Téma autonómnych áut sa v pravidelných intervaloch objavuje a opäť odchádza už od päťdesiatych rokov. Vtedy však boli autá jazdiace bez pričinenia vodiča považované za sci-fi. Postupne sa však aj tieto smelé plány stávajú skutočnosťou. Pravdepodobne najznámejší <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195491/google-vyrobil-auto-bez-volantu">projekt autonómneho auta</a> predstavil Google. Samočinne jazdiace autá sa preháňajú po uliciach Nevady a najazdili už stotisíce kilometrov.

O autonómnych autách sa hovorilo aj na tohtoročnej konferencii Allianz Autotag v Mníchove. Hoci sa všetci zúčastnení odborníci zhodli na tom, že čas úplnej automatiky ešte len príde, jej hlavným cieľom bude odstrániť najčastejšiu príčinu dopravných nehôd: ľudský faktor.

Jens Redmer, predstaviteľ Google Deutschland, považuje za veľmi reálne, aby spočiatku plne autonómne vozidlá jazdili napríklad ako taxíky alebo v rámci programov car sharingu. Podľa neho v tomto prípade nemožno hovoriť o radosti z jazdy, ale výlučne o jeho využitie ako dopravného prostriedku z bodu A do bodu B. „Toto nie je auto, ktoré by som použil na príjemnú jazdu v nedeľu,“ dodal Redmer. Je však určite pohodlnejšie vystúpiť priamo pred vchodom a nestarať sa o parkovanie. Ak pôjde o súkromné vozidlo, stačí, ak majiteľovi príde SMS, kde sa auto nachádza. A v podstate to ani nebude potrebné, pretože v prípade potreby si ho jednoducho privolá.

Tieto a podobné myšlienky sú úžasné, najmä v súvislosti s čoraz väčšími problémami s parkovaním. Lenže na revolúciu v štýle vedeckej fantastiky si ešte musíme počkať. Väčšina rozvinutého sveta totiž ešte nie je pripravená prijať autonómnu jazdu, a to nielen z hľadiska technológií, ale aj legislatívne.

Je to otázka evolúcie. Odborníci rozlišujú štyri vývojové etapy autonómneho jazdenia. Tú prvú zažívame teraz, ide o éru asistenčných systémov. Typickým príkladom je parkovací asistent, ktorý je v súčasnosti bežným javom. Vodič sedí vo vozidle a so systémom si úlohy delia. Ďalšou etapou je čiastočná automatizácia, keď vozidlo dokáže absolvovať určitú trasu samostatne, vodič však musí byť v strehu. Tretia etapa sa ponesie v znamení vysokej automatizácie a až v poslednom štádiu nastáva úplná automatizácia, keď si do auta môže sadnúť hocikto a vozidlo ho bezpečne odvezie do cieľa.

1. Asistenčné systémy

Vodič si so systémom delia úlohy, časť prevezme vozidlo, časť zostáva na človeku. Typickým príkladom je parkovací asistent, ktorý je v súčasnosti bežným javom.

2. Čiastočná automatizácia

Vozidlo preberá kontrolu v určitých situáciách alebo na určitý čas, napríklad na diaľnici. Vodič musí neustále monitorovať systémy a v prípade potreby prevziať kontrolu.

3. Vysoká automatizácia

Podobná situácia ako pri čiastočnej automatizácii s tým rozdielom, že vodič nemusí neustále sledovať systémy. Možnosť prevziať kontrolu musí zostať zachovaná.

4. Úplná automatizácia

Všetky úlohy plní vozidlo a jeho systémy, je schopné úplne samostatnej jazdy. Vodič nemusí vôbec sledovať systémy ani jazdu a v poslednom štádiu si do vozidla môže sadnúť hocikto, napríklad aj dieťa.

Odborníci sa zhodli, že čiastočnej automatizácie sa dočkáme niekedy po roku 2020, éra úplnej automatizácie je momentálne v nedohľadne a nikto si netrúfne odhadnúť, kedy nastane. Bráni tomu hneď niekoľko aspektov, ktoré je potrebné vyriešiť skôr, než na cesty pustíme úplne automatizované vozidlá.

Touto tému sa v stručnosti zaoberal predseda predstavenstva Allianz Markus Riess, ktorý upozornil na viacero otázok. Tá prvoradá znie, či vodič vôbec smie používať automatiku a do akej miery. Odvolal sa pritom na Viedenský dohovor o cestnej premávke z roku 1968, ktorého článok 8 ods. 5 hovorí jasne: „Každý vodič musí byť v každom okamihu schopný kontrolovať svoje vozidlo alebo viesť svoje zvieratá.“ Pochopiteľne, vývoj napreduje a tento rok došlo k doplneniu uvedeného článku, z ktorého vyplýva, že všetky systémy musia vodičovi umožniť úplnú kontrolu nad vozidlom alebo sa musia dať vypnúť.

