Nízke teploty, zvlášť pod bodom mrazu, predstavujú výrazne zhoršené pracovné podmienky nielen pre motor, ale i pre akumulátor. Jeho kapacita vtedy zreteľne klesá, a tak sa ľahko môže stať, že nebude mať dosť energie na roztočenie premrznutého agregátu, ktorého diely sú skôr zlepené než mazané poriadne viskóznym olejom.

Pri súčasných autách je vtedy v podstate jedinou možnosťou použiť špeciálny externý štartovací zdroj, alebo iné vozidlo. Pripojiť sa naň možno pomocou štartovacích káblov. Ich zapojeniu je potrebné venovať dostatočnú pozornosť a dodržať presný postup. Inak hrozí poškodenie akumulátora, alebo dokonca aj elektrickej sústavy.

Ak je to možné, obe vozidlá by mali mať motory približne rovnakého objemu a konštrukcie. To totiž znamená, že porovnateľné budú aj ich nabíjacie sústavy. Striktne však treba dodržať jednu podmienku: palubné napätie musí byť v oboch prípadoch rovnaké. Na prepätie sú citlivé najmä riadiace jednotky a ich poškodenie by bolo nezvratné. Pri zapájaní káblov sa autá nemôžu dotýkať.

V prvom kroku sa zásadne pripája svorka prvého (zväčša červeného) kábla na kladný pól (+) vybitého akumulátora. Jeho napätie je veľmi nízke, pri neopatrnej manipulácii s druhým koncom a jeho kontakte s nejakou kovovou, teda ukostrenou časťou auta preto hrozí oveľa menšie riziko skratu. Následne sa pripne druhá svorka prvého kábla na kladný pól (+) akumulátora v pomocnom aute.

Tretím krokom je pripojenie druhého (obvykle čierneho) kábla na záporný pól (–) akumulátora pomocného auta. Úplne na záver sa jeho druhý koniec pripája na nejaké dobre ukostrené miesto auta s vybitým akumulátorom, napríklad na blok motora. Ideálne je čo najbližšie ku štartéru, ten je však obvykle len ťažko dostupný.

Na vozidle s vybitým akumulátorom sa kábel zásadne nikdy nepripája priamo na záporný pól. Pri manipulácii so svorkou sa totiž nemožno vyhnúť iskreniu. To je nebezpečné, pretože už krátko po zapojení okruhu začínajú z elektrolytu unikať extrémne výbušné výpary a iskra môže spôsobiť ich okamžitú explóziu.

Následkom výbuchu takmer vždy praskne obal akumulátora, zvlášť ak je skrehnutý mrazom. Škody, resp. ich následky sú však oveľa väčšie, keďže vytekajúci elektrolyt je extrémne korozívne agresívny na všetko, čo zasiahne. Okrem toho hrozí tiež riziko požiaru.

Niektoré automobily majú akumulátor umiestnený vzadu, prípadne je inak ťažko dostupný. V takom prípade mávajú na vhodnom mieste, zväčša v motorovom priestore, osadené špeciálne kontakty na štartovacie káble. Podobné riešenie sa niekedy využíva aj vtedy, ak nie je problém s prístupom k akumulátoru, no možno ním zabezpečiť spojenie s menšou stratou napätia. Treba ich preto vždy využiť.

Motor pomocného auta je lepšie pri zapájaní káblov vypnúť, pri štartovaní už ale má bežať, aby do systému dodával viac energie. Ešte lepšie je, ak sú vtedy jeho otáčky vyššie než voľnobežné. Keď má oživované vozidlo akumulátor extrémne vybitý, prípadne ak má jeho motor väčší objem, je lepšie so štartovacím pokusom chvíľu počkať. Niekedy to môže byť aj 10 minút, či dokonca aj viac, trebárs pol hodina.

Štartovacie káble sa obvykle delia na dve základné skupiny: pre zážihové (benzínové) a pre vznetové (naftové, dieselové) motory. Rozdiel medzi nimi je v priereze vodičov, čiže v ich odpore, a teda v prúde, ktorý dokážu preniesť. Ten je obvykle druhým udávaným parametrom.

Majitelia automobilov so vznetovými motormi by si mali vyberať také, ktoré dokážu preniesť aspoň 500 A, v prípade väčšieho objemu radšej 600 A. Na pomoc pri štarte zážihového motora budú stačiť aj 350 ampérové káble, vôbec nič sa však nestane, ak sa rozhodnú pre hrubšie, teda s menším odporom. Jediným negatívom je vyššia cena.

Na trhu je široký výber káblov, no výrazne kolíše aj ich kvalita. Vodiče by zásadne mali byť medené a prierez by mal zodpovedať udávaným hodnotám. Tiež je dobré zamerať sa na svorky. Nemali by byť príliš mohutné, aby sa dali dobre ukotviť aj keď sú póly ťažšie prístupné, na druhej stane však musia byť dostatočne robustné a zabezpečiť spoľahlivý kontakt. Dĺžka káblov by mala byť aspoň 3 m.

Automobily staršej konštrukcie bolo možné pri vybitom akumulátore naštartovať aj ich roztiahnutím, alebo roztlačením, prípadne spustením z kopca. Dnes to už ale bude problém. Výrobcovia to síce neodporúčajú z dôvodu ochrany katalyzátora, ten by však nejaké škody utrpieť nemal. Výrazne vyššie je riziko preskočenia rozvodového remeňa, alebo už aj reťaze, čo obvykle končí vážnym poškodením celého motora a veľmi nákladnou opravou.

Na štart a chod motora je dnes navyše potrebné aspoň nejaké minimálne napätie palubnej sústavy (zväčša 5 V), ktoré pri tomto spôsobe núdzového štartovania nie je možné dosiahnuť. Niektoré motory dokonca bez štartovacieho impulzu ani len nezačnú so vstrekovaním paliva. Pomoc prostredníctvom káblov, preto zostáva jediným reálnym riešením.

Auto nechce štartovať: Správny postup a omyly

Výber pre vás

Auto nechce štartovať: Správny postup a omyly

Súvisiace články

Ako v zime naštartovať? Na toto sa nespoliehajte!

13 vecí, ktoré sa teraz oplatí mať v aute

13 vecí, ktoré sa teraz oplatí mať v aute

Výber pre vás