10 najbizarnejších závodných áut, aké kedy vznikli

Kombi či trojkolesová formula: Toto sú najbizarnejšie závodné autá

Od Volva po Rolls-Royce: 10 najbizarnejších závodných áut, aké kedy vznikli

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

Dnes sú prakticky všetky motoršportové súťaže výrazne regulované a automobilky majú relatívne málo priestoru na kreativitu. No nie vždy to tak bolo a závodné tímy a výrobcovia si mohli dovoliť popustiť uzdu fantázii na maximum. A práve vďaka tomu vzniklo niekoľko závodných špeciálov, ktoré vzbudzovali prinajmenšom pozornosť. Ale úprimne, mnoho z nich bolo vyslovene bizarných.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/10-najbizarnejsich-zavodnych-aut-ake-kedy-vznikli" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Kombíky sú nepochybne jednými z najpraktickejších druhov karosérie a v mnohom dokonca dokážu predčiť aj mimoriadne populárne SUV. V dávnych 80. a 90. rokoch minulého storočia bolo synonymom pre praktické kombíky švédske Volvo. Počas ročníka 1994 v šampionáte britských cestovných áut (BTCC) mal takmer každý tím na štartovnom rošte vyladený sedan, no jediné Volvo sa rozhodlo vstúpiť do ročníka s nezvyčajným 850 Kombi, ktoré legendárny Tom Walkinshaw Racing (TWR) premenil na skutočné pretekárske auto.

Model 850 sa síce vyrábal aj ako sedan, no práve karoséria kombi mala značné aerodynamické výhody, ktoré autu umožnili dosiahnuť vyššiu maximálnu rýchlosť. Pod kapotou bol legendárny 2-litrový päťvalec s výkonom okolo 300 koní, čo bolo na auto s váhou len 950 kg viac než dosť. Kombík nielen pútal pozornosť, ale aj vyhrával a pomohol jazdcovi Rickovi Rydellovi k celkovému tretiemu miestu v šampionáte v roku 1995.

S prezývkou „Mahárádža rallye“ bol tento závodný špeciál zďaleka tým najhonosnejším spôsobom, ako súťažiť na rely Paríž-Dakar. Poháňal ho V8 pôvodom z Chevroletu s výkonom 350 koní, s podvozkom a hnacím ústrojenstvom odvodeným od nesmrteľnej Toyoty Land Cruiser. Obaja darcovia boli zvolení za účelom zvýšiť spoľahlivosť na azda najnáročnejších pretekoch v histórii motoršportu.

Tento Rolls Royce, ktorý sa Rely Dakar zúčastnil v roku 1981, bol síce považovaný za vtip, no keď v polovici závodu dosahoval celkové 13. miesto, celý paddock spozornel. Rolls-Royce Corniche ale musel zo závodov odstúpiť predčasne v dôsledku kolízie so stromom. Nuž, ale to sa na Dakare jednoducho stáva...

Nissan Deltawing, jeden z najoriginálnejších nápadov, o aké sa kedy výrobcovia v motoristickom športe pokúsili, bol spočiatku len koncept, ktorý zastával motoršportové ideály: nízku hmotnosť, nízku spotrebu paliva a vysokú rýchlosť. S vozidlom pôvodne určeným pre Indycar našlo auto nakoniec svoj domov vo vytrvalostných závodoch v Le Mans v roku 2012. Najprv ho poháňal 1,6-litrový 4-valec s výkonom 300 k, ktorý neskôr nahradil dvojliter s výkonom 350 k.

Najohromujúcejšou špecifikáciou bola priam mušia hmotnosť na úrovni 475 kg. To v spojení so zvláštnym tvarom karosérie s veľmi úzkym predným rozchodom prinieslo vozidlu nízky koeficient odporu vzduchu. Automobil súťažil v experimentálnej triede Garage 56, no Nissanu sa vo Francúzsku nedarilo. Najlepšie umiestnenie bolo 4. miesto na Petit Le Mans v americkom štáte Georgia s úctyhodnými časmi na kolo. Žiaľ, tento koncept bol v roku 2017 "zabitý" bez akéhokoľvek nástupcu, ktorý by nadviazal na inovatívne nápady.

Čo by to bol za zoznam bizarných závodných áut, ak by sme zabudli na slávny šesťkolesový monopost F1. Nie je to však jediné šesťkolesové auto v šampionáte F1 (Ferrari a Williams sa tiež pohrávali s touto myšlienkou), no je zďaleka jediné, ktoré naozaj závodilo a dokonca bolo úspešné. Motívom pridania dodatočnej nápravy dopredu bolo zvýšiť priľnavosť a zlepšiť ovládateľnosť a výdrž pneumatík kvôli menším rozmerom.

Auto bolo prekvapivo použiteľné a konkurencieschopné, dokonca vo Švédsku v roku 1976 skórovalo víťazstvom Jodyho Schecktera, pričom počas dvoch sezón v prevádzke získalo celkovo 14 pódií a skončilo v šampionáte na najlepšom 3. mieste. Monopost nakoniec zrušili nové predpisy, ktoré nariaďovali, aby mali monoposty F1 iba štyri kolesá...

Koncept Renault Espace F1, hoci nejde o pretekárske auto v pravom slova zmysle, je vyvrcholením spojenia toho najlepšieho zo všetkých svetov. Renault Espace ako taký sa v 80. a 90. rokoch tešil obrovskej popularite - koniec koncov sa zaslúžil o založenie segmentu MPV v Európe. No čo sa stane, ak sa praktickosť obetuje v honbe za rýchlosťou? 

