Keď začali autá triedy Gran Turismo na prelome 60-tych a 70-tych rokov prekračovať isté hranice, nazvali ich superšporty, či superautá. Začalo to Lamborghini Miura, pokračovalo Ferrari 512 BB a nasledovali ďalšie. No potom prišlo Ferrari F40 a prívlastok „super“ zrazu nebol dosť dobrý a tak sa zrodili hyperšporty, či hyperautá. Lenže pre nový Koenigsegg nestačí ani to, ich One:1 je megaauto.

Naše dojmy žiaľ nemôžme začať inak ako teóriou, bez nej sa však Koenigsegg One:1 nedá pochopiť. Tak poďme rýchlo na to: Výkonová hmotnosť je pomer hmotnosti a výkonu vozidla. Pri pohone je všeobecne žiaduca čo najnižšia výkonová hmotnosť, pretože menšia váha, alebo vyšší výkon dovoľuje väčšie zrýchlenie, pôsobiace proti prirodzeným odporom, ako je zotrvačná sila, gravitácia, alebo moment zotrvačnosti.

Je to práve výkonová hmotnosť, čím je One:1 výnimočný. Veď každý z jeho 1000 kW (1367 k) má ľahkú úlohu, nemusí zrýchľovať viac ako jeden kilogram, čo je fakt úžasná hodnota. A udiví ešte viac, ak sa pritom pozrieme na Bugatti Veyron, vyhlásený symbol prestíže koncernu VW a osobne jeho ex-šéfa Ferdinanda Piëcha, považovaného za jedného z najnadanejších technikov súčasnosti a známeho ťahom na bránku pri riešení problémov.

Veyron pritom vôbec nebol jednoduchý projekt. V Bugatti s ním mali svojho času množstvo problémov, nefungovalo im chladenie a s výkonom 736 kW (1001 k) nevedela držať krok ani aerodynamika. A tak síce bol dlhé obdobie najrýchlejším sériovým autom na svete, no taktiež mal pri hmotnosti okolo dvoch ton pomerne značnú nadváhu. A to bolo osudom každého superšportu. Až doteraz.

Christian von Koenigsegg chcel vyriešiť práve tento problém, pred ktorým musel kapitulovať aj veľký Piëch – postaviť športový automobil, ktorý na jednej strane ľahko prekoná magickú hranicu výkonu 1000 koní (735 kW), no napriek tomu bude vážiť iba toľko ako VW Golf. A tak One:1 podrobil už pri zrode dramatickej diéte.

V záujme čo možno najnižšej hmotnosti prešla optimalizáciou každá jedna súčiastka. Tak napríklad koncovka tlmiča výfuku je z titánu, čím usporila 400 g v porovnaní s hliníkovou verziou. Výnimočne ľahkú stavbu však One:1 dosiahol hlavne vďaka svojej nosnej štruktúre z uhlíkového kompozitu, ktorý umožnil ušetriť približne 20 percent hmotnosti v porovnaní s hliníkom.

Nezabúdajme ale na úvodnú teóriu, takmer rovnako dôležitý ako hmotnosť je aj motor. Koenigsegg poháňa hliníkový V8 a už len jeho polovičný počet valcov v porovnaní s Bugatti usporil množstvo kilogramov. Má objem 5032 cm<sup>3</sup>, štyri ventily na valec a dve turbodúchadlá s variabilnou geometriou, ktoré sú schopné vytvárať pretlak 1,8 bar.

Osemvalec dosahuje výkon rovných 1000 kW (1367 k), vrcholiaci pri 7500 ot./min, maximálny krútiaci moment má hodnotu 1371 Nm pri 6000 ot./min. Z motora smeruje cez sedemstupňovú dvojspojkovú prevodovku s radením pádlami pod volantom a elektronicky ovládaný diferenciál na zadné kolesá, pohon všetkých kolies by znamenal príliš veľkú hmotnosť.

Už prvé priblíženie sa ku kupé naznačuje, že toto je jednoducho umelecké dielo z uhlíkového kompozitu – s láskou upečené a až po to najmenšie vlákno starostlivo spracované. Pri ručne skladaných autách to pritom vôbec nebýva samozrejmé. A bezchybne to vyzerá dokonca aj pod šatami, samozrejme kompozitovými, všade kam len oko pozrie.

Dobrý dojem v nás už na prvý pohľad zanechávajú aj konštrukčné detaily. Napríklad zavesenie s odpružením cez tiahla so združenými pružiacimi jednotkami Öhlins, alebo sofistikované vedenie vzduchu v prednej časti. A to už nehovoríme o interiéri, so sedadlami, ktoré okrem pevného bočného vedenia ponúkajú aj vizuálne potešenie. Dokonca aj volant je vyrobený z kompozitu, len veniec má potiahnutý kožou.

A konečne prichádza tá chvíľa, kedy sa môžeme osobne presvedčiť o mágii One:1. Osemvalec so zvonivým zabzučaním naskakuje. Útok Marťanov? Nie, to je len úplne normálny Koenigsegg One:1 v uliciach mesta. Tak hor sa von na vidiecke cesty.

