História automobilov si pamätá mnoho nadšencov a biznismenov, ktorí sa pokúšali oživiť zaniknuté značky. Niektorí uspeli, niektorí ešte nevedia či uspeli (Datsun), no väčšina pokusov skončila neslávne. Pozrime sa na vzorku automobiliek, ktorým sa podarilo zaniknúť aspoň dvakrát.

Táto americká značka bola počas svojho prvého života pomerne úspešnou spoločnosťou. Harry C. Stutz sa zameral na bohatú klientelu a od roku 1912 vyrábal športové automobily, ktoré patrili medzi najrýchlejšie na amerických cestách. Za zmienku stojí najmä model Bearcat, ktorý je dnes veľkou zberateľskou raritou. Išlo prakticky o pretekárske vozidlo prispôsobené na cestnú premávku. Jeho štvorvalec s objemom 6,4 litra mal výkon asi 60 koní a vozidlu udeľoval maximálnu rýchlosť viac než 100 km/h. Pred I. svetovou vojnou takéto parametre radili Stutz Bearcat medzi superšporty.

V tridsiatych rokoch na USA doľahla kríza a hlavná cieľová skupina značky Stutz mala zrazu iné starosti než kupovať si drahé hračky. To znamenalo koniec spoločnosti Stutz Motor Company. Strih a sme v roku 1970, kedy po 35-ročnej prestávke debutuje nový model značky Stutz. Automobilka Stutz Motor Car of America však má s pôvodnou firmou spoločný len názov a takisto zálusk na doláre bohatých celebrít.

Za šikovným marketingovým ťahom s oživením renomovanej luxusnej značky stál bývalý dizajnér Chryslera, Virgil Exner a bankár James O'Donnell. Nový Stutz dostal recyklované meno Blackhawk a podivný retro-styling. Pod nekonvenčným zovňajškom sa v rámci šetrenia nákladov ukrývala masová technika General Motors.

Automobily Stutz s rôznymi karosériami a názvami sa vyrábali v Taliansku a každý kus nesie plaketu s menom prvého majiteľa. Mimochodom, medzi vlastníkov sa radil aj Elvis Presley, Muhammad Ali, Johnny Cash, Paul McCartney, či Tom Jones. Druhý život značky Stutz trval asi do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Značku Maybach na rozdiel od vyššie spomínaného Stutzu predstavovať určite netreba. Do začiatku II. svetovej vojny si automobilka Maybach vybudovala reputáciu, ktorá sa už nedá ani s nasadením všetkých síl pokaziť. Dôkazom je aktuálny vlastník Daimler a jeho neúspešný pokus oživiť meno Maybach. No nepredbiehajme.

Počas II. svetovej vojny musela ísť výroba luxusných automobilov bokom a Maybach sa sústredil na „neautomobilovú“ časť svojej produkcie. Dodával motory pre nacistické vojnové mašiny. Po vojne sa už výrobu automobilov reštartovať nepodarilo. Koncom minulého tisícročia však padlo rozhodnutie, že Mercedes-Benz opráši značku Maybach a odhryzne obrovskú porciu z koláča tradičným a najmä nepauzujúcim značkám ako Rolls-Royce a Bentley.

Veľký comeback v roku 2002 sa však rýchlo zmenil na veľké fiasko a jeden z najväčších automobilových prepadákov v histórii. Smelé plány hovorili o predajoch 1 500 kusov ročne, no počas prvého kompletného roku sa predalo iba 600 kusov. Neskôr to bolo ešte horšie. Definitívne KO zasadila značke Maybach kríza a posledný exemplár bol vyrobený v decembri 2012. Mercedes sa zatiaľ musí zmieriť s tým, že hlavného konkurenta BMW a jeho Rolls-Royce na poli superluxusných vozidiel tak skoro neprekoná.

