Zastavenie a státie patria k bežným úkonom každého motoristu a zákon o premávke im venuje nemalú pozornosť. I keď sa v mnohých prípadoch zákon porušuje, jeho ustanovenia sú jasné. Nepomôžu argumenty, že inak sa nedá. Keď motorista z akéhokoľvek, hoci aj logického, dôvodu poruší predpisy, polícia mu má právo uložiť pokutu.

Prvé a základné ustanovenie hovorí o tom, že vozidlá smú zastaviť alebo stáť len vpravo v smere jazdy, rovnobežne s okrajom cesty, v jednom rade a čo najbližšie k pravému okraju cesty. V jednosmerke je možné stáť pri pravom aj ľavom okraji vozovky. V obci sa smie zastaviť alebo stáť aj kolmo alebo šikmo, ak tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť premávky. Pri zastavení musí zostať pre obidva smery spolu aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej tri metre, pri státí musí mať voľný trojmetrový pruh každý smer jazdy.

Dostávame sa k najväčšej bolesti každého väčšieho mesta, ktoré zúfalo zápasia s nedostatkom parkovacích miest. Vodič je povinný prednostne využiť parkovisko a ak sú parkovacie miesta vyznačené, smie stáť len na nich. Zároveň musí čo najlepšie využiť parkovacie miesto. V tomto ohľade sa zákon jednoznačne spolieha na svojprávnosť vodičov, aby zaparkovali tak, že umožnia parkovací priestor využiť aj ostatným. Napríklad, tým, že zaparkujú podľa možnosti v strede vyznačeného miesta a rovnobežne s čiarami.

Vodič nesmie znemožniť ostatným vodičom opustiť parkovacie miesto a nesmie zastaviť ani stáť tam, kde by znemožnil vjazd a výjazd vozidiel. Akonáhle vodič chce zastaviť alebo stáť a zachádza k okraju cesty, je povinný dať znamenie o zmene smeru jazdy. To isté platí pri vychádzaní od okraja cesty, pri tom však nesmie ohroziť ostatných účastníkov premávky.

Mnohí motoristi sa nedostatok parkovacích miest snažia vyriešiť doslova šalamúnskym spôsobom. Pred kolmo zaparkovanými vozidlami stoja ďalšie, avšak bez zatiahnutej ručnej brzdy. Typickým príkladom je bratislavská Petržalka, kde ľudia takto zaparkované autá posunú, vyjdú z parkovacieho miesta alebo do neho vojdú.

Tu sa však dostávame do potenciálneho rozporu so zákonom. Zdôrazňujeme, že iba potenciálneho. Zákon prikazuje motoristom prijať také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nemohla ho neoprávnene použiť iná osoba. A ak je auto povinne vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť.

Pochopiteľne, tu už sme na hracom poli právnikov a výkladu zákona. Auto bez zatiahnutej ručnej brzdy určite má potenciál ohroziť bezpečnosť a plynulosť premávky, v danom konkrétnom prípade však podobné riziko neexistuje. Je odtlačenie auta za účelom opustenia parkovacieho miesta neoprávnené použitie? Skôr nie. Otázka však znie, ako by sa k tomu postavila poisťovňa, keby došlo k poškodeniu jedného alebo viacerých vozidiel.

Neotvárajte dvere bezhlavo, pokuta hrozí aj za to

Ďalší zákaz sa týka ciest I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj ostatných ciest. Na nich vozidlo nesmie zastaviť ani stáť, iba na mieste označenom ako parkovisko. Výnimkou je pochopiteľne núdzové státie, keď vodič musí umiestniť pri okraji vozovky prenosný výstražný trojuholník najmenej 50 metrov za autom. Na diaľnici a rýchlostných komunikáciách musí byť vo vzdialenosti aspoň 100 metrov za vozidlom. Zákon počíta aj s núdzovým státím v obci, keď nie je možné tieto vzdialenosti dodržať. V takých prípadoch môže byť vzdialenosť trojuholníka kratšia, musí byť však umiestnený tak, aby ho ostatní vodiči mohli zreteľne vidieť. Kým vodič trojuholník umiestní, musí zapnúť výstražnú funkciu smeroviek (ak je ňou vozidlo vybavené).

Veľmi častý a potenciálne nebezpečný neduh sa prejavuje pri vystupovaní zo zaparkovaného auta alebo nastupovaní do neho, najmä pri pozdĺžnom parkovaní. Niektorí vodiči akoby zabúdali skontrolovať spätné zrkadlá a sú schopní otvoriť dvere doslova pár centimetrov pred prednou kapotou prichádzajúceho auta. Riskujú tým oveľa viac než pokrčené plechy. Ak prichádzajúce auto nemá šancu zareagovať, môže to zábudlivému vodičovi alebo jeho spolujazdcovi privodiť vážne zranenie.

V tom lepšom prípade príde k vyvráteniu dverí, čo môže za určitých okolností spôsobiť tzv. skríženie karosérie. Takáto oprava príde poriadne draho aj s príspevkom do štátneho rozpočtu. Zákon totiž hovorí, že „otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich alebo vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky“.

- v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti

- pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním

- na priechode pre chodcov alebo cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi

- na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou; neplatí v

obci na križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty,

- na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu,

- od dopravnej značky zastávky a po 5 m za označníkom zastávky

- kde taká dopravná značka nie je: vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním

- ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou: len na nástupišti a vyznačenom priestore

- na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred a za nimi

- na mieste, kde by vozidlo zakrývalo zvislú dopravnú značku, vodorovnú značku vyznačujúcu spôsob radenia pred križovatkou alebo svetelné signály

- na vyhradenom jazdnom pruhu okrem vozidla, pre ktoré je vyhradený jazdný pruh určený, a ak nejde o vnútorný jazdný pruh

- vo vzdialenosti kratšej ako 5 m od začiatku a 5 m od konca pozdĺžnej súvislej čiary, ak by nezostal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m

- na moste, pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené

- na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie

- na chodníku, ak pre chodcov zostane priestor menší ako 1,5 m

- na cestnej a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou

- na mieste, kde by medzi vozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou zostal voľný jazdný pruh široký menej ako 3,5 m

- na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest

Zastavenie a státie: Za aké chyby hrozia pokuty

Výber pre vás

Zastavenie a státie: Za aké chyby hrozia pokuty

Súvisiace články

11 križovatiek: Zvládli by ste test v autoškole?

Predchádzanie: Čo je možné a čo zakázané?

11 križovatiek: Zvládli by ste test v autoškole?

10 najčastejších chýb slovenských vodičov

Výber pre vás