Stačí len trošku ťuknúť na plynový pedál a päťliter kúsok za hlavami posádky v momente nasaje všetok okolitý vzduch. A o pár zlomkov sekúnd neskôr sa už zdá, že svet exploduje. Koenigsegg necháva všetko za sebou tak hravo, až jeho vodič získa presvedčenie, že sedí v kozmickej lodi.

Ani jeho aerodynamika prosto nie je z tohto sveta. Pohyblivé predné klapky a hydraulicky nastaviteľné zadné krídlo s dvomi plochami sa spolu s variabilnými tlmičmi starajú o to, že švédske kladivo je pri 260 km/h pritláčané k asfaltu silou, ktorá zodpovedá hmotnosti 610 kg. A to sa už bavíme o úrovni súčasnej formuly 1.

Sčítané a podčiarknuté, Koenigsegg degraduje takmer bez výnimky každý iný superšport na menejcenný. Pri zrýchleniach, ktoré zvláda si naň môže trúfnuť len málokto, veď z 0 na 100 km/h to stíha za 2,8 s a šprint na 400 km/h za 21,5 sekundy už je úplne mimo bežného ľudského chápania. A komu to nestačí, pre toho je tu ešte niečo hrubšie, stačí len stúpiť na brzdový pedál. Zo 400 km/h to až do úplného zastavenia trvá len polovičku tohto času.

To sú zatiaľ len prvé dojmy na ceste, no ešte napínavejšie to bude potom, keď príde Koenigsegg na pretekársky okruh. My sme to žiaľ ešte sami nevyskúšali, no máme nejaké informácie od tých, ktorí už to šťastie mali. A všetci sa zhodujú na jednom.

Jazdiť s Bugatti na Nürburgringu je niečo ako lietať s vrtuľníkom po obývačke, no s One:1 by to malo byť iné. V každej zákrute, pri každom brzdení ukazuje extrémna diéta svoj účinok. A tak chcú Švédi prekonať rekord Severnej slučky, ktorý už od roku 2009 drží Radical SR8 LM. Cieľom je zajazdiť čas menej než 6 minút a 40 sekúnd. Radical potreboval na takmer 22 kilometrovú vzdialenosť čas 6:48.

Otázkou ešte zostáva, prečo chcel Christian von Koenigsegg postaviť také auto, pri ktorom mnohí iní pred ním zlyhali? Jednoducho tak to obvykle býva, keď sa stane niečo veľké – za celým príbehom stojí nadmieru talentovaná kreatívna osobnosť. Veď čo by znamenalo Ferrari bez Enza, Porsche bez Ferdinanda, alebo Tesla bez Elona Muska.

Christian von Koenigsegg, potomok starej švédskej šľachtickej rodiny, už pomaly dokazuje, že patrí do tejto spoločnosti. Svoje prvé peniaze zarobil ešte v mladosti podnikaním v oblasti dovozu a vývozu. S pomocou tohto kapitálu potom v roku 1994, ako 22-ročný, založil svoju dnešnú firmu, ktorá v roku 2000 postavila v mestečku Ängelholm blízko známejšieho mesta Helsingborg prvé autá.

Už jeho prvé dielo, kupé CC8S, spôsobilo rozruch a stalo sa obľúbenou hračkou superboháčov. A aj nasledujúca Agera, z ktorej One:1 vychádza, je, povedzme to rovno, bestseller. Veď okolo 30 áut od roku 2011, to je v tejto kategórii úspech. So svojím najnovším výtvorom sa teraz Koenigsegg vyšplhal na trón superšportov a stal sa číslom jedna, ktoré porazilo všetku konkurenciu.

Ale vedzte, že ani ten One:1 nie je pri tom všetkom úplne bez chyby. Problém sa vyskytol pri prihlasovaní prvého exempláru, keď systém nedokázal výkon 1000 kW, teda jeden Megawatt zaregistrovať, pretože software je určený len pre trojciferné hodnoty – a počítač skolaboval. Auto ako je Koenigsegg One:1 si jednoducho programátori vôbec nevedeli predstaviť. Ani len teoreticky.

Nielen supergalaktický výkon jedného Megawatu, ale aj radikálne ľahká konštrukcia katapultujú Koenigsegg One:1 na úplnú špičku súčasnej elity superšportových automobilov. Jeho staviteľ Christian von Koenigsegg neklame, keď hovorí o prvom Megaaute. Nás One:1 absolútne nadchol.

Koenigsegg One:1 – prvé megaauto

Výber pre vás

Koenigsegg One:1 – prvé megaauto

Súvisiace články

Najdrahšie policajné auto na svete

Koník oblizoval historické auto

Vízia: Nové šesťvalcové Ferrari

Atkinson predal McLaren za 11 miliónov

Gymkhana v rumunskej fabrike

Terénna obluda, aká nemá páru

Výber pre vás