Starosta Chorvátskeho Grobu Miroslav Marynčák odstúpil. V médiách sa objavili kusé správy, že dôvodom je nekoncepčnosť plánovanej výstavby, nezáujem kompetentných orgánov o nápravu a nátlak zo strany záujmových skupín, najmä developerov. Väčšina ľudí z ostatných obcí a Bratislavy len pokrčila plecami a povedala si: No a čo? Nás sa to netýka.

Omyl! Problémy sa točia najmä okolo plánovaného <a href="https://www.chorvatskygrob.sk/data/MediaLibrary/741/MAPA.pdf">50-tisícového sídliska na Čiernej vode</a>, ktorá spadá pod kompetencie Chorvátskeho Grobu. A dotknú sa doslova každého z obyvateľov tohto regiónu a najmä Bratislavy. Keďže sme motoristický portál poukážeme len na jeden z množstva nedomyslených faktorov. Na dopravu.

Na to, aby sme dokázali nezmyselnosť celého projektu v stave, v akom sa nachádza v súčasnosti, skombinujeme zdravý sedliacky rozum a údaje z oficiálnej metodiky bratislavského magistrátu pre výpočet dopravného zaťaženia. K tomu sme samozrejme potrebovali určité základné predpoklady, ktoré sme po konzultácii s odborníkmi z oblasti projektovania dopravy určili nasledovne:

Podľa metodiky výpočtov sa v špičkovej hodine okolo ôsmej ráno vyvalí na cesty plechová lavína pozostávajúca z 8 756 áut, z čoho 7 880 bude smerovať do Bratislavy. Ak ako priemernú dĺžku osobného vozidla vezmeme štyri metre plus jeden meter na odstup od iného auta, dostaneme číslo 5 m. Z toho vyplýva, že na ceste s jedným pruhom by sa nám vytvoril rad dlhý takmer 40 kilometrov!

Ideme ďalej. V severnom smere máme do Bratislavy a z Bratislavy celkovo 10 pruhov, čiže šesť na diaľnici D1, dva na starej Seneckej ceste a dva na ceste popod Karpatami. V jednom smere tak máme päť pruhov, čo znamená, že nové sídlisko prinesie rady dlhé približne 8 km v každom jednom pruhu. K tomu je potrebné pripočítať už existujúcu dopravu z tohto smeru plus autobusy a kamióny, ktorých dĺžku sme do kalkulácie nezahrnuli.

Čo z toho vyplýva? No nič menšie než to, že autá budú ráno stáť až v Modre, Senci či kúsok pred Trnavou. A to hovoríme len o situácii pri príjemnej teplote a bezvetrí, čiže za ideálnych podmienok. Nedajbože napadne pár centimetrov snehu alebo niekto spôsobí dopravnú nehodu.

Krátkozrakosť takéhoto divotvorného plánovania dokáže pochopiť každý nezávisle od vzdelania. Len kompetentní akoby zatvárali oči. Pýtali sme sa dopravné riešenie na VÚC, na magistráte aj bývalého starostu Marynčáka. Vznikol z toho priam kocúrkovský začarovaný kruh. Z kraja nás odporučili na magistrát a odtiaľ nás poslali za starostom. A ten len z číreho zúfalstva mávol rukou. Akurát z kraja napísali, že „v spolupráci s NDS pripravujeme vybudovanie diaľničnej križovatky Triblavina a napojenia Chorvátskeho Grobu na ňu“.

Podľa noriem je priemerná prípustná intenzita dopravy 800 vozidiel za hodinu na jeden pruh. Hovoríme o priemernej hodnote, nakoľko priepustnosť pruhov sa líši podľa triedy cesty. Iná je pre cesty III. triedy, iná pre diaľnicu. Pre 7 880 vozidiel to v ľudskej reči znamená, že v jednom smere potrebujeme zhruba desať pruhov, čiže dvojnásobok súčasného stavu.

Otázka ale znie, kde ich postaviť. Stará Senecká cesta ani cesta popod Karpatami to neumožňujú, pretože domy v dedinách stoja tesne popri ceste. Diaľnica by sa síce rozšíriť dala, no ani to podľa odborníkov nepomôže. Prečo? Lebo priepustnosť ciest v Bratislave... Už dnes je pred hlavným mestom množstvo lievikov z každého smeru a tie veru nezmiznú, pretože jednoducho nie je kam a ako cesty rozšíriť.

Preto si nemyslíme, že križovatka Triblavina niečo reálne vyrieši. V prvom rade je potrebné konečne vybudovať funkčný a fungujúci systém mestskej a prímestskej dopravy s dôrazom na koľajovú dopravu. V opačnom prípade nás čaká katastrofa.

No napadol nám aj iný scenár. Kompetentným prezradíme jedno z najstráženejších tajomstiev súčasnosti: ľudia nie sú hlúpi! Pokiaľ nové sídlisko neponúkne základnú občiansku vybavenosť a najmä dopravné riešenia, nikto sa tam nenasťahuje. O to viac, ak ceny budú len o málo nižšie než v Bratislave. Stačí sa večer prejsť okolo novostavieb, ako sú Tri veže či Manhattan a spočítať rozsvietené okná.

Navyše sídlisko nepočíta s hromadnou, ale len s individuálnou dopravou. Majú sa snáď ľudia naučiť lietať a levitovať? A možno nájdeme uplatnenie pre slovenského <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/192829/na-slovensku-vznika-lietajuce-auto">kríženca auta a lietadla</a>.

So zápchami, proti ktorým sú tie bratislavské prechádzkou rajskou záhradou, sa potýka aj jedna z najľudnatejších metropol sveta – Peking. Čínski inžinieri prišli so šikovným nápadom: skrížili autobus, vlak a tunel.</p>


„Tunelbus” je vysoký viac ako štyri metre, dokáže prepraviť 1 200 až 1 400 cestujúcich rýchlosťou až 60 km/h. Poháňa ho elektrická a solárna energia a nepotrebuje depo, keďže môže zostať stáť na ľubovoľnej zastávke a nikomu nebude prekážať. Rozhodne je lacnejší než metro. Výroba jedného kusu a výstavba 40-kilometrovej trate stoja asi šesť miliónov eur, čo je len desatina hodnoty porovnateľného metra.

Bratislavu čakajú ešte väčšie kolóny

Výber pre vás

Bratislavu čakajú ešte väčšie kolóny

Súvisiace články

Päť z najkrajších ciest Slovenska

Obnova mostov na cestách I. triedy bude stáť 3,8 mil. eur

Dokončenie D1 sa môže oddialiť

Štát vyženie kamióny z ciest nižšej triedy

Na Slovensku vzniká lietajúce auto

Výber pre vás