Alkohol a jeho obľuba u Slovákov je vždy horúca téma. A jej teplota prudko stúpne, akonáhle príde na pretras slovné spojenie „alkohol za volantom“. Máločo dokáže takto obyvateľstvo rozdeliť do dvoch táborov.

Preto nás zaujímal pohľad ministra vnútra Roberta Kaliňáka na tému jazdy v podnapitom stave. Minister jednoznačne podporil nulovú toleranciu, avšak hranicu trestného činu na úrovni jedného promile označil za nejasnú.

Robert Kaliňák na tému alkohol za volantom

Aký je váš názor na trestnoprávnu zodpovednosť za alkohol? Prečo sa nezačalo využívať väzenie? Úplne by stačil len mesiac...

Tento postup je často nepochopený a ťažko sa vysvetľuje. My sme orgán činný v trestnom konaní v rámci objasňovania trestnej činnosti, ale nie sme orgán, ktorý rozhoduje. Polícia neprijíma žiadne opatrenia o treste v súvislosti s odňatím slobody. To prináleží výhradne súdu.

Tomu rozumiem. Ale ako zdvihnutý prst by to snáď mohlo pomôcť.

Áno, pre niekoho by to mohlo byť poučením, ale myslím si, že poučením by mohli byť aj tri-štyri dni. Rodina a okolie by hneď zistili, čo je vo veci. Častokrát nám cez jedno promile končia nielen tí, ktorí pravidelne odchádzajú z krčmy, ale aj spoločensky vysoko postavení ľudia, lekári, výskumníci alebo profesori. Myslím si, že by to malo veľký preventívny účinok, ale, ako sa hovorí, my sme malí páni na riešenie tejto situácie. V zásade to nie je zlý nápad.

Hranica trestnoprávnej zodpovednosti za alkohol

Čo si myslíte o jednom promile ako hranici trestného činu?

Mám trochu problém s jednopromilovou hranicou, pretože nejde o exaktný údaj. Vy budete mať iné promile, ja mám iné promile a kolegovia, ktorí tu s nami sedia, zas iné. Vždy ma v škole učili, že hranica trestného činu by mala byť určená presne. Vezmem vec, ktorá je cudzia, vyhrážam sa násilím, rukou na niekoho siahnem a podobne. Lenže v tomto prípade je to niekde od dvoch do štyroch pohárikov vína...alebo od štyroch do šiestich. Táto nejasná hranica znamená, že človek s útlejšou postavou je v nevýhode alebo niekto, kto má 0,95 promile, je ešte v poriadku a druhý, ktorý má 1,05 promile, už v poriadku nie je. To sú vážne veci.

Spochybňujete snáď nulovú toleranciu k alkoholu?

Vôbec nie, práve naopak. Z hľadiska bezpečnostnej situácie sa nám ukázala ako veľmi prospešná. V prvom rade preto, že počet dopravných nehôd sa výrazne zlepšil. Preto chceme otvoriť verejnú diskusiu o mierach alkoholu pre trestný čin.

Ministrov postoj nás zaujal, preto sme oslovili ďalších odborníkov. Dopravný psychológ Karol Kleinmann nesúhlasí s názorom, že štíhlejší ľudia sú v nevýhode. Podľa jeho slov ide o nepresné tvrdenie, nakoľko hmotnosť človeka nijako nesúvisí s rýchlosťou odbúravania alkoholu. Do určitej miery môže metabolizmus alkoholu ovplyvniť nepriamo výška človeka, no najdôležitejším orgánom je v tomto prípade jednoznačne pečeň.

Kleinmann nie je ani stúpencom nulovej tolerancie k alkoholu, ktorú má v súčasnosti iba päť európskych krajín, vrátane Slovenska. Väčšina krajín používa toleranciu 0,5 promile a hranica trestného činu je, napríklad v Nemecku a Veľkej Británii, stanovená na 1,6 promile. „Tomu však predchádzal rozsiahly výskum, k čomu u nás zatiaľ nedošlo,“ upozorňuje psychológ. Ako príklad uvádza Britániu, kde je tolerancia až 0,8 promile. „Ale iba do momentu, kým vodič nespôsobí dopravnú nehodu alebo sa nespráva podozrivo, resp. neohrozuje plynulosť cestnej dopravy. Potom má veľký problém,“ dodáva

„Každá krajina má osvedčený systém riešenia problematiky podnapitých vodičov. Všetko existuje, stačí sa inšpirovať,“ tvrdí Kleinmann. Zo štatistických údajov vyplýva, že na Slovensku máme približne 33 000 ľudí s diagnostikovaným alkoholizmom. Len málokedy je však táto diagnóza dôvodom pre zadržanie vodičského preukazu, pokiaľ vodič nespáchal trestný čin. Ďalšou hrozbou je zhruba 400 000 občanov, ktorí nadpriemerne holdujú alkoholu.

