Zimné obdobie predstavuje zvýšenú záťaž nielen pre človeka, ale aj pre jeho štvorkolesového pomocníka. Niektoré časti vozidla trpia nízkymi teplotami viac, iné ich zvládajú lepšie. Tentokrát však nebudeme hovoriť ani tak o motore, ktorý trpí nesprávnym zahrievaním, ako skôr o iných komponentoch.

Tým prvým je, pochopiteľne, autobatéria. S klesajúcou teplotou sa totiž zvyšuje hustota motorového aj prevodového oleja, čo kladie zvýšené nároky na štartovací výkon batérie. Naviac hustne aj elektrolyt, čím sa spomaľujú chemické reakcie. Práve hustota elektrolytu je jedným zo základných ukazovateľov stavu nabitia batérie. Pokiaľ klesne pod 1,20 kg/l, batériu je potrebné dobiť. To však platí u starších batérií, kde existuje prístup k elektrolytu a možnosť riedenia.

V prípade bezúdržbových batérií je situácia iná, nakoľko meranie hustoty elektrolytu odpadá. Stav nabitia možno zistiť testermi, ktoré sa bežne predávajú a stoja od pár eur do niekoľkých desiatok eur. Ak sa vám nechce investovať do testera, pred zimou v rámci prípravy vozidla môžete požiadať servis, aby vám batériu skontroloval a prípadne nabil. Kľudové napätie na svorkách by malo byť 12,5 voltu a viac. Ak je nižšie, batériu nechajte nabiť.

V zásade platí, že batéria má plnú kapacitu pri teplote +25°C, pri nule klesá kapacita na 80 percent, pri -10°C na 70 percent a pri -25°C má už len 60 percent. Odporúčame nechať nabiť akumulátor čo najskôr, aby ste po mrazivej noci nezažili nepríjemné prekvapenie. Vozidlo vám aj pri miernejšom chlade naznačí znížený štartovací výkon batérie problémami s pretočením motora.

Ďalším významným faktorom pre výdrž a kapacitu batérie je jej vek a spôsob používania. Moderné autobatérie majú životnosť štyri až šesť rokov. Pri správnom používaní môžete životnosť predĺžiť o niekoľko rokov, pri nesprávnom zas výrazne skrátiť. V najväčšom ohrození sú motoristi, ktorí jazdia krátke trasy prevažne v meste, keď sa motor nestihne ani zahriať a batéria nabiť.

V takom prípade odporúčame vypnúť všetky spotrebiče, ktoré nepotrebujete (rádio, navigáciu, vyhrievanie sedadiel) a aj klimatizáciu resp. kúrenie používať len v nevyhnutnom prípade. Občasná jazda po diaľnici alebo obchvate stálou rýchlosťou pomôže batérii aj motoru.

<p>So spotrebou energie priamo súvisí aj záťaž alternátora, ktorá sa práve v zime zvyšuje. Alternátor je  v odbornej terminológii označovaný ako rotačný generátor elektrickej energie a poháňa ho motor cez klinový alebo ozubený remeň. V starých vozidlách sa používalo dynamo, postupne ho však nahradil alternátor. Jeho výhodou je fakt, že elektrickú energiu vyrába už pri voľnobehu, kým v prípade dynama bolo potrebné najprv zvýšiť otáčky motora.

Bez ohľadu na to však každý zapnutý spotrebič znamená potrebu zvýšenia dodávky elektrickej energie. Prejaví sa to tým, že počas státia po zapnutí spotrebiča, či už je to klimatizácia alebo vyhrievanie sedadiel, sa mierne zvýšia voľnobežné otáčky. Opäť je teda vhodné pred zapnutím spotrebičov pohnúť sa z miesta.

Tieto dva komponenty spolu z hľadiska štartovania v zime úzko súvisia. Štartér je jednosmerný sériový elektromotor, ktorý má pre svoju funkciu výhodný priebeh krútiaceho momentu: maximálny moment pri minimálnych otáčkach. Inými slovami, funguje v čase, keď je potrebná veľká sila na pretočenie studeného motora a prekonanie kompresných odporov. Štartovacie otáčky zážihových motorov sú 60 až 100 ot/min, vznetových 80 až 200 ot/min.

Súčasťou štartéra je pastorok, čiže ozubené koleso, ktoré zapadá do ozubenia venca zotrvačníka. Otočením kľúčika v spínacej skrinke resp. stlačením štartovacieho tlačidla sa privádza prúd do elektromotora štartéra, odkiaľ sa vysúva pastorok a pretočí zotrvačník motora. Po naštartovaní sa prívod energie do štartéra preruší, elektromotor sa vypne a pastorok sa zasunie. Pokiaľ by sa tak nestalo, čo jasne počuť v podobe nepríjemného rapkania zubov, došlo by k poškodeniu štartéra aj zotrvačníka.

Ak je však batéria slabšia, musí štartér točiť motorom dlhšie, čo pochopiteľne znamená zvýšenú mieru opotrebovania. Presne so slabým akumulátorom súvisí aj vyššia záťaž zotrvačníka, ktorý musí dlhší čas tlmiť väčšie kmity pohonného reťazca. To rovnako ako u štartéra znamená kratšiu životnosť.

Hlavná úloha laku nie je dekoratívna, ale predovšetkým ochranná. Hoci moderné karosérie sú pred nanesením laku pozinkované a samotný lak pozostáva z viacerých vrstiev, nič nie je nezničiteľné. Najmä v súvislosti s nezáujmom ostatných motoristov, ktorí na parkovisku ani okom nemihnú, keď dverami poškodia lak na dverách susedného auta. To, že tým poškodzujú hrany svojich vlastných dverí, kde je ochranná vrstva slabšia, ich zjavne nezaujíma tiež.

<p>Lenže nadchádza zima. Ak napadne sneh, ktorý snáď tento rok našich cestárov neprekvapí, objavia sa na cestách posypové vozidlá. Posypové materiály pozostávajú nielen zo soli a chemikálií, ale aj z jemnej drte, ktorá mechanicky odstraňuje ľad z vozovky. Kamienky poškodzujú lak, neraz sa dostanú tak povediac až na plech. Soľ s chemickými prísadami má výrazne korozívne účinky a usadzuje sa práve na poškodených miestach. Posypové materiály dokážu vniknúť aj do pórov v laku a narušiť jeho kvalitu.

Odporúča sa preto pravidelne umývať auto aj v zime. Pokiaľ je vozidlo príliš znečistené, neodporúčame automatické linky, nakoľko prach, soľ či blato zafungujú ako účinný brúsny papier. A nemusí postačiť ani predumytie. Ak sa rozhodnete pre takúto linku, zvoľte program s dôkladným osušením. Ideálne je však ručné umytie v garáži, či už vlastnými silami alebo zaplatiť ručnú umývareň. Pochopiteľne je potrebné nechať z času na čas dôkladne vystriekať podvozok a disky, ktoré korozívnymi účinkami soli trpia najviac.

Pozor, takto vášmu autu môže škodiť zima a mráz

Výber pre vás

Pozor, takto vášmu autu môže škodiť zima a mráz

Súvisiace články

7 najhorších zlozvykov: Tieto škodia automatu

Nenápadní zabijaci: 10 vecí, ktoré škodia motoru

Batérie v autách: Čím im škodíme najviac?

Výber pre vás