celé tri litre pri spotrebe a tachometer prikrášľuje skutočnosť o 5 km/h. Auto to zvláda bez teplotného stresu, ide čisto rovno a subjektívne nie je hlučné.

Naša meracia dráha (štartovacia dráha vojenského letiska) je dlhá 2,6 kilometra – a nie je dosť dlhá pre „šprintérske“ schopnosti modelu V 250d. Na rýchlosť 200 km/h sme tu veľký van nedokázali rozbehnúť, preto sme ho nemohli podrobiť ani brzdným skúškam. Zato na diaľnici si splnil všetky úlohy: pri 200 km/h sme namerali spotrebu 21,5 litrov nafty na 100 km. Všimli sme si: subjektívne je trieda V pri tejto rýchlosti veľmi hlučná, špeciálne v oblasti spätných zrkadiel to poriadne sviští. Nevhodné je aj to, že už pri slabšom bočnom vetre začne byť V 250d nepokojná.

Naša testovacia rýchlosť je pre 580-koňový superšport, zdá sa, iba dobrým vtipom. Z nuly na 200 km/h dokáže zrýchliť za 9,2 sekundy. Pre porovnanie: druhý športiak v našom teste (Abarth Spider) na to potrebuje takmer o pol minúty viac. Aj v rámci bŕzd Porsche ukazuje, ako skvelo zvláda vysoké rýchlosti. Pozoruhodné: vozidlo je veľmi hlučné, v riadení ľahko nervózne a nie práve najúspornejšie – 18,3 l/100 km (pri pomerne nízkych 3 200 otáčkach na najvyššom prevodovom stupni).

Povedzme to asi takto: kto sa ponáhľa a napriek tomu chce zostať ekologický, ten by mal jazdiť s VW Golf 1,5 TSI. Ten sa pohybuje mimo emisného TDI škandálu koncernu VW, a počas nášho extrémneho 200 km/h testu produkuje znesiteľne málo CO2. Jeho štvorvalec pritom spáli akceptovateľných 14,6 l/100 km. Celkovo dokázal tento Golf uspieť. Síce z 0 na 200 km/h potrebuje celú „večnosť“ (48 sekúnd), ale brzdí rovnako spoľahlivo, ako udržiava priamy smer.

Menej paliva tu nespálilo žiadne iné auto. Na 100 kilometrov potrebuje Passat pri rýchlosti 200 km/h len 12,0 litra – to je pozoruhodne málo. Pri tejto vysokej rýchlosti navyše aj jazdí celkom potichu. Od motora (točí 3 250 otáčok na šiestom stupni) počuť len hlboké bručanie, zvuky vetra prenikajú v poriadne odfiltrovanej podobe, najväčší hluk spôsobujú odvaľujúce sa pneumatiky. Dobrý je aj pocit počas jazdy a stabilita v priamom smere. Passat je v ľavom jazdnom pruhu na diaľnici doma, je to skutočný žrút kilometrov.

Rýchlosť 200 km/h: Ako vplýva na spotrebu?

Výber pre vás

Rýchlosť 200 km/h: Ako vplýva na spotrebu?

Súvisiace články

Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá

Havárie a pokuty: Ktorí vodiči ich majú najviac?

Pomalá jazda: Prečo robí vodičom veľké problémy

Výber pre vás