Redakcia Auto Bild

Sygic stále patrí medzi najrelevantnejších konkurentov pre najväčších hráčov v oblasti navigácií. Generálny riaditeľ spoločnosti Martin Strigač však tvrdí, že kvôli gigantom ako Google či Apple sa firma nachádza v neférovej konkurenčnej nevýhode. Vlani spoločnosť prvýkrát v histórii zásadne zmenila svoj biznisový model a aj napriek vplyvu pandémie neprestala s investíciami. 

Snažíme sa zautomatizovať a zdigitalizovať procesy v nákladnej kamiónovej doprave, najmä v medzinárodnej, ktorá má svoje špecifiká. Je to niečo podobné ako Uber dokázal v taxi doprave, kde sa mu podarilo vymeniť dispečerov na telefóne za aplikáciu a umelú inteligenciu.

Spoločnosť podľa slov jej CEO pracuje na revolučnom riešení, ktoré ešte nikto minimálne v Európe neuskutočnil a aj preto je čoraz aktívnejšia v oblasti umelej inteligencie. V rozhovore pre TREND M. Strigač tiež prezradil, čo je najväčším trendom v navigačnom biznise, ako sa firma vyrovnáva s nedostatkom špecialistov či prečo sa jej nepodaril vstup na čínsky trh.

Ako hodnotíte uplynulý rok vo vašej spoločnosti?

Na výsledky Sygicu mala v roku 2021 vplyv pandémia. Prvýkrát v histórii sme sa rozhodli zásadne zmeniť biznisový model pri retailových zákazníkoch. Skončili sme s predajom jednorazovo zakúpiteľných doživotných licencií, ktorý je dlhodobo neudržateľný a dnes sa pri porovnateľných službách nevyskytuje už nikde na svete. 

Prešli sme na model predplatného a ten samozrejme so sebou nesie dočasný výpadok príjmov, pretože sa výnosy rozložia v čase. Potiahli nás riešenia pre B2B, teda pre profesionálnu dopravu, a každý rok tu kontinuálne rastieme. Celý segment sa vyvíja veľmi pozitívne. 

Myslím si, že sme celosvetovo dominantným hráčom a túto pozíciu v navigačnom segmente pre profesionálnych vodičov si úspešne obhajujeme. Stále prinášame aj inovácie a zároveň máme zaujímavé výsledky aj za segment automotive, v ktorom sme za posledné roky oveľa aktívnejší ako predtým.

Čo sa týka vojny na Ukrajine, v prvom kvartáli sme obmedzili predaj v Rusku a Bielorusku, čo malo vplyv na čísla, ale nie signifikantný. Skôr cítime dosah na celkovú ekonomickú situáciu vyplývajúcu zo sankcií a zo zmien na trhu spojených s infláciou. 

Samotná vojna nás až tak neovplyvňuje. Na hospodársky výsledok aj celkové čísla sa treba pozerať len ako na časť celku, pretože sme súčasťou veľkej skupiny Eurowag, ktorá čísla konsoliduje. Mnohé veci už riešime spoločne.

Ktorý trh je momentálne pre vás najsilnejší?

Za celú históriu to bola Európa a druhá bola Severná Amerika. V Európe dlhodobo vždy región DACH, teda Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Potom je to veľmi pekne diverzifikované a máme veľa silných trhov. Dokonca aj Blízky východ, prípadne Južnú Afriku, Brazíliu či Austráliu. 

Máme to celkom dobre pokryté a nehrozí, že ak má jedna krajina nejaký problém, tak nám to zásadným spôsobom ovplyvní čísla. Preto asi jediný krát v histórii, keď nám zásadným spôsobom začali klesať tržby, bolo počas pandémie, ktorá bola naozaj globálna. Celosvetovo zasiahla práve cestovateľský segment a mobility segment.

Martin Strigač je CEO spoločnosti Sygic od januára 2018, keď na stoličke vystriedal Michala Štencla. Do Sygicu prišiel v roku 2015 na pozíciu Vice President Enterprise Solutions z medzinárodnej softwarovej spoločnosti Asseco Central Europe, kde pôsobil vo vrcholovom manažmente a v dozorných radách jej dcérskych spoločností.
Programovaniu sa venoval už od detstva a po štúdiu riadenia a informačných technológií na Žilinskej univerzite, získaval softwarové aj manažérske skúsenosti v spoločnostiach na Slovensku aj v zahraničí.&nbsp;

CV - Martin Strigač

Kto patrí v súčasnosti medzi vašich najvýznamnejších zákazníkov? Nie sme závislí od dvoch či troch veľkých zákazníkov. Portfólio máme veľmi dobre diverzifikované a to aj geograficky. Predávame na piatich kontinentoch. Keby som na to išiel segmentáciou, tak asi najväčší zdroj príjmu plynie z profesionálnej dopravy, čiže z kamiónov, ale máme veľa zákazníkov napríklad aj z elektrární alebo zo záchranných zložiek, ako sú polícia či hasiči.

Tam sme opäť dominantným hráčom, ktorý má pre nich veľmi špecifické funkčnosti. Využíva ich nielen nemecká či dubajská polícia, ale aj všetky sanitky či hasiči na Slovensku a v ďalších krajinách. Druhým najväčším zdrojom príjmu pre samotný Sygic je asi stále retail, ale ten veľmi rýchlo dobieha práve automotive.

V roku 2019 ste spojili vaše sily so spoločnosťou Eurowag. Ako s odstupom času hodnotíte toto partnerstvo? Sygic patrí do skupiny Eurowag, kde spolu s materskou firmou a ďalšími firmami v skupine už teraz pracujeme na riešeniach, ktoré zmenia podobu dopravy v budúcnosti. Naše strategické partnerstvo vzniklo práve z dôvodu, že sme cítili, že spoločnými silami dokážeme priniesť revolúciu do priemyslu medzinárodnej kamiónovej dopravy.

Eurowag prichádza z fintechového prostredia so špecifickým know-how a špecifickými riešeniami a samozrejme s užívateľskou bázou a reputáciou. Sygic prichádza skôr z technologického sveta s inováciami z pohľadu mobility. Zároveň do skupiny už medzičasom patria aj ďalšie spoločnosti, ktoré nám v portfóliu chýbali, a ďalšie určite ešte pribudnú, aby sme mali čo najlepšie predpoklady dosiahnuť v Európe naše ciele. 

Keby som to prirovnal k bankovníctvu, ktoré pred pätnástimi rokmi začalo prechádzať digitálnou revolúciou, najskôr prinieslo internet banking, potom mobilný banking a dnes už je to smart banking. Doprava je ešte len niekde na začiatku svojej transformácie a snažíme sa tam byť čo najrelevantnejším hráčom.

Prečo vám od roku 2019 klesajú tržby? Sú za tým veľké investície do budúcnosti, ktoré v rámci celej skupiny vynakladáme na takzvanú uberizáciu nákladnej kamiónovej dopravy. Ide o revolučné zmeny, ktoré ešte nikto neuskutočnil, najmä nie v Európe, a majú obrovský význam nielen z hľadiska efektivity odvetvia, ale aj zníženia uhlíkovej stopy.

Spomenuli ste akvizície. Aké spoločnosti sú pre vás zo strategického hľadiska zaujímavé? Akvizície sa dejú na skupinovej úrovni. Poslednou akvizíciou je maďarská firma WebEye, telematická IT mobility firma a jednotka na maďarskom trhu s 300 zamestnancami. Do skupiny Eurowag prinášajú ďalšie rozšírenie našich tímov v IT a nové inovácie, technológie a možnosti ďalšieho rastu. Tímy sa postupne premiešavajú a medzi sebou spolupracujú.

Do čoho najviac investujete? Sme čisto softvérová firma, takže investujeme do vývoja nového riešenia, ktoré však riešime na skupinovej úrovni. Investície sa za samotný Sygic hýbu v miliónoch eur a väčšina z nich smeruje do uberizácie.

V čom bude spočívať váš revolučný produkt? Snažíme sa zautomatizovať a zdigitalizovať procesy v nákladnej kamiónovej doprave, najmä v medzinárodnej, ktorá má svoje špecifiká. Je to niečo podobné ako Uber dokázal v taxi doprave, kde sa mu podarilo vymeniť dispečerov na telefóne za aplikáciu a umelú inteligenciu. Niečo podobné aj keď v oveľa komplikovanejšom a komplexnejšom segmente sa snažíme dosiahnuť aj my.

Ako sa pozeráte na monopoly v navigačnom priemysle ako napríklad Google alebo Apple? Určite si navzájom konkurujeme. Samozrejme pri monopoloch ťažko hovoriť, nakoľko relevantnou konkurenciou pre nich sme, ale sme jednou z najrelevantnejších aj pre ďalších dominantných hráčov, ktorých nie je na trhu veľa. Keď si zoberieme Alphabet s&nbsp;jeho produktami Google Maps a Waze, ktorý do nich investuje ďalšie a&nbsp;ďalšie peniaze bez jednoznačného biznisového modelu – nemonetizuje priamo funkčnosti ani jednej z týchto aplikácií, pretože využíva dáta pre svoj hlavný biznis – tak je dlhodobo veľkou otázkou, že či to, čo sa na trhu deje, je fér a v súlade so zákonmi či už lokálnymi alebo aj celej Európskej únie a Ameriky.

Vedú sa voči spoločnostiam Google či Apple v tejto súvislosti aj nejaké kroky?

Vedie sa niekoľko sporov a my sme v rámci koalície App Fairness jedným z prvých členov spolu s výrobcom hry Fortnite, Epic Games, ale aj so Spotify či ďalšími. Od začiatku sa koalícia snaží bojovať a lobovať za to, aby sa tým zaoberali politici, či už v Spojených štátoch, Európskej únii, ale aj v iných krajinách. 

Ani pre koncového spotrebiteľa nie je zdravé, keď sa trh monopolizuje.&nbsp;Výsledkom je, že za posledné roky už neprišlo toľko inovácií a nevznikajú nové startupy, ktoré by boli relevantným konkurentom práve voči mapovým navigačným providerom, čo určite ochudobňuje trh. 

Práve kvôli tomu, že Google poskytuje produkty zadarmo, sa veľmi ťažko vysvetľuje ľuďom, že nič nie je zadarmo a ostatné firmy si nedokážu dovoliť také obrovské investície a v takom rozsahu ich dlhodobo udržať. Preto sa musíme živiť práve tým, že ukazujeme reálnu cenu týchto produktov.

Čo by prinieslo spoplatnenie aplikácie Google Maps?

Sme v neférovej konkurenčnej nevýhode a ani si nemôžeme dovoliť toľko investovať, ako keby celý trh bol spoplatnený. Keby to tak bolo, aj naše výnosy by určite dramaticky narástli. Zákazníkom by to pomohlo a aj Google by bol pod väčším tlakom inovovať a prinášať novinky. Myslím si však, že vlády alebo nadnárodné organizácie, ktoré by to mali kontrolovať, nie sú ešte úplne zdatné v riešení týchto monopolných situácií v IT priemysle. 

Dokonca nechápem, ako je možné, že Google ešte dodnes môže vlastniť Waze. To je predmetom rôznych sporov a je takmer jasné, že by to tak nemalo byť. Ako je možné, že ho môžu dávať zadarmo? Určite to nie je fér a je len otázka, ako to právne dokázať. IT monopoly majú veľmi silnú loby a myslím, že investujú obrovské peniaze do toho, aby zabránili takémuto rozhodnutiu.

Ako sa aktuálne vyvíja trh s navigáciami a čo je najväčším trendom? Určite je to prepojenie mobilného telefónu a personalizovaného prostredia, ktoré máme každý so sebou vo vrecku, s aplikáciami a v cloude uloženými informáciami a službami. To vytvára niečo ako nášho osobného asistenta. To isté aj s autom, ktoré je zatiaľ veľmi nepersonálne, pretože aj v tých najnovších modeloch si v profile viete maximálne nastaviť farbu interiéru a možno polohu volantu.

