Bratislavský magistrát vypracoval dokument, na základe ktorého by mala byť Bratislava rozdelená na tri zóny. Tie určia, v ktorých častiach mesta sa ešte môže automobilová doprava zvyšovať a kde už autá nebudú mať prístup.

Princíp zonácie obsahujú Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy, ktoré schválili mestskí poslanci ešte v septembri. Podľa poradcu primátora Michala Feika do prvej zóny, kde sa má množstvo vozidiel znižovať, bude patriť najmä centrum a širšie centrum mesta. „Ide o lokality, kde chodí veľa chodcov a my chceme, aby boli pokojnejšie pre vodičov a komfortnejšie pre pešiu dopravu a cyklistov,“ povedal pre TASR. Feik hovorí napríklad o Špitálskej ulici či Námestí SNP, kde by cesty mohli uvoľniť miesto pešej zóne, lavičkám a zeleni. Štúrova ulica bude po prestavbe prejazdná už len v jednom smere.

Druhú zónu budú tvoriť nárazníkové lokality širšieho centra, napríklad Šancova či Račianska ulica. Vytvorenie zóny má stabilizovať intenzitu premávky, nakoľko podľa Feika ide o ulice, kde by ďalšie zvýšenie počtu vozidiel spôsobilo dopravný kolaps. Situáciu komplikuje aj plánovaný nový bytový komplex, ktorý chce medzi ulicami Račianska, Kominárska a Škultétyho postaviť Penta. Križovatka na Račianskom mýte je však už dnes na hraniciach kapacít, viac áut už cez ňu neprejde. Preto má byť zonácia záväzná aj pri posudzovaní investičných zámerov.

Ulice, ako petržalské Dolnozemská alebo Panónska, by mohli patriť do tretej zóny, kde Feik za určitých okolností ešte vidí priestor pre nárast individuálnej dopravy. Presné hranice ani ulice tejto zóny však mesto zatiaľ neurčilo. „Momentálne sa spracúva Generel dopravy, aj na základe neho sa bude dať analyzovať, kde ešte je možný nárast automobilovej dopravy a kde by už mala klesať,“ vysvetlil.

Za riešenie nepovažuje zvýšenie počtu jazdných pruhov, ktoré iba spôsobujú rast intenzity premávky. „Viaceré štúdie zo zahraničia potvrdili, že po rozšírení kapacít ciest o desať percent sa v priebehu roka až dvoch zvýšila aj individuálna doprava o desať percent,“ vysvetlil Feik. Ako príklad uvádza Paríž, kde majú namiesto zelených vĺn vytvorené tzv. červené vlny. Ak teda autá jazdia určitou štandardnou rýchlosťou, musia zastaviť na každej križovatke, čo má vodičov odrádzať od používania auta. Feik opisuje, že pomerne rozšírený spôsob riešenia dopravných kolón je aj tzv. cestná diéta, čiže zužovanie pruhov pre autá v prospech chodníkov a verejnej dopravy.

„V Bratislave až takéto radikálne riešenia zatiaľ nie sú potrebné. Tu nám stačí, aby sme znížili objem dopravy o 10 až 15 percent,“ podotkol poradca primátora. Riešiť to chce mesto podľa neho ďalším zavádzaním autobusových pruhov a zatraktívňovaním verejnej dopravy, budovaním cyklotrás či stabilizáciou podmienok pre autá.

Znížiť počet áut v centre a riešiť problémy so zápchami chce Bratislava najmä parkovacou politikou. Tú sa však súčasnému vedeniu počas tohto volebného obdobia nepodarilo prijať, po dlhých prípravách ju mestskí poslanci dvakrát neschválili.

V zásade má poradca primátora pravdu. Áno, intenzita premávky v Bratislave začína byť neúnosná a najmä v centre a jeho okolí. Áno, situáciu je potrebné riešiť. No tým sa náš súhlas končí a návrh zonácie zatiaľ môžeme odložiť do šuflíka nápadmi.

Problém zahltenia totiž rozsekanie mesta na kusy nevyrieši. Doprava v akomkoľvek meste je komplexný systém, na ktorý sa nemožno pozerať z úrovne chodníka, ale vyžaduje podstatne širšiu perspektívu. Ak zakážeme vjazd do centra, kde sa nachádza väčšina úradov a štátnych inštitúcií, kde budú tieto autá parkovať? Samozrejme, obmedzí sa aj vjazd a parkovanie v exponovaných častiach, ako sú Ružinov či Nové mesto. A kde budú tieto autá parkovať? Nerobme si ilúzie, že všetky zrazu zmiznú a ľudia hromadne nasadnú na bicykle.

A tak sa zas a znova ako v začarovanom kruhu dostávame k otázke rezidentského parkovania, ktoré mestské zastupiteľstvo už <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/194558/bratislava-opat-neschvalila-novu-parkovaciu-politiku">dvakrát neschválilo</a>. Bez vyriešenia tohto problému je zonácia obyčajná chiméra. Nemáme záchytné parkoviská...pardon, oprava: <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/197046/bratislava-ma-zachytne-parkovisko">jedno už máme</a>. Za 50 centov na hodinu. Ak musí návštevník mesta zaplatiť 50 centov na hodinu, mal by tento parkovací lístok slúžiť aj ako celodenný lístok na MHD v rámci celej Bratislavy. To by sme už skôr mohli označiť za motiváciu, zatiaľ to považujeme skôr za nevydarený vtip. Ďalší problém tvorí dostupnosť, kvalita a intervaly mestskej hromadnej dopravy.

Na záver malý postreh. Nevieme, čo možno od magistrátu očakávať. Zoberme si súčasnú uzáveru Štúrovej ulice. Pred ňou je zo smeru z Námestia SNP dočasný miniatúrny kruhový objazd. Problém: ústia do neho štyri jednosmerné ulice a autá z nich idú kam? No predsa do centra. Ak už chcú kompetentní odľahčiť centrum, mali by minimálne tri ulice presmerovať smerom von. Jednu dokonca otočili, akurát nesprávnym smerom.

A čo z toho všetkého vyplýva? Nepríjemnému politickému rozhodnutiu vo forme spoplatneného rezidentského parkovania sa skôr či neskôr starostovia ani mestskí poslanci nevyhnú, keďže nesystémové riešenia situáciu akurát zhoršia. „Po mne potopa,“ údajne povedal Ľudovít XV, keď ho úradníci vyrušili z radovánok. V súčasnom svete však nie je namieste.

Bratislava by sa mala rozdeliť na zóny

Výber pre vás

Bratislava by sa mala rozdeliť na zóny

Súvisiace články

Bratislava opäť neschválila novú parkovaciu politiku

Bratislava má záchytné parkovisko

Bratislavu čakajú ešte väčšie kolóny

Bratislava žiada zákaz státia na chodníkoch

Výber pre vás