V roku 1994 sa Renault rozhodol do Espace namonotovať dobový desaťvalec pôvodom z monopostu F1. V10 umiestnený v strede s výkonom viac ako 800 koní pocházal priamo z monopostu Williams FW15C F1 z roku 1993 . Najlepšie na tom je, že Espace mal stále plnohodnotné sedenie pre štyroch cestujúcich. A zadní pasažieri mali z jazdy azda najlepší zážitok - motor bol totiž umiestnený presne medzi zadnými sedačkami. 

Tata je indická automobilka, ktorá sa špecializuje na produkciu lacných a dostupných áut, často na úkor iných prvkov, ako napríklad bezpečnosť či komfort. No Indovia majú na konte aj jeden extrémne zaujímavý koncept. Tata Indica Silhouette je v podstate rám monopostu Formuly 2000, na ktorom bola namontovaná karoséria cestnej verzie malého hatchbacku. O pohon sa postaral známy motor s označením VQ, ktorý poháňal autá ako Nissan 350Z.

3,5-litrová V6 prešla úpravami a výkon sa zastavil na hodnote 325 koní. Výkon sa prenášal na zadné kolesá prostredníctvom 6-stupňovej sekvenčnej prevodovky. Hovorí sa, že dobové recenzie porovnávali toto auto s Porsche 911 GT3 RS, a to je už čo povedať. S hmotnosťou len 850 kg dosiahlo zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 4,5 sekundy a maximálna rýchlosť bola 270 km/h.

Na začiatku 20. storočia boli všetky pretekárske autá otvorené. Myšlienka kompletného interiéru auta so strechou sa neujala ešte niekoľko rokov. Preto bolo pre Barneyho Oldfielda, Freda Offenhausera a Harryho A. Millera dosť odvážne vyrobiť auto, ktoré malo chrániť vodiča pri potenciálnom prevrátení. Druhou obrovskou prekážkou bolo vyrobiť takéto auto tak, aby bolo aerodynamicky efektívne.

Vzhľadom na úroven vtedajšej technológie bolo výsledkom niečo, čo pripomínalo kríženca medzi autom a ponorkou. No tvorcovia auta sa rozhodli kompenzovať aerodynamický hendikep 4,7-litrovým motorom, ktorý bol na tú dobu mimoriadne výkonný. Vo výsledku tak "ponorkauto" vyhralo celkovo 20 pretekov. Dnes môže vyzerať smiešne, no v skutočnosti ide o priekopníka v histórii motoršportu.

Cadillac Sixty-One Roadster “Le Monstre”

Už na prvý pohľad je zrejmé, odkiaľ získal tento Cadillac prezývku "Le Monstre". Cieľom bolo znížiť hmotnosť a odpor vzduchu a urobiť zo štandardného Cadillacu stroj určený na stabilnú jazdu pri vysokej rýchlosti počas vytrvalostných pretekov v Le Mans. Dizajn veľmi nehral úlohu, keďže Sixty-One Roadster pripomínal skôr zvláštny čln než pretekársky špeciál.

Pravdou však je, že ho organizátori Le Mans museli starostlivo preskúmať, aby sa ubezpečili, že spĺňa všetky špecifikácie a že nebol nijak nelegálne upravený. Aj napriek povoleniu na štart sa ukázalo, že všetka nadpráca s "aerodynamickou efektivitou" bola zbytočná, pretože Cadillac skončil v roku 1950 v Le Mans na 11. mieste. A na vine bol pravdepodobne hranatý vzhľad, ktorý nakoniec nebol taký aerodynamický, ako sa konštruktéri domnievali...

Aj majster tesár sa občas utne. Jim Hall je skvelý konštruktér, ktorý je zodpovedný za viaceré odvážne a inovatívne nápady v motoršporte. No aj Hall má na svojom konte niekoľko prešľapov a jedným z nich je Chaparral 2H. Myšlienka bola dostatočne rozumná na to, aby bola hodná realizácie - karoséria obklopovala uzavretý kokpit, čo vodičovi poskytovalo skvelú centrálnu polohu, lepšiu rovnováhu a ovládateľnosť.

Bohužiaľ, niekde v procese navrhovania sa Hall rozhodol pridať gigantické krídlo. Masívna aeroplutva pripevnená ku karosérii obrovskými vzperami bola na smiech a čoskoro viedla k prezývke „veľryba“. K malému prekvapeniu, krídlo bolo aerodynamicky neefektívne a automobil výrazne spomaľovalo, čo viedlo k tomu, že sa ani nedokázalo kvalifikovať na závody.

Tento lámač rekordov predstavuje zaujímavú fázu automobilových konceptov, kedy sa výrobcovia začali pozerať po alternatívnych palivách. Od prvotného dizajnu až po hotový koncept navyše ubehlo len desať mesiacov. Poháňal ho dobový V12 z dielne BMW, ktorý bol upravený tak, aby dokázal spaľovať kvapalný vodík. Výkonný motor a aerodynamický dizajn umožnili konceptu dosahovať rýchlosti, na ktoré nedosiahla väčšina dobových superšportov.

Zaujímavý je aj samotný dizajn, ktorý bol inšpirovaný výsledným produktom spaľovania kvapalného vodíka s kyslíkom - vodou. BMW H2R má na konte viacero rekordov pre vodíkové autá, ako napríklad konečná rýchlosť na vzdialenosti 1 km s letmým štartom - rovných 300 km/h.

10 najbizarnejších závodných áut, aké kedy vznikli

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

10 najbizarnejších závodných áut, aké kedy vznikli

Súvisiace články

Koľko času potrebuje vaše auto na zahriatie v zime? Odpoveď vás možno prekvapí!

Ferrari Roma Spider - látka, z ktorej sú utkané sny

Kombíky sú pre rodinu ako stvorené, tu ponúkame prehľad tých najlepších. Jednému sa vyhnite

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás