Na jeseň roku 1963 automobiloví vizionári už videli, ako spaľovaciemu piestovému motoru zvoní umieráčik. Do popredia sa tlačila nová, úplne revolučná technológia. Na frankfurtskom autosalóne tradičná nemecká značka NSU predstavila po rokoch snaženia prvý sériový automobil využívajúci pohon rotačným motorom. Za jeho vývojom stál samotný vynálezca inovatívneho princípu, Felix Wankel.

Felix Wankel získal patent na rotačný motor ešