Infraštruktúra cestných meracích zariadení na Slovensku sa utešene rozrastá. K mýtnym bránam pre nákladné vozidlá pribudne systém elektronických známok a <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210469/unikatna-mapa-presne-tu-na-vas-cihaju-radary">vyše 1 300 kontrolných bodov</a> na sledovanie priestupkov. Tieto systémy sa dajú využiť aj na úsekové meranie rýchlosti, príliš nás preto neprekvapila informácia, že o tomto nástroji rezort vnútra a polícia uvažujú.

„Už dnes existujú zariadenia, napríklad, v tuneloch a na mýtnych bránach, ktoré úsekové meranie umožňujú. Zatiaľ však nemáme personálne kapacity ani legislatívny rámec, aby sme tieto údaje mohli vyhodnocovať,“ prezradil nemenovaný zdroj z prostredia polície. Podľa neho je momentálnou prioritou doriešenie systému elektronických diaľničných známok a novej siete kontrolných bodov. „Najprv musíme dotiahnuť jedno, aby sme mohli začať s druhým,“ dodal. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210245/elektronicke-dialnicne-znamky-uz-funguju">Elektronické diaľničné známky</a> síce spadajú pod Národnú diaľničnú spoločnosť, avšak ukladanie a vymáhanie pokút v rámci objektívnej zodpovednosti je výlučnou kompetenciou polície. Priamu otázku, či úsekové meranie bude na Slovensku zavedené, oficiálne ministerstvo vnútra nevyvrátilo.

Čo znamená úsekové meranie rýchlosti

Na rozdiel od bežných radarových pascí sa úsekové meranie zameriava na priemernú rýchlosť vozidla. Na začiatku meraného úseku sa nasníma evidenčné číslo vozidla a čas prejazdu počiatočným bodom, na konci to isté. Na základe týchto údajov systém vypočíta priemernú rýchlosť. Pokiaľ vodič povolenú rýchlosť prekročí, nastupuje inštitút objektívnej zodpovednosti s príslušným listom a šekom na adresu majiteľa.

V Európe úsekové meranie nie je zatiaľ veľmi rozšírené, štandardne sa používa v Rakúsku, Holandsku a Taliansku. Rakúsko má trvalé úsekové merania na exponovaných častiach diaľnic a v niektorých tuneloch. Najčastejšie je možné stretnúť sa so značkou „Section Control“ na rozostavaných úsekoch diaľnic. Ako príklad môžeme uviesť vlaňajšie rozširovanie diaľnice A4 v úseku Fischamend-Schwechat, odkiaľ <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/202200/rakusania-uz-posielaju-taketo-pokuty-slovakom">na Slovensko prišlo zopár pokút</a>.

No čoraz viac krajín začína uvažovať o možnosti jeho väčšieho využívania, napríklad, Veľká Británia by úsekové meranie chcela používať v obytných zónach a úsekoch s obmedzenou rýchlosťou 20 alebo 30 km/h. Vo Francúzsku sa zas na jednom úseku diaľnice A10 používa ako preventívne zariadenie. Na elektronickom displeji sa zobrazí evidenčné číslo vozidla s poznámkou „Príliš rýchlo“. Cieľom nie je výber pokút, ale snaha prinútiť vodiča spomaliť. Slovensko teda vo svojich úvahách nie je jediné, otázka znie, ako sa k téme úsekovému meraniu postavia rezort vnútra a polícia.

V prvom rade je potrebné zvoliť vhodný úsek, pravdepodobne nemá význam míňať drahé zariadenia na úseky dlhé 100 metrov. To by mohol byť problém najmä na okresných cestách I. a II. triedy, kde sú odbočky doslova pri každej vŕbe. Lenže na týchto cestách sa stáva najviac dopravných nehôd, a práve na ne sa chce rezort vnútra zamerať aj v rámci novej siete kontrolných kamier a radarov.

Jedinú výhodu na cestách nižších tried vidíme v tom, že úsekové meranie by pomohlo vodičovi pri predchádzaní na krátkom úseku prekročiť povolenú rýchlosť. Práve predchádzanie patrí medzi najrizikovejšie manévre vôbec a v záujme bezpečnosti je niekedy potrebné predchádzanie urýchliť. Teraz pochopiteľne nehovoríme o arogantných hazardéroch, ale o zodpovedných vodičoch, ktorí jazdia podľa svojich možností a schopností a nemajú záujem porušovať predpisy. Pretekárom totiž najvyššia povolená rýchlosť hovorí len málo, preto asi nikto nebude mať problém s tým, ak časťou svojho príjmu prispejú do štátneho rozpočtu.

Druhým možným miestom použitia úsekového merania sú diaľnice. Tu však podľa nášho názoru nemá význam, nakoľko diaľnice patria medzi najbezpečnejšie komunikácie, nezávisle od ich neraz zúboženého stavu. Slovenské ministerstvo vnútra by sa mohlo inšpirovať príkladom Rakúska a sledovať priemernú rýchlosť v miestach, kde sa vykonávajú stavebné práce, napríklad, pri zúžení diaľnice do jedného jazdného pruhu alebo presmerovaní vozidiel do protismernej premávky.

Treťou možnosťou sú tunely, v ktorých je zväčša rýchlosť jazdy znížená. Dôvodom nie je vyššie riziko nehody, ako skôr smrteľné dôsledky. V tuneloch sa stávajú najtragickejšie nehody a prístup záchranárov na miesto môže byť oveľa komplikovanejší než na otvorenej ceste. Navyše sa premávka okamžite zastaví, pretože vo väčšine prípadov neexistuje alternatívna trasa. Najhorším možným scenárom je pochopiteľne požiar. Najnebezpečnejšie sú vždy toxické plyny, ktoré zvyknú usmrtiť viac ľudí než samotný oheň a odvetrávanie tunela býva veľmi komplikované nezávisle od použitých technológií.

Podľa nášho názoru sú v našich pomeroch pre úsekové meranie najvhodnejšie predovšetkým nehodové a neprehľadné úseky, prípadne úseky stavebných prác na diaľniciach a miesta v blízkosti škôl a nemocníc. Pokiaľ ide rezortu vnútra naozaj primárne o zníženie nehodovosti, mal by sa zamerať na ne a označiť ich príslušnou značkou alebo svetelným návestím. Hlavným cieľom je totiž dosiahnuť to, aby vozidlá spomalili. A ak vodiči uvidia značenie, drvivá väčšina z nich určite nohu z plynu zloží.

Nová zbraň polície: Blíži sa úsekové meranie?

Výber pre vás

Nová zbraň polície: Blíži sa úsekové meranie?

Súvisiace články

Najväčšia slabina novej siete radarov a kamier

Unikátna mapa: Presne tu na vás číhajú radary

Za rýchlosť už o vodičák neprídete: Stačia peniaze

Výber pre vás