Jesenné obdobie prináša pre motoristov viacero špecifických nástrah, ktoré sa môžu vypomstiť. Nemožno ich podceňovať. Základné motto znie: každá nehoda je len vrcholom ľadovca a predchádzalo je niekoľko šoférskych chýb, ktoré sa nabalili a viedli ku kolízii. Najväčšie riziká na jeseň spôsobujú mokrá vozovka, spadané lístie, hmla, prvé mrazy, oslepujúce slnko nad obzorom a zver.

V zásade platí, že na jeseň by mal každý vodič jazdiť predvídavo a nespoliehať sa na ostatných, ale výlučne na svoje vlastné schopnosti. Spomaľte, zväčšite vzdialenosť od predchádzajúceho vozidla, sledujte spätné zrkadlá a počítajte s dlhšou brzdnou dráhou.

Mnohé nehody sa stávajú na mokrom povrchu. Na jeseň sa k tomu pridružuje ďalší nebezpečný faktor: spadané lístie a ovocie. Hnijúce lístie resp. ovocie vytvoria na vozovke povrch, ktorý nemá vlastnosťami ďaleko od ľadu. Pneumatiky na tejto zmesi strácajú kontakt s vozovkou a vtedy sa aj bezpečnostné systémy, ako ABS a ESP, dostávajú na hranicu účinnosti.

Na takejto vozovke je potrebné jazdiť obozretne a najmä predvídavo. Vodič musí počítať s tým, že vozidlo v zákrute môže stratiť stabilitu a vymknúť sa spod kontroly. V takýchto podmienkach sa pýta citlivá manipulácia s volantom, plynom aj brzdami. Ak už dostanete šmyk, vytlačiť spojku, kontra volantom a následne nasmerovať do želaného smeru a opatrne brzdiť.

Túto hrozbu by mali brať mimoriadne vážne najmä motocyklisti, u ktorých je riziko šmyku a následného pádu veľmi vysoké. K tomu sa pridáva moment prekvapenia a možnej nesprávnej reakcie, nakoľko mokré lístie je často v tieni alebo neprehľadných zákrutách.

<p>Ak silno prší a na vozovke zostáva určitá vrstva vody, stráca pneumatika kontakt s povrchom. Začína sa nadnášať na vrstve vody. Pred aquaplaningom vás neochránia ani tie najkvalitnejšie pneumatiky, akonáhle k nemu dôjde, auto je v podstate neovládateľné.

V prípade dažďa sú rizikové dve situácie: začiatok dažďa a silný lejak. Na začiatku dažďa sa voda zmieša s prachom a vytvoria šmykľavú zmes. Pri silnom lejaku vzniká práve riziko aquaplaningu. V oboch prípadoch sa odporúča spomaliť, citlivo manipulovať s volantom aj brzdovým pedálom.

<p>Hmla je typický meteorologický jav práve na jeseň. Najväčšie riziko nespôsobuje ani tak súvislá hmla, ako skôr ohraničené oblasti či pásy hmly, ktoré visia nad vozovkou ako dym. Najčastejšie sa hmla vyskytuje v blízkosti vodných plôch alebo v dolinách, kde vietor nedokáže hmlu rozptýliť. Existujú tri typy hmly: ľahká s viditeľnosťou 500 až 1 000 m, stredná (200 až 500 m) a silná (do 200 m). Orientáciu poskytne dopravné značenie, tzv. hmlové body. Ak sú viditeľné dva body, musíte spomaliť na 60 km/h. Pokiaľ vidíte len jeden, rýchlosť je 40 km/h.

Hmlu nemožno podceňovať na vidieckych cestách ani na diaľniciach, kde má svoje špecifická riziká. Na vidieckych cestách sú to najmä zákruty, chodci na krajniciach alebo vyššie spomínané lístie. Na diaľniciach je to zas vyššia rýchlosť jazdy a na reakciu na prípadnú prekážku môže byť neskoro.

V prvom rade to znamená: nohu z plynu. Ak si nevidíte na koniec nosa, je jazda „štandardnou“ rýchlosťou priam samovražedná. Zapnite hmlové svetlá vpredu aj vzadu. Pozor, nezabudnite ich aj vypnúť, akonáhle sa hmla rozpustí alebo vojdete do mesta, kde obvykle hmla mizne. Ak je to možné, zabudnite na predchádzanie a obrňte sa trpezlivosťou. Veľký pozor dávajte pri odbočovaní vľavo a v úsekoch, na ktorých sa opravuje cesta, keďže v hmle je dočasné značenie ťažko viditeľné.

Práve na jeseň je riziko oslepenia slnkom stojacim nízko nad obzorom mimoriadne vysoké. V prvom rade preto, že vodič niekoľko sekúnd nevidí vôbec nič a aj následne vidí len veľmi málo. Už pri rýchlosti 50 km/h prejde auto za jednu sekundu až 14 metrov a s oslepeným vodičom za volantom sa stáva doslova neriadenou strelou.

Úplne samostatnou kapitolou sú chodci a cyklisti, ktorí sú jednoznačne najzraniteľnejšími účastníkmi cestnej premávky. No zdá sa, že si túto zraniteľnosť neuvedomujú a ich správanie neraz hraničí s fanatizmom kamikadze. Chodci na priechodoch častokrát strácajú akýkoľvek pud sebazáchovy a vstupujú na vozovku bez obzretia.

Keďže sú účastníkmi premávky, platí pre nich príslušný zákon, ktorý im ukladá nielen práva, ale aj povinnosti. Mali by si uvedomiť, že fyzika nepustí a ani vodič s bleskurýchlymi reakciami nemusí na mokrom či šmykľavom povrchu zastaviť včas. Vodičom zas odporúčame zbystriť pozornosť najmä v blízkosti nemocníc, škôl a zastávok MHD. Ak je pri priechode čakajúci chodec alebo sa k nemu blíži, radšej zastavte. Všetko je lepšie než mať na svedomí ľudský život.

Chodci spolu s cyklistami by mali mať okrem fyziky na pamäti aj ďalšie pravidlo: vidieť a hlavne byť videný. Čierne oblečenie a neosvetlená cesta sa stávajú nebezpečnou kombináciou. Každý vodič potvrdí, že aj jediný reflexný prvok na oblečení či doplnku, napríklad na kabelke, batohu alebo čiapke, urobí s viditeľnosťou chodca doslova zázrak.

Jesenné obdobie sa nesie v znamení zvýšeného rizika zrážky s divou zverou. Akonáhle zbadáte príslušnú dopravnú značku, spozornite a rozhodne spomaľte. Najrizikovejšie obdobie dňa je skoro ráno a večer, keď je zver najaktívnejšia. Nebezpečenstvo spočíva najmä v nepredvídateľných reakciách zveri a v strate kontroly nad vozidlo v snahe vyhnúť sa zrážke.

Pripravte sa na jeseň: 6 najväčších rizík jazdy

Výber pre vás

Pripravte sa na jeseň: 6 najväčších rizík jazdy

Súvisiace články

Poisťovne vám nemusia hradiť škody: Viete kedy?

Dopravná nehoda: Čo treba robiť a čo iste nie?

11 najčastejších nehôd vodičov a motocyklistov

Výber pre vás