Aj keď je táto značka na papieri stále živá, na pokračovanie plnohodnotného života stále čaká. Sériový model sa naposledy teoreticky vyrábal v roku 1990. Značka Lagonda ako tak prežívala do konca päťdesiatych rokov minulého storočia už pod krídlami automobilky Aston Martin. Potom si dala pauzu, ale v roku 1961 sa verejnosti predstavila Lagonda Rapide na predĺženom podvozku Aston Martin DB4. Karosériu mala na svedomí talianska karosáreň Touring, no napriek tomu, že išlo o naozaj rýchly supersedan, úspech sa nedostavil. Do roku 1964 sa vyrobilo iba 55 kusov.

Druhá pauza značky Lagonda sa skončila až v roku 1976 na autosalóne Earls Court. Pompézna premiéra futuristického sedanu bola prísľubom novej doby. Dizajn s hranami ostrými ako žiletka v tom čase pôsobil ako zo sci-fi filmu. Slušná technická báza s 5,3 litrovým dvanásťvalcom zas zaručovala 340-koňovému dvojtonovému umeleckému objektu slušnú dynamiku. Všetci boli očarení, no prví zákazníci sa splnenia objednávky dočkali až v roku 1979.

Meškanie spôsobili príliš ambiciózne plány s elektronickou výbavou vozidla. Projekt počítal s digitálnou prístrojovou doskou a dotykovým ovládaním. Vzhľadom na vtedajšiu úroveň technológií museli byť tieto vychytávky pre sériovú výrobu ešte doladené. Kým sa nová Lagonda pod hlavičkou značky Aston Martin dostala do života, už z nej nebolo až také terno. Vo výrobe sa udržala do roku 1990 a celkovo sa vyrobilo asi iba 650 kusov. Odvtedy už žiadne sériové auto nenieslo názov Lagonda a Aston Martin nám servíruje len koncepty. Tretie oživenie značky Lagonda teda stále visí vo vzduchu.

Posledný príklad je z trochu iného súdka. Na chvíľu zabudnime na luxus a pozrime sa na opačný koniec ponuky. Nemecká značka Lloyd od roku 1908 fungovala samostatne, v roku 1914 sa zlúčila so značkou Hansa, aby ich v roku 1929 pod svoje krídla vzala spoločnosť Borgward. Tento krok znamenal koniec produkcie osobných automobilov s označením Lloyd a Hansa-Lloyd.

V roku 1950 sa však nemecký Lloyd vracia na scénu v úlohe výrobcu malých a lacných automobilov. Prvé modely mali pre ťažkú dostupnosť ocele v povojnovom Nemecku karosériu vyrobenú z preglejky potiahnutej koženkou. Preto sa im hovorilo aj Leukoplast-Bomber. Model LP 300 poháňal 10-koňový dvojvalcový dvojtakt s objemom 0,3 litra, ktorý umožňoval ľahkému autíčku so vzhľadom a povahou babkinho kredenca uháňať rýchlosťou až 75 km/h. Do roku 1954 boli nábytkárske materiály nahradené dospelou oceľou a súbežne sa zvyšoval objem aj výkon motora.

Špičku základného modelu tvoril v roku 1957 štvortaktný Lloyd Alexander TS s výkonom 25 koní a maximálkou 110 km/h. Okrem ľudoviek a úžitkovo ladených automobilov vyrábala automobilka Lloyd počas svojho druhého života aj modely vyššej triedy s názvom Arabella. Jeho vývoj však bol pridrahý a spolu s detskými chorobami a následnými zvolávacími akciami prispel k pádu celej skupiny Borgward v roku 1961. Posledné vozidlá značky Lloyd boli vyrobené v roku 1963.

Okrem týchto exemplárnych prípadov existuje množstvo ďalších značiek s neúspešnými comebackmi na rováši. Za všetky stačí spomenúť neprestajne zanikajúce a z popola vstávajúce DeTomaso. Určite máte aj vy svojho obľúbeného viacnásobného fénixa, tak si ho môžete uctiť tichou spomienkou v diskusii pod článkom.

Automobilky skrachujú aj viackrát

Výber pre vás