Ilustračná snímka

Poradca Tvrdá pravda: V tomto nám technika áut škodí

Foto: Honda

8.4. 9:00 Moderné asistenčné systémy majú odbremeniť vodičov a znížiť riziko ľudskej chyby. Hoci mnohé odstránia, prinášajú nové. Prečo to tak je? Odpoveď sa pokúsil nájsť newyorský profesor klinickej psychiatrie.

Moderné autá sa menia na technologické monštrá na kolesách. Nové technológie majú znížiť nehodovosť tým, že v čoraz väčšej miere vylučujú možnosť ľudského zlyhania. Vraj. Problém však spôsobuje naša čoraz väčšia závislosť od nich a často nereálne predstavy vodičov, čo všetko bezpečnostné a asistenčné systémy dokážu. Prečo? Odpoveď na túto otázku sa pokúsil dať Vatsal G. Thakkar, profesor klinickej psychiatrie na newyorskej lekárskej univerzite a šéf start-upu Reimbursify pracujúceho v oblasti zdravotného poistenia.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka
Zdroj: Honda

K tomu, aby sa začal zaoberať otázkou moderných technológií, ho priviedla nehoda. V aute svojej ženy vychádzal z príjazdovej cesty k ich domu, keď si uvedomil, že nesledoval zadnú kameru ani sa nepozeral cez zadné okno. Snažil sa iba vnímať zvukové alarmy zo senzorov, ktoré upozorňujú na blízkosť prekážky. Problém? Auto jeho manželky je starší model, ktorý tieto senzory nemá. „Spoliehal som sa na túto technológiu až do takej miery, že som prestal venovať pozornosť. Tento problém môže mať veľmi nebezpečné následky,“ konštatuje v komentári pre New York Times.

Zadné kamery, ktoré sú v USA od minulého roka povinné vo všetkých nových vozidlách, majú zabrániť nehodám. V rokoch 2008 až 2011 sa počet áut so zadnými kamerami zdvojnásobil, no miera úmrtnosti pri cúvaní klesla o necelú tretinu a počet zranení len o osem percent. Podľa Thakkara to priznáva aj americký Národný úrad pre bezpečnosť premávky (NHTSA), ktorý v jednej zo svojich správ uvádza, že „mnohí vodiči si neuvedomujú limity“ tejto technológie. Tá istá analýza dodáva, že väčšina vodičov sa správa presne ako Thakkar: tak si zvykli spoliehať sa na zadné kamery či senzory, že zažili podobnú kolíziu alebo sa jej vyhli len tesne, ak sedeli za volantom iného vozidla.

Profesor vysvetľuje, že naše mozgy sa až príliš ľahko vzdávajú svojej „kompetencie“ a prenášajú ju na technológie. „To vo mne vyvoláva obavy z úmyslov priemyslu urobiť autonómnym všetko naokolo.“ Technológie, ktoré by nás mali ušetriť našich vlastných chýb, tak môžu ochromiť našu pozornosť.

Thakkar ako príklad uvádza nehodu autonómneho vozidla Uberu v Arizone, pri ktorej prišla o život cyklistka. Všetci sa okamžite zaoberať otázkou, prečo vozidlo vybavené kamerami a radarovými senzormi úplne ignorovalo človeka na ceste. Profesora však zarazilo niečo iné: ako je možné, že len málokomu napadlo pýtať sa, prečo zlyhal ten zatiaľ najdokonalejší systém vo vozidle – ľudský mozog v hlave osoby za volantom?

Ľudský mozog versus technológie

Vyšetrovanie odhalilo, že profesionálna vodička až do momentu nehody sledovala televíznu show na mobilnom telefóne. Thakkar upozorňuje, že ľudský mozog je dokonalý vo svojej schopnosti odfiltrovať prakticky všetky vonkajšie podnety. Najmä vtedy, ak sa človek sústredí na niečo iné. „Tento typ správania sa predsa bolo možné predvídať,“ konštatuje profesor. Počas bežnej jazdy sú naše mozgy v takmer konštantnom stave bdelosti. Nechajte však niekoho alebo niečo šoférovať za vás a táto bdelosť takmer okamžite poľaví. Niečo podobné sa stalo aj pri niekoľkých smrteľných nehodách vozidiel Tesla v režime Autopilot, keď vodiči neurobili nič alebo takmer nič, aby zabránili kolízii.

Zavádzanie bezpečnostných technológií vedie k nehodám aj v iných oblastiach života. Napríklad, v decembri 2017 zomrela pacientka v nemocnici po tom, čo sestrička v automatickom systéme vyhľadávala lieky proti úzkosti a zadala len prvé dve písmená. Zvolila liek, ktorý sa vo výsledkoch objavil ako prvý. Išlo o Vecuronium namiesto Versedu. Vecuronium je však paralyzujúci liek, ktorý sa niekedy používa pri popravách. Po aplikácii lieku vitálne funkcie pacientky začali zlyhávať a po niekoľkých dňoch zomrela.

Aj aktuálny prípad nehôd dvoch Boeingov 737 Max 8 spadá do tejto kategórie. Údajne záchranná technológia v októbri na linke 610 Lion Air v Indonézii vyhodnotila stúpanie lietadla ako príliš prudké a v reakcii stlačila jeho nos nadol, čím poslala stroj do Jávskeho mora rýchlosťou 720 km/h. Hoci Boeing začal s úpravami softvéru, zmeny neboli hotové v čase, keď pred mesiacom havaroval let 302 etiópskych aerolínií.

Manuál namiesto technológií?

Thakkar upozorňuje, že počítače vždy prekonajú ľudský mozog v rýchlosti výpočtov, no nikdy sa mu nevyrovnajú z hľadiska schopnosti komplexného vyhodnocovania situácie na základe údajov z viacerých zdrojov. Ak jeden zo vstupných údajov nie je relevantný, naše kognitívne systémy presunú pozornosť k podstatným informáciám. „I keď v súčasnosti sú to skôr naše mobilné telefóny,“ ironicky dodáva profesor.

Aj niečo tak banálne ako radiaca páka manuálu môže zlepšiť našu pozornosť
Aj niečo tak banálne ako radiaca páka manuálu môže zlepšiť našu pozornosť
Zdroj: Dreamstime

Existuje však jeden prvok v súčasných vozidlách, ktorý bdelosť vodiča zvýši: obyčajná manuálna prevodovka. Radiaca páka a spojkový pedál vyžadujú používanie všetkých štyroch končatín, výrazne komplikujú používanie telefónu alebo jedenie za jazdy. I keď výpadky v pozornosti vylúčiť nemožno, sú zriedkavejšie. A to predovšetkým v mestách, kde vodič musí počas krátkej jazdy do obchodu preradiť aj stokrát.


Na TOTO si dajte pozor: Čo všetko odvádza našu pozornosť?


Thakkar používa vozidlá s manuálom posledných 20 rokov. Keď si kupoval svoje prvé, jeho otec ho varoval, že manuálna prevodovka odvádza pozornosť a nie je bezpečná. „Mýlil sa,“ konštatuje profesor. Hoci výskumy o bezpečnosti manuálov sú zatiaľ v plienkach, jedna štúdia o šoférskych schopnostiach tínedžerov s poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD) zistila, že práve manuál viedol k bezpečnejšej a pozornejšej jazde než automat. To naznačuje, že z hľadiska našej pozornosti platí staré dobré pravidlo: menej (technológií) je niekedy viac.

Zdroj: Soňa Zverková

Video

Diskusia