Polícia odchytí na našich cestách mesačne v priemere 500 vodičov, ktorým dychová skúška preukáže viac než jedno promile alkoholu v krvi. Napriek zavedeniu trestnoprávnej zodpovednosti so všetkými dôsledkami, ktoré k tomu patria, vrátane rizika väzenia, tento počet neklesá, ale drží sa na stabilnej úrovni.

Od 1. novembra 2011, keď začala platiť novela zákona o premávke, do konca septembra minulého roka bola <a href="https://www.automoto.sk/clanok/189570/za-rok-6-000-opitych-vodicov-stovka-isla-do-vazenia">z celkového počtu odchytených vodičov</a> odsúdená približne polovica a do väzenia išiel v priemere každý tridsiaty previnilec. Zvyšní vodiči dostali podmienečné tresty v kombinácii s pokutami a zákazom činnosti.

Môže to navodzovať dojem, že súdy konajú umiernene. Lenže pravdou môže byť aj fakt, že skúsení právnici pri obhajobe využili slabiny dychovej skúšky a dokázali svojho klienta „vysekať” z najhoršieho. Výsledky z policajného testera totiž nie sú jednoznačné a pokiaľ navyše policajti nedodržali stanovený postup, nahrali do karát právnikom. A tak sa na cesty vracajú ľudia, ktorí sa pred jazdou radi posilnia niečím silnejším než minerálkou.

Prvým kameňom úrazu je tzv. prepočítací faktor, ktorým sa objem etanolu (alkoholu) vo vydýchnutom vzduchu (mg/l) prepočítava na objem alkoholu v krvi (g/kg), bežne označovaný ako „promile”. Každá krajina má vlastný faktor, napríklad u nás je to 2100, v Rakúsku 2000 a v Holandsku 2300. Pre zjednodušenie: stačí nafúkanú hodnotu vynásobiť číslom 2,1 a dostaneme údaj v promile (g/kg).

Problém však spočíva v tom, že túto konštantu je možné aplikovať len na veľké štatistické súbory, ale rozhodne nie individuálne na každého vodiča. Podľa súdneho znalca Petra Kováča nedávne experimenty potvrdili, že individuálny faktor sa môže v menšej skupine jednotlivcov pohybovať vo veľkom rozpätí: 740 až 3290. Navyše prepočítavací faktor je nielen odlišný pre každého človeka, ale môže sa meniť aj u jednej osoby, napríklad zvýšením telesnej teploty o 1°C pri chorobe alebo fyzickej námahe môže u tejto osoby narásť až o sedem percent.

Skutočnú hodnotu môže ovplyvniť aj fyzická námaha, po ktorej je koncentrácia alkoholu v dychu nižšia a nezodpovedá skutočnému objemu alkoholu v krvi. Napríklad po behu na 100 m môže táto odchýlka dosiahnuť až 56 percent.

Ak je v krvi vodiča koncentrácia etanolu vyššia než 1 g/kg, nie je podľa ustáleného názoru súdov schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Pokiaľ policajný tester stanoví vo vydychovanom vzduchu koncentráciu 0,5 mg/l etanolu, pri prepočítacom faktore 2100 by v krvi mala byť koncentrácia 1,05 g/kg etanolu. Táto hladina teda prekračuje zákonom stanovenú hranicu jedného promile a vodič je obvinený z trestného činu.

V prípade, že daný vodič má individuálny prepočítací faktor 1800, v skutočnosti sa v jeho krvi nachádza iba 0,9 g/kg etanolu. Ak by však individuálny prepočítací faktor daného vodiča bol 2400, v jeho krvi by bolo až 1,2 g/kg etanolu. Keď pozorný obhajca túto skutočnosť pred súdom uvedie, musí sa súd prikloniť k názoru, že nešlo o stav vylučujúci spôsobilosť na bezpečné vedenie motorového vozidla, čo vylučuje aj spáchanie trestného činu podľa § 289 Trestného zákona.

Výsledky dychovej skúšky môže skresliť aj etanol v ústach. Prístroj polície nedokáže rozlíšiť alkohol z rôznych zdrojov a ukáže tak skreslený a vyšší údaj. Napríklad čkanie bezprostredne pred meraním môže 20 minút po požití alkoholu zvýšiť nameranú hodnotu až o 1,3 promile a po 90 minútach o 0,8 promile. Kováč upozorňuje, že výsledok dychovej skúšky môžu ovplyvniť rôzne lieky s obsahom etanolu, ktorý sa dokáže určitý čas udržať v ústach, najmä v miestach, kde pri dýchaní dochádza k minimálnej výmene vzduchu.

Jednotný názor na dĺžku tohto času síce neexistuje, viacerí odborníci sa však zhodujú v tom, že zhruba po pol hodine sa už etanol v ústach nenachádza. V každom prípade je táto problematika čoraz známejšia a stáva sa štandardnou súčasťou obhajoby.

Právne „nepriestrelné” tvrdé tresty

Rozhodne nechceme týmto článkom dávať návod, ako si vylepšiť skóre pri dychovej skúške. Alkohol za volant nepatrí, to je jasné každému súdnemu človeku. Chceme však kompetentných upozorniť na dôležitý aspekt, ktorý znižuje účinnosť akejkoľvek represie. A pokiaľ chce štát trestať vodičov, musia zaviesť systém, ktorý nedokáže prekabátiť žiadny právnik.

„Dovolím si tvrdiť, že medzi niekoľkými tisícami odsúdených podľa § 289 Trestného zákona sa nachádzajú aj osoby, ktoré mali v krvi menej ako jedno promile alkoholu. Inými slovami, nespáchali trestný čin, ale len priestupok,” upozorňuje Peter Kováč. „V právnom štáte by súdy mali vynášať rozsudky na základe nespochybniteľných dôkazov a nie podľa výsledkov testu na screeningovom zariadení, ktorého primárnou funkciou je len určiť, či vodič požil alkohol alebo nie.”

Ak chce štát trvať na právnej relevantnosti dychovej skúšky, musí zabezpečiť presnejšie a spoľahlivejšie meracie zariadenia. Práve v prípade závažných právnych dôsledkov, akým je aj hrozba väzenia pri objeme alkoholu nad jedno promile, mala by byť obžaloba postavená na nepriestrelných dôkazoch.

Môžeme sa inšpirovať v zahraničí, kde tento problém vyriešili jednoducho. Bežný tester slúži len na predbežnú skúšku, ktorá zistí, či si vodič pred jazdou vypil. Pokiaľ objem alkoholu v dychu prekročí určitú, zákonom stanovenú minimálnu hranicu, automaticky prichádza k slovu laboratórne vyšetrenie krvi alebo test na presnejšom dychovom analyzátore, ktorý sa nachádza na policajnej stanici.

Na druhej strane je jasné, že sporné výsledky dychovej skúšky sú podstatné iba pri určitých hodnotách. Ak totiž niekto nafúka 2,5 promile, odchýlka prístroja či zvyškový etanol v ústach strácajú akýkoľvek význam. Na vodiča vždy dopadne kladivo vo forme § 289 Trestného zákona a jeho najbližšiu budúcnosť určí súd.

Policajt môže vykonať dychovú skúšku pri každej cestnej kontrole. Podľa zákona na zadržanie vodičského oprávnenia a trestné stíhanie postačí aj údaj z policajného testera. Ak však vodič vie, že nevypil ani kvapku, má právo požiadať o dodatočnú dychovú skúšku zhruba po 15 až 20 minútach. Policajtovi však zákon neukladá povinnosť opakovanú skúšku vykonať, rozhodnutie je len na ňom.

V takom prípade má vodič právo požiadať o odber krvi, a to mu už polícia musí umožniť. Za laboratórne testy vždy platí ten, kto si ich objednal, no vždy je to lacnejšie než prísť o vodičský preukaz alebo skončiť vo väzení.

V tejto súvislosti chceme upozorniť, že výhovorky na lieky a chorobu neobstoja. Zákon o premávke totiž jednoznačne zakazuje vodičovi sadnúť za volant v čase, keď liek znižuje jeho schopnosť šoférovať. Na tento fakt by vás mal upozorniť lekár a príbalový leták. Rovnako nesmiete šoférovať ani vtedy, ak vaše vodičské schopnosti zníži úraz, choroba, nevoľnosť alebo únava.

Na to, aby bolo možné výsledok dychovej skúšky považovať za relevantný a podľa možnosť nenapadnuteľný, musia policajti dodržiavať návod. Pre štandardný prístroj, ktorý naša polícia používa, platí:

Dychová skúška: Slabiny a ich právne dôsledky

Výber pre vás

Dychová skúška: Slabiny a ich právne dôsledky

Súvisiace články

Ako policajti chytajú opitých vodičov

Premárnená príležitosť: Opitých vodičov je stále veľa

Test na alkohol v dychu pri každej kontrole

Alkohol za volantom: Aká je realita

Za rok 6 000 opitých vodičov, stovka išla do väzenia

Výber pre vás