To je stále veľmi ďaleko od toho, čo by sa z auta mohlo stať. Infotainment systém je posledný kus elektroniky, ktorý sa ešte nestal spotrebnou elektronikou. Revolúcia tam ešte len teraz prichádza a ešte budeme o nej počuť. Smartfón spolu s autom vytvoria ekosystém, ktorý spolu bude oveľa viac prepojený.

Do akých projektov sa budete zapájať v blízkej budúcnosti? Sme momentálne veľmi aktívni v umelej inteligencii. Snažíme sa zbierať rôzne dáta z ciest a využívať ich s učiacimi sa algoritmami na lepšie rozhodnutia šoféra a funkčnosti, ktoré prináša umelá inteligencia.

Naposledy sme uviedli aj rozpoznávanie značiek len bežným telefónom, čo doteraz neurobil nikto z našich konkurentov. A nechceme sa zastaviť len pri rozpoznávaní rýchlostných obmedzení. Je to aj o výmene informácií medzi telefónmi. 5G nám prináša dodatočné možnosti s nízkou odozvou, aby telefóny medzi sebou mohli komunikovať, možno aj o nejakej nehode, ktorá sa deje na začiatku kolóny a aby sa to dozvedeli okamžite ostatní. 

V oblasti automotive máme viacero úspechov, o ktorých ešte nemôžeme hovoriť, ale verím, že sa čoskoro dozviete zaujímavé novinky. Snažíme sa v poslednom čase zamerať na segment, kde Google a Apple nie sú, teda na profesionálnych vodičov.

Už dlhodobo je v IT oblasti veľký problém s nedostatkom IT špecialistov. Ako riešite tento problém vo firme? Myslím si, že to nie je nič nové. Na Slovensku vidíme, minimálne odkedy som doštudoval IT školu, že nevznikla žiadna nová univerzita špecializovaná na IT, ak neberieme do úvahy rozdelenie fakúlt v rámci Technickej univerzity v Bratislave. Ani špecializované fakulty na vývoj softvéru a IT veľmi nevznikajú.

Nedostatok na jednej strane vzniká z toho, že je stále väčší dopyt po automatizácii a digitalizácii. Tento dopyt neklesne a neklesol ani počas pandémie. Nič však nenaznačuje, že by sa za niekoľko dekád malo niečo zmeniť. Práve naopak, IT trh bude ešte akcelerovať aj s umelou inteligenciou, ale aj s príchodom ďalších možností. Na druhej strane, školy alebo školské systémy na celom svete s tým nijako nepracujú. Vzdelaní ľudia, ktorí by chceli pracovať v tomto segmente, nepribúdajú a&nbsp;nestíhajú kompenzovať nárast dopytu na pracovnom trhu.

Z globálneho pohľadu by nám pomohlo, keby školy produkovali viac IT odborníkov. Nie sme jediní, ktorí narážajú na limity v&nbsp;napredovaní, v inováciách, a to nielen rozpočtom, ale veľmi aj tým, koľko máme kvalitných ľudí. Neriešime, čo by sme chceli robiť a kde na to zohnať peniaze, ale skôr to, koľko máme dostupných ľudí a čo tí ľudia dokážu vyprodukovať, lebo vieme, že ich dnes v krátkom čase nezdvojnásobíme.

Sygic oslavuje 18. výročie svojho vzniku. Keď sa obzriete za celou históriou firmy, čo považujete za najväčšie úspechy? Úspechov bolo hneď niekoľko. Bojovať s gigantmi, ktoré majú výrazne väčšie rozpočty na to isté, čo robíme my, znamená, že sa musíme odlišovať. Musíme byť mimo svojej komfortnej zóny. To sme boli asi za celú históriu spoločnosti. Keď prichádzala kríza v rokoch 2007 až 2009, väčšinu príjmov sme mali z white-label spoluprác a značka Sygic nebola až taká viditeľná.

Predávali sme technológiu, ktorú rôzni výrobcovia v Ázii potom pod svojou značkou predávali v navigačných riešeniach. V tom období prišiel na trh prvý iPhone či prvý Android telefón. My sme sa vtedy správne rozhodli venovať veľa energie práve tomu, aby sme boli prví, ktorí uvedú navigáciu na novom revolučnom hardvéri s úplne novým operačným systémom, čo nám vyšlo. 

Kríza priniesla našim partnerom ťažké časy a mnoho z nich skrachovalo, alebo prestalo odoberať také množstvá ako predtým. Videli sme, ako počas každej krízy, strmhlavý pád dolu, ktorý sa potom stabilizoval, normalizoval, ale my sme práve v tom období rástli v smartfónovom svete o tisícky percent.

Keď sa obzrieme naopak po neúspechoch, ktorý považujete za najväčší?

Za jediný veľký nezdar považujem to, že sa nám nepodarilo preniknúť do Číny, a to z dôvodu, že sme veľmi podcenili miestny režim. Konkrétne to ako vnímajú ochranu lokačných informácií, ktoré považujú za národné bohatstvo alebo štátne tajomstvo. Keď chcete využiť čínsky mapový systém, produkt musíte dokončiť priamo v Číne pod dohľadom miestnych štátnych orgánov za veľa peňazí. 

Nemali sme dobre vymyslený biznisová prípad. Keďže podobných firiem je na trhu málo, nemali sme sa od koho poučiť na úspechu či chybách. Keď sa nám to nakoniec podarilo, tak sme zistili, že na trhu už dávno niekto našu navigáciu predáva, pod inou značkou a právne kroky sú tam nemožné. 

Pirátske kópie tam asi vždy fungovali a aj dodnes fungujú, a tak sme sa tam nakoniec nedostali. Môžete sa v Číne s našou navigáciou navigovať, ale priamo tam ju nepredávame. Ten trh je však obrovský a ešte aj v spojení s automotive by nám priniesol určite veľmi zaujímavé možnosti.

Je vstup na čínsky trh ešte aspoň v nejakej rovine úvah? Momentálne nad tým neuvažujeme, profilujeme sa najmä do sektora kamiónov, čo je trochu iný trh. Čo sa týka retailu, ani tam teraz nezvažujeme investície do geografickej expanzie. Znamenalo by to implementácie miestnych platobných brán a značné investície. Dnes je konkurencia v Číne už naozaj rozvinutá a nie je to pre nás úplne priehľadné prostredie. Radšej sa snažíme investovať v Európe do uberizácie a väčšinu investícií smerovať na jeden hlavný cieľ.

V roku 2018 opustil pozíciu CEO Michal Štencl, no vo firme úplne neskončil. Ako hodnotíte vašu spoluprácu a čomu sa venuje? Michal je predseda predstavenstva, čiže asi tak ako v každej spoločnosti sa podieľa na strategických rozhodnutiach. Aj v rámci skupiny je poradcom v strategickej rovine. Exekutívu na dennej báze už päť rokov riešim ja ako CEO. Tam sme mali dohodu úplne jasnú. Keď mi prenechal pozíciu generálneho riaditeľa, nebola to iba formálna zmena, ale naozaj som prebral všetky iniciatívy spojené s riadením spoločnosti.

Vzťah sme mali vždy veľmi dobrý a dodnes sme aj kamaráti. Radíme sa, keď treba a zároveň je informovaný, ale na dennodenný chod spoločnosti nedozerá niekoľko rokov. V strategickej rovine je, samozrejme, veľmi prínosným člnom nielen pre Sygic, ale pre celú skupinu.

Tento text je prebratý z <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.trend.sk/">magazínu TREND.</a>

Sygic ako kamiónový uber. Pracujeme na niečom, čo sa ešte nikomu nepodarilo, tvrdí M. Strigač

Výber pre vás