Inými slovami, za volantom vždy musí sedieť niekto zodpovedný. Je to pochopiteľné aj preto, že vývoj napreduje postupne a v určitom období budú na cestách nielen vozidlá s rôznou úrovňou automatizácie, ale aj autá bez automatiky.

Rovnako sa natíska otázka zberu a ochrany dát v prípade prešetrovania kolízie alebo udalosti v premávke, či už z trestnoprávneho hľadiska alebo pri uplatňovaní poistných nárokov. Kľúčovou bude otázka, komu vlastne tieto dáta patria. Patria vodičovi, majiteľovi vozidla alebo snáď výrobcovi? Riess sa odvolal na vyjadrenie predsedníčky parlamentného Výboru pre právo a ochranu spotrebiteľov Renaty Künastovej: „Ak teraz nebudeme konať, už čoskoro bude na súde auto vypovedať proti nám.“

A pochopiteľne v súvislosti s čoraz väčšou elektronizáciou vozidiel prichádza na rad otázka <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196457/tieto-auta-mozno-lahko-hacknut">nepriateľských hackerských útokov</a>. Zatiaľ síce dokážu <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196209/dvaja-cinski-studenti-hackli-softver-tesly-s">hackeri preniknúť</a> do systémov vozidla iba priamym kontaktom, v budúcnosti ale nie je vylúčené ani ovládnutie automobilov na diaľku.

Nakoniec sa ale opäť musíme vrátiť k ľudskému faktoru, nakoľko ten nemusí zlyhať len za volantom, ale aj vo výrobe alebo v servise. A elektronika rozhodne chybu človeka neodstráni, čo viac ako jasne dokazuje moderné letectvo. Takmer všetko je automatické, lietadlo dokáže samo pristáť a dokonca zarolovať na príslušné miesto. Lenže napriek tomu lietadlá stále padajú. Elektronika totiž mnohé ľudské chyby odstránila, no zároveň vytvorila nové. Piloti celé hodiny pozerajú na budíky a keď sa náhodou niečo pokazí, nemusia zareagovať správne.

Hoci hovoríme o podstatne komplexnejších systémoch než v autách a o oveľa prísnejšie trénovaných ľuďoch, áut je na cestách viac než lietadiel vo vzduchu a väčšina vodičov tvrdý tréning nemá. Predstavte si, že vozidlo určitú situáciu nezvládne a musí odovzdať kontrolu vodičovi. Zaznie alarm a vodič, ktorý práve driemal, čítal si alebo písal mail, sa musí okamžite sústrediť a riešiť situáciu. Ubiehajú drahocenné sekundy a problém je na svete.

TIP: <a href="https://www.zive.sk/clanok/47499/auta-ktore-jazdia-same-parkovanie-na-dialku" target="_blank">Autá, ktoré jazdia samé, parkovanie na diaľku </a>

Psychika, technika, spoľahlivosť, bezpečnosť, zodpovednosť, legislatíva. To je len niekoľko okruhov, ktoré sa budú musieť vyriešiť, kým sa dočkáme plne autonómnej jazdy. Určite by sme mnohí privítali automatické vozidlo, veď koho baví trčať v kolóne na obchvate alebo na križovatke a civieť akurát do výfuku auta pre nami. V mestách má automatika svoje opodstatnenie, ale nateraz nám scenár zo sci-fi filmov nehrozí. Čaká nás k nemu ešte dlhá cesta.

Parkovací asistent sa už čoskoro môže zmeniť na úplný automat. Na mníchovskej konferencii sa predstavilo vozidlo, ktoré je schopné zaparkovať a opustiť parkovacie miesto bez prítomnosti vodiča vo vozidle. Vodič však musí vozidlu zadať príkaz pomocou mobilnej aplikácie. Predstaviteľ spoločnosti Valeo Herald Bakarat tvrdí, že systém by sa mohol objaviť na trhu už o dva roky a cenovo sa podľa predbežných odhadov bude pohybovať na úrovni súčasného parkovacieho asistenta. Vodič musí počas celého manévru držať prst na displeji. V okamihu, keď ho pustí, auto okamžite zastaví. Rovnaké zabezpečenie platí aj pre prípad straty signálu.

Na úplne autonómne autá si ešte počkáme

Výber pre vás

Na úplne autonómne autá si ešte počkáme

Súvisiace články

Autonómne Audi RS7 ide na okruh

Cruise RP1: Autonómne pre každého

Google vyrobil auto bez volantu

Ako vidia autonómne autá Google?

Výber pre vás