Na veľa bežných automobilov z osemdesiatych rokov sa dnes pozeráme zhora. Výnimkou nie sú ani úspešné modely. Tie autá sú už na jednej strane mimo hru, ale na druhej zase ešte nie sú dosť staré na to, aby sme na nich túžobne zízali.

Peugeot začal vyrábať svoj posledný model s pohonom zadných kolies v roku 1979. V roku 1980 sa Peugeot 505 v ankete Európske auto roka umiestnil na treťom mieste za Lanciou Delta a Opelom Kadett. Nástupca úspešného „držiaka“ 504 dostal modernú hranatú karosériu s typicky zamračenými svetlometmi, ale po technickej stránke zdedil mnoho génov po svojom predchodcovi. Na jednej strane je to trochu škoda, na druhej strane však Peugeot ušetril zopár frankov a dal do vienka novinke nevídanú odolnosť.

Vďaka odolnému podvozku a vyššej svetlej výške sa Peugeot osvedčil pri jazde na nekvalitných povrchoch a je dodnes jedným z najobľúbenejších automobilov na africkom kontinente. Päťstopäťku ste svojho času mohli stretnúť okrem Afriky takmer po celkom svete. Predávala sa napríklad aj v Austrálii a bola jedným s posledných modelov Peugeotu, ktoré sa predávali v Severnej Amerike pred ústupom značky začiatkom deväťdesiatych rokov. Populárna bola aj kombi verzia s dlhším rázvorom, ktorá sa vyrábala dokonca aj v osemmiestnom prevedení.

Peugeot 505 mal pod kapotou viacero motorizácií od štvorvalcového benzínu s objemom 1,8 litra až po 2,8-litrový šesťvalec s výkonom 170 koní. Svižnejší však bol prepĺňaný štvorvalec 2.2 Turbo, ktorý vo vrcholnej verzii poskytoval až 180 koní a šprint na stovku zvládal za 8,5 sekundy. Peugeot montoval aj tradičné dieselové motory s objemom 2,3 a neskôr 2,5 litra. Koncom osemdesiatych rokov mu pozíciu na trhu sťažil jeho vlastný brat, bestseller Peugeot 405. Prepad predaja znásobil ďalší brat, model 605. Aj keď bola v Európe výroba zastavená v roku 1992, nový Peugeot 505 sa dal kúpiť ešte v roku 2006, dovtedy sa totiž vyrábal v Nigérii.

Klasické Mini malo tuhý korienok. Výrobca sa ho snažil mnohokrát nahradiť modernejším modelom, no až do ukončenia jeho výroby v roku 2000 sa to nepodarilo. Jedným z nástupcov mal byť Austin Metro, označovaný ako britské auto, ktoré dobyje svet. Aj keď klasické Mini Metro nenahradilo, zažilo úspešnú a dlhú kariéru. Prežilo do roku 1997 a za 17 rokov sa vyrobilo asi dva milióny exemplárov. Bohužiaľ dodnes sa z nich zachovalo iba mizivé percento, lebo Metro chutilo hrdzi, bolo opozerané a navyše často poslúžilo ako darca motora pre Mini.

Dnes Metro vyzerá naozaj veľmi neatraktívne, no v čase svojho príchodu bolo dosť moderné. V ankete Európske auto roka 1981 bodovalo na treťom mieste za Escortom a Pandou, s ktorými sa po dizajnovej stránke mohlo smelo porovnávať. Malo takisto modernú karosériu typu hatchback, ktorú dovtedy Austin akosi ignoroval. Metro dostalo dokonca ako jedno z prvých vozidiel asymetricky delené zadné operadlo, v roku 1980 absolútny vrchol praktickosti.

Motorizácie prebralo Metro od Mini, pohonné jednotky série A poskytovali napriek svoju veku dobrú dynamiku a vynikajúcu spotrebu. Výrobca British Leyland pri testovaní zistil, že autíčku stačí pri ustálenej rýchlosti asi 50 km/h iba 3,5 litra benzínu na 100 kilometrov. Neskôr sa objavila aj prepĺňaná verzia, diesel a verzie vybavené motormi Rover. Počas svojej kariéry sa Metro vyrábalo pod viacerými značkami (Austin, MG a Rover), ale chvíľu aj bez značky, jednoducho ako Metro. Svoju kariéru ukončilo v roku 1997 ako značne modifikovaný Rover 100.

