Piati Slováci sa rozhodli vydať na nezabudnuteľnú púť. Na starých Pionieroch plánujú prejsť z Banskej Bystrice až na úplný juh afrického kontinentu. Ak všetko pôjde podľa plánu, s malými motorkami by sa mali dostať až do Juhoafrickej Republiky.

AUTO BILD vám exkluzívne sprostredkuje zážitky Mareka Slobodníka, autora projektu Pionier na Afrike. Počnúc dneškom vám každý druhý víkend prinesieme nový diel živých dojmov pätice odvážnych chalanov. Je však možné, že Marekove správy sa občas omeškajú, predsa len, cesta neznámymi krajinami na Jawách, ktoré nepatria medzi najmodernejšie, môže byť občas nevyspytateľná.

Večer prichádzame na izraelsko-egyptskú hranicu v Tabe. Izraelskú stranu prechádzame hladko, na egyptskej sa nečakane zdržíme. Chcú od nás papiere od karnetov, ktoré máme a vôbec im nevieme vysvetliť, že všetko je v poriadku. Spíme teda na hraniciach a ráno začíname riešiť neexistujúci problém. Sami nevieme, aké papiere chcú a ani oni nám nevedia povedať, čo máme vlastne robiť.

Je to ako vytrvalostný boj. Ľady sa pohli až na ďalší deň ráno, keď slovenský SATC (Slovak Automobile Club) poslal „nechýbajúce“ papiere egyptskému autoklubu. Odtiaľ následne zavolali na colnicu na našej hranici, aby potvrdili, že máme všetko v poriadku - len to nie je napísané po arabsky. Ani nie o hodinu sme vybavení, dostávame miestne ŠPZky a vyrážame ďalej.

Je zaujímavé predstaviť si, akou je vlastne hranica pomyselnou čiarou a ako sa všetko za ňou zmení. Nie len ľudia, ale aj vierovyznanie, či životné podmienky. A hoci krajina vyzerá tak isto, pre nás je najväčšou zmenou to, že teraz natankujeme liter benzínu za 15 centov a v reštike sa najeme za 35 centov.

S políciou za chrbtom, s vetrom o preteky

Každopádne, hneď za hranicami na nás čaká prekvapenie; ozbrojené hliadky, ktoré nás budú sprevádzať celým Sinajským polostrovom. Pôvodná trasa priamo na Suez padá, pretože situácia v Egypte je momentálne skutočne nebezpečná, takže mierime na Sharm El-Sheikh.

Odtiaľto má premávať loď do Hurghady, čo by nám ušetrilo minimálne 800 km. Žiaľ, nie je tomu tak. Loď naozaj chodí, ale do 10. marca majú odstávku a prepravuje len osoby, takže motorky by nám aj tak nezobrala. Už nie je iná šanca, musíme ísť naokolo cez Suez.

Polícia je stále pred nami i za nami a my sa cítime akosi divne. Prvý deň od Sharm El-Sheikhu spíme v mestečku El Tor. Konečne normálne, turizmom nepokazené mesto. Perfektní ľudia, všade malé obchodíky s výborným jedlom. Toto je Egypt na aký sme čakali, nie vystavané rezorty s umelou tvárou, ktoré vidíme všade popri ceste. Sú to skôr mestá duchov, ktoré zväčša chátrajú a po turistoch tam nie je ani stopa.

Od mesta El Tor dávame náš osobný denný rekord, 370 kilometrov! Prešli sme suezským tunelom a dostali sa na africký kontinent. Sme fakt šťastní! Konečne, po mesiaci a pol sme tu. Dúfali sme, že Egypt sa za Suezom zmení, že sa konečne zbavíme policajného sprievodu, no mýlili sme sa.

Neustále sú nám v pätách a poriadne nám komplikujú život. Nevedia anglicky a nevedia pochopiť, že si potrebujeme občas aj oddýchnuť, že si chceme niečo natočiť alebo odfotiť a podobne. Fakt to nie je dobré, a tak sme sa rozhodli, že túto krajinu prejdeme tak rýchlo, ako to len pôjde.

<p>Okolie je väčšinou samá púšť a všetko je „mŕtve“, takže nie je moc na čo pozerať. Po troch dňoch sa ale dostávame do Luxoru, meste pri Níle, kde to fakt žije. Nie len ľuďmi, ale aj faunou a flórou. Hlavne je to tu úplne iné, iný Egypt než ten v púšti.

Pripomína mi to trochu Indonéziu, avšak nie je to tu až tak preplnené. Čo je ale hlavné, všade sa dá kúpiť vylisovaná cukrová trstina a to je ten najlepší drink, aký poznám. Aj premávka sa podobá tej indonézskej a smerom na Aswan ideme akoby nikdy nekončiacou dedinou.

<p>Aswan je naše posledné, a zároveň jediné mesto, ktoré si v Egypte naozaj užívame. Konečne sme sa striasli policajtov a vychutnávame si skutočnú slobodu. V miestnej dielničke opravujeme rozbité stroje, ležíme na zemi, jeme výborné miestne plnené placky a proste oddychujeme. Škoda, že počas cestovania Egyptom sme za chrbtom stále mali policajtov.

Nepodarilo sa nám spoznať túto krajinu tak, ako sme chceli. Na druhú stranu, vďaka nim sme nasadili krkolomné tempo a tak si to môžeme vynahradiť v ďalších krajinách. Teraz  čakáme na trajekt, ktorý nás prevezie cez Nassirovo jazero z Aswanu až do Sudánu. Odtiaľ sa ozveme nabudúce.

Jawa Pionier je motocykel, ktorý bol v dvadsiatom storočí veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom, predovšetkým na prepravu na menšie vzdialenosti. Vyrábať sa začal v 50-tych rokoch a vďaka objemu motora, ktorý nepresahuje 50 cm³, zožal veľký úspech. Vodičským preukazom na tejto stroj totiž mohli disponovať už pätnásťroční. Motorka sa vyrábala na Slovensku, konkrétne v Považskej Bystrici. Výkon populárneho Typu 20 dosahoval 2,6 kW (3,5 k). Maximálna rýchlosť vrcholila v závisloti od technického stavu medzi hodnotami 50 a 60 km/h.

Konečne v Afrike: Polícia nám nechcela dať pokoj

Výber pre vás

Konečne v Afrike: Polícia nám nechcela dať pokoj

Súvisiace články

Afrika na dohľad: Izrael bol zvláštny, ale krásny

Kvíz: Ako dobre poznáte legendy socializmu?

Piati Slováci na výprave: Do Afriky na Pionieroch

Výber pre vás