Jazda na červenú sa pomaly, ale isto stáva naším národným športom. Na rozdiel od bežných disciplín, ktoré sa zväčša odohrávajú v kontrolovanom prostredí, v tomto prípade o kontrolovanom prostredí hovoriť nemôžeme. Už len z toho dôvodu, že pokiaľ jazdec na červenú nie je telepat a nemá oči okolo celej hlavy, nikdy neodhadne reakcie ostatných vodičov a nemusí zbadať hroziace nebezpečenstvo. Takáto situácia môže mať nedozerné následky nielen pre vinníka, ale najmä pre nevinných.

Kým sa pozrieme na to, čo o jazde na červenú hovorí zákon a sadzobník pokút, ponúkame tip, ktorý  môže zachrániť majetok aj život. V každej svetelnej križovatke využitie tých pár sekúnd počas radenia prvého rýchlostného stupňa na rýchly pohľad vpravo či vľavo. Podobne, akoby ste dávali prednosť v jazde. Hoci máte zelenú, vozidlo, ktoré prechádza križovatkou na červenú, ide obvykle vyššou rýchlosťou. Náraz bude silný ako úder baranidla. Zelená sem, zelená tam, váš život je prednejší.

Pokiaľ dôjde k dopravnej nehode spojenej so zranením alebo usmrtením osoby, vinník sa stáva horúcim kandidátom hlavnej výhry v súťaži o zlatú mrežu. Do hry totiž vstupujú tvrdé paragrafy Trestného zákona, napríklad, za ublíženie na zdraví alebo zabitie. Žiadna schôdzka ani termín za takéto riziko nestoja.

Samotný policajný sadzobník stanovuje blokovú pokutu za jazdu na červenú na 100 eur, v prípade ohrozenia iného účastníka cestnej premávky na 150 eur. Akonáhle dôjde k dopravnej nehode, vec automaticky putuje do správneho konania. Jazda na červenú sa nachádza v zozname závažných priestupkov a v správnom konaní za ňu hrozí pokuta od 60 do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Možno je dolná hranica pokuty nízka, v prípade dopravnej nehody môže na ňu vinník rovno zabudnúť. Upozorňujeme aj na spojku „a“ v znení príslušného ustanovenia priestupkového zákona. V preklade to znamená, že nech je finančná sankcia akákoľvek, vždy bude spojená so zákazom činnosti.

Pochopiteľne môže dôjsť k situácii, keď si vodič nie je vedomý svojho priestupku resp. je presvedčený, že do križovatky vošiel na oranžovú. Platí zásada: ak ste presvedčený o svojej nevine, neplaťte. Zaplatením pokuty totiž uznávate svoju vinu, vec sa uzatvorí a nemáte právo sa voči pokute odvolať ani vymáhať jej vrátenie.

V správnom konaní nesie dôkazné bremeno policajt, čiže vám musí preukázať, že ste priestupok naozaj spáchali. Na druhej strane to, že pokuta v správnom konaní musí byť automaticky vyššia než v blokom, je mýtus. Nie, nemusí. Správny orgán môže pokutu znížiť a pokiaľ nepreukáže vinu, môže konanie zastaviť a sankciu úplne zrušiť.

Dokazovanie však môže byť jednoduchšie, než si vinník myslí. V blízkosti rizikových križovatiek často vidíte odstavené policajné vozidlo a v ňom kameru. Policajti sa poučili a v mnohých prípadoch majú záznam. Navyše pomaly, ale isto začnú na križovatkách pribúdať kamery v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti. Zákon o premávke tu stanovuje pokutu na rovných 300 eur.

Hoci sa často vyskytujú informácie, že slovo policajta má väčšiu váhu než slovo vodiča. Nie, nemá. I keď slovenské zákony predpokladajú, že policajt hovorí pravdu, je jasné, že to nie je pravidlo. V správnom konaní slovo policajta nestačí, dokonca ani dvoch či troch. Prípustný je len vecný dôkaz, čiže fotografia alebo video záznam.

Potvrdzuje to aj jeden z mnohých rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali rozhodnutí správnych orgánov. Hoci tieto rozsudky sú záväzné len pre konkrétne prípady, súdy na ne zvyknú prihliadať, nakoľko ide o relevantný výklad právnych predpisov a ich aplikácie v praxi.

Najvyšší súd SR vo viacerých rozsudkoch zdôraznil, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. „Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu,“ uvádza Najvyšší súd SR (3 Sžo 133/2010).

Možno postačí už prvostupňový správny orgán upozorniť na jedno z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (8 Sžo 6/2008), v ktorom sudcovia konštatujú, že aj výpoveď policajta môže byť subjektívna a teda spochybniteľná: „Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka.“ Toto vyjadrenie je jednoznačné. Žiadne „môže“ ani „mal by“ rozhodnúť v prospech vinníka, Najvyšší súd hovorí jasne: „musí“.

Jazda na červenú je riskantná... a dosť drahá

Výber pre vás

Jazda na červenú je riskantná... a dosť drahá

Súvisiace články

Za čo všetko vám policajt môže zadržať vodičský?

Častá chyba vodičov: Brzdenie pred policajtmi

Výber pre vás