Renault 25 bol značným odklonom od predchodcu, ktorým bol Renault 20 a 30. Dostal karosériu liftback s vynikajúcou aerodynamikou (cx od 0,28 do 0,31) a zaujímavým bublinovým zadným oknom. V dizajne exteriéru mal prsty slávny Robert Opron (Citroën SM), futuristický interiér zas navrhol Marcello Gandini (Lamborghini Miura, Lancia Stratos).

Medzi vychytávky patrila koncepcia palubnej dosky, ktorá umožňovala celej posádke výhľad na kontrolkami a farbami prepchatý prístrojový štít. Top verzia bola dokonca vybavená hlasovými varovaniami, napríklad ak ste sa chceli rozbehnúť so zatiahnutou parkovacou brzdou, otvorenými dverami, pri nízkej hladine paliva, či pri prehrievaní motora.

Okrem ľudovejších pohonných jednotiek sa do Renaultu 25 montovali aj šesťvalce s objemom 2,8 litra a výkonom do 160 koní a prepĺňaný motor 2.5 Turbo, ktorý ku koncu poskytoval až 205 koní. S takýmito stojovňami sa Renault 25 mohol pokojne pozrieť do očí prémiovkám, aj keď mal výhradne pohon predných kolies. Vynikal pohodlím a úspornosťou vzhľadom na dobu vzniku. Renault ponúkal aj lenivý naftový štvorvalec s objemom 2,1 litra.

Renault 25 sa stal v roku 1985 vicemajstrom v boji o titul Európske auto roka. Na prvom mieste skončil Opel Kadett, tretia bola Lancia Thema. Napriek tomu dvadsaťpäťka upadla do zabudnutia. V rokoch 1983 až 1992 sa vyrobilo skoro 781 tisíc exemplárov, čo je na danú triedu úctyhodný výsledok. Nástupca Safrane ho nezopakoval, o predajoch modelov Vel Satis a Avantime radšej úplne pomlčať....

Aj keď v roku 1988 v ankete Európske auto roka vyhral Peugeot 405 s veľkým náskokom, druhé miesto Citroënu AX pred treťou Hondou Prelude sa dá považovať za skvelý výsledok. AX je dobre známy aj v našich končinách, keďže v deväťdesiatych rokoch patril k najdostupnejším automobilom na našom trhu. Nebol síce najlacnejší (v roku 1997 stál asi 300 tisíc korún, Felicia asi 250 tisíc), no zákazníkov lákal napríklad aj extrémne úsporný naftový motor, ktorý v malých modeloch neponúkal takmer nikto.

Citroën AX bol predstavený na parížskom autosalóne v roku 1986 a nahradil modely Visa a LN/LNA. Debutoval ako trojdverový hatchback s benzínovými motormi s objemom od 1,0 do 1,4 litra. Čoskoro pribudla päťdverová karoséria a naftový motor s objemom 1,4 litra. Autíčko vynikalo ľahkou konštrukciou s využitím plastových karosárskych dielov (640 kg) a vynikajúcou aerodynamikou (cx 0,31). Citroën AX sa vďaka svojej úspornosti dostal aj do Guinnessovej knihy rekordov jazdou z Doveru do Barcelony, ktorú absolvovala naftová verzia s priemernou spotrebou 2,7 l/100 km.

Malý Francúz dostal aj zaujímavé verzie ako napríklad 4x4 alebo GTi, ktorá na vrchole síl poskytovala výkon 100 koní. 800-kilovej mušej váhe to stačilo na to, aby šprint z nuly na stovku zvládla za 8,7 sekundy a maximálne „vytiahla“ 190 km/h. Od roku 1986 do konca výroby v roku 1998 sa vyrobilo viac než 2,4 milióna kusov Citroënu AX. Úspešný no prehliadaný AX bol nahradený novým modelom Saxo.

Mladosť v keli, do dôchodku ďaleko

Výber pre vás