Redakcia Auto Bild

V skorých ranných hodinách 26. apríla 1988 došlo k najväčšiemu stroskotaniu lode v histórii portugalského námorníctva. Protagonista? Loď MV Reijin, v tom čase najväčší autoprepravník na svete. Loď, ktorá uviazla pri pláži v Gaia, s celkovou dĺžkou 200 m, hmotnosťou 58 tisíc ton a viac ako 5 400 autami na palube, premenila toto miesto nielen na miesto havárie, ale aj na podujatie. Veď koľkokrát za život toto človek uvidí na vlastné oči?

Nikoho teda neprekvapilo, keď ho ľudia začali prirovnávať k Titanicu. Koniec koncov, MV Reijin, rovnako ako nešťastný britský parník, bol tiež najpokročilejšou loďou svojej doby a tiež sa potopil na svojej prvej plavbe. Našťastie, porovnania sa nevzťahovali na počet usmrtených - pri tomto stroskotaní lode prišiel o život jeden člen posádky.

MV Reijin, ktorý sa potopil v Portugalsku, krajine námorníkov, mal na palube 22-člennú posádku a na jar 1988 sa pod vlajkou Panamy vydal na svoju prvú veľkú plavbu.&nbsp;Jeho úloha bola jednoduchá - doviezť tisíce áut z Japonska do Európy. Táto misia ho prinútila zastaviť sa v prístave Leixões, a to nielen natankovať, ale aj vyložiť 250 áut v Portugalsku. A to bola posledná vec, ktorú stihla loď pred nešťastnou udalosťou urobiť.

Podľa správ loď už pri vychádzaní zo severného prístavu "nevyzerala dobre". Podľa niektorých MV Reijin pokračoval so zle naloženým nákladom, zatiaľ čo iní tvrdili, že problémom je lodný šrób a že to bolo spôsobené nejakou nedokonalosťou v jeho konštrukcii. Ktorý z týchto dvoch názorov zodpovedal realite, sa dodnes nevie. Je známe, že hneď ako opustil prístav Leixões – v noci, keď bolo more trochu rozbúrené, čo posádke príliš nepomohlo – trajektória MV Reijin viedla namiesto na more k pobrežiu Vila Nova de Gaia.

O 00:35 sa stalo neodvratné. Loď, ktorá mala smerovať do Írska, skončila svoju cestu na skalách pri pláži Madalena, uviazla na plytčine a prevrátila sa. Nehoda si vyžiadala jedného mŕtveho a jedného zraneného (obaja členovia posádky), zvyšný tím sa podarilo zachrániť za pomoci hasičov a ISN (Instituto de Socorros a Náufragos).

Reakcie na nehodu na seba nenechali dlho čakať. Orgány zabezpečili, aby bola situácia pod kontrolou a keďže MV Reijin mal v sebe viac ako 300 ton benzínu a hrozilo, že jeho únik spôsobí únik ropy, odstránili riziko znečistenia. Vyšetrovaním sa zistilo, že neexistuje žiadny záznam, kde by kapitán žiadal o pomoc, kým loď nenabehla na plytčinu.&nbsp;

Najväčšiu pozornosť však upútala prehnaná hodnota, ktorú tento vrak predstavoval, a rozmery lode. Titanic áut bol najväčší vrak lode na portugalskom pobreží, pokiaľ ide o náklad, a najväčší na svete, pokiaľ ide o prepravu áut. Titul, ktorý nechce mať žiadna loď a ktorý stále patrí MV Reijin. Odhadovalo sa, že tam „uviazlo“ viac ako 50 miliónov eur v súčasnej mene, a výskumný proces čoskoro ukázal, ako sa najsofistikovanejšia a najmodernejšia nákladná loď na námornú prepravu automobilov potopila pri toľko navštevovanej severnej pláži.

Popri vyšetrovaní sa takmer súčasne začal proces odstraňovania lode a pokusov o záchranu MV Reijin a jeho nákladu. Pokiaľ ide o prvý bod, dnešná absencia obrovskej lode pri pláži Madalena svedčí o úspechu jej odstránenia. Záchrana lode nebola ale vôbec ľahká. Vládou daná lehota na odstránenie lode bola len 90 dní (do 26. júla už tam nemalo byť nič), a preto sa na pláž Madalena vybralo niekoľko špecializovaných spoločností, aby posúdili možnosti a náklady na odstránenie, resp. odtiahnutie obrovskej lode.

Najnaliehavejšia úloha v podobe odčerpania benzínu sa začala 10. mája 1988 a išlo o „tímové úsilie“ zahŕňajúce portugalské úrady, technikov z Japonska a tanker španielskej spoločnosti. Čo sa týka odvozu Reijinu, ktorého náklady znášal jeho majiteľ, o to sa postarala holandská spoločnosť, ktorá mal spočiatku veľa odvahy. Podľa ich názoru bola možnosť rekonštrukcie autoprepavníka 90 %, čo bolo celkom odvážne tvrdenie. Čas však ukázal, že tento odhad bol príliš optimistický. Pôvodne stanovený termín na odstránenie Reijina musel byť predĺžený.

Uplynuli mesiace a Reijin sa stal Excaliburom v mori. Demontáž japonskej lode sa začala až 9. augusta, keď bola kúpacia sezóna v plnom prúde. Niektoré časti išli do šrotu, iné sa dostali na dno mora, kde odpočívajú dodnes. V čase, keď svet pomaly smeroval ku globalizácii, nepohodlie spôsobené myšlienkou potopenia časti lode prekročili hranice aj oceány. Dôkazom toho bol článok, v ktorom severoamerické noviny LA Times informovali o kritike plánu na odstránenie „ázijského giganta“ zo strany národných environmentalistov.

Jedným z týchto environmentálnych združení bol vtedy neznámy Quercus, ktorý čerpal z kontroverzie, vyšiel z tieňa a vykonal rôzne protesty, vrátane obsadenia lode. Napriek tomu a napriek kritike, bol MV Reijin nakoniec demontovaný a nebezpečenstvo spojené s konštrukčnými operáciami viedlo k zákazu kúpania na&nbsp; pláži Madalena. Toto rozhodnutie bolo urobené 11. augusta a bolo to práve včas, pretože o štyri dni neskôr, 15. augusta, spôsobili strihacie práce na plachte požiar.&nbsp;

Čo sa stalo s nákladom? Niektoré autá, ktoré MV Reijin viezla, skončili 2000 m hlboko pod hladinou mora a 64 km od pobrežia. Zásah úradov a environmentálneho združenia zabránil tomu, aby sa to stalo osudným všetkým autám na palube lode.&nbsp;Celkové náklady na stroskotanie lode v tom čase predstavovali osem miliónov eur za stratu lode a šesť miliónov eur zodpovedajúcich za cenu vozidiel, čo dnes zodpovedá takmer 70 miliónom eur.&nbsp;

Príbeh automobilového Titanicu: Loď MV Reijin uviazla s 5 400 autami na palube

Výber pre vás

Príbeh automobilového Titanicu: Loď MV Reijin uviazla s 5 400 autami na palube

Súvisiace články

Finty, vďaka ktorým ušetrí každý! Toto sú najúspornejšie autá a overené tipy na nízku spotrebu

Kým si prečítate nadpis, tieto tri hyperautá budú mať na tachometri stovku

Na vykonanie technickej a emisnej kontroly máte stále o 3 mesiace viac, zbytočne ale nečakajte

Výber pre vás