Pritom napríklad v Nemecku môžete prísť o vodičák aj v prípade, ak pod vplyvom alkoholu spáchate v bežnom živote priestupok alebo prečin. Pokiaľ povedzme muž v podnapitom stave zbije manželku, prídu policajti a v prípade, že neuspeje v medicínsko-psychologických testoch, bez mihnutia oka mu zadržia vodičák. „Pokiaľ sa v bežných situáciách nedokážete ovládať, čo potom urobíte za volantom?“, obhajuje svoj postoj nemecká legislatíva.

Kleinmann nesúhlasí s nulovou toleranciou ani so zavedením hranice jedného promile pre trestný čin, nakoľko ide o politické rozhodnutie, a nie o vedecky podložený záver. Štát by nemal kategoricky zakazovať alkohol za volantom, ale mal by dávať priestor aj slobodnému rozhodovaniu a zodpovednosti občana. Dôvera občana k takýmto striktným zákazom sa oslabuje, napríklad všeobecne známym poznatkom, že po konzumácii niektorých sladkostí môže mať človek v dychu 0,2 až 0,5 promile alkoholu. Pochopiteľne sa alkohol nedostáva do krvného obehu a v priebehu 20 minút vyprchá. To je aj dôvod pre opakovanú dychovú skúšku po 20 minútach.

Téme alkoholu za volantom sme sa venovali v <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/188986/otestovali-sme-vplyv-alkoholu-na-vodica">samostatnom projekte</a>. Na vlastnej koži a pod dohľadom odborníkov sme si vyskúšali, ako vplýva metla ľudstva na šoféra v rôznych situáciách.

Najprv sme sa pokúšali parkovať a manévrovať na slalomovej dráhe:

<a href="https://automoto.cas.sk/clanok/189065/ako-sa-parkuje-opitemu-vodicovi">Ako sa parkuje opitému vodičovi</a>

Ďalšou disciplínou boli krízové situácie v podnapitom stave:

<a href="https://automoto.cas.sk/clanok/189468/alkohol-v-krvi-pretacavy-smyk-a-vyhybaci-manever">Alkohol v krvi: Pretáčavý šmyk a vyhýbací manéver</a>

A na záver sme vyhodnotili vplyv alkoholu na reakcie dvoch pokusných šoférov:

<a href="https://automoto.cas.sk/clanok/189696/alkohol-za-volantom-aka-je-realita">Alkohol za volantom: Aká je realita</a>

„Pri vyšších nameraných hodnotách by sme dychovú skúšku mali považovať za orientačnú. Ak sa neurobí krvná skúška, celé tvrdenie polície pláva na vode,“ hovorí Kleinmann. Podľa psychológa by sme na Slovensku mohli zaviesť toleranciu 0,2 promile, ktorá zodpovedá malému 10-stupňovému pivu alebo dvom deci vína po obede. A väčšine ľudí vôbec neuškodí. Práve preto začiatkom budúceho roka plánuje spustiť výskum, ktorým chce overiť vplyv tejto hladiny na výkonnosť a vnímanie ľudí.

S vyjadrením Roberta Kaliňáka na tému nejasnej hranice trestného činu nemôžeme súhlasiť. Hranica je totiž daná jasne, problematické je však stanovovanie skutočného obsahu alkoholu v krvi vodiča. Ako sme písali v jednom z našich <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/190086/dychova-skuska-slabiny-a-ich-pravne-dosledky">predchádzajúcich článkov</a>, kameňom úrazu je nepresnosť policajných prístrojov.

Základom presného určenia obsahu alkoholu u vodiča je tzv. prepočítavací faktor, ktorým sa koncentrácia alkoholu vo vydýchnutom vzduchu prepočítava na koncentráciu alkoholu v krvi. Slovensko paušálne používa faktor 2100. Súdny znalec a docent trestného práva Peter Kováč však upozorňuje, že tento faktor sa vzťahuje len na veľké štatistické súbory, no nezohľadňuje individuálne vlastnosti jedinca.

Individuálny faktor sa môže u jednotlivcov pohybovať v rozpätí 740 až 3290 a navyše sa u jedného človeka môže v čase meniť – napríklad v dôsledku chorôb. Inými slovami, jeden človek môže pri výsledku dychovej skúšky 0,5 mg/l mať v krvi 0,95 promile, ale rovnako dobre aj 1,05 promile. V prvom prípade spáchal priestupok, v tom druhom trestný čin.

Alkohol za volant nepatrí a vodiča, ktorý prekročí zákonom stanovenú hranicu, je potrebné potrestať. Podľa Kováča však právny štát musí zabezpečiť predovšetkým spoľahlivé a jednoznačné meranie. „Kým sa tak nestane, nemožno vylúčiť, že za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 budú odsúdení aj ľudia, ktorí spáchali iba priestupok,“ dodáva znalec.

Alkohol za volantom: Paragrafy a prax

Výber pre vás

Alkohol za volantom: Paragrafy a prax

Súvisiace články

Ako policajti chytajú opitých vodičov

Alkohol za volantom: Aká je realita

Dychová skúška: Slabiny a ich právne dôsledky

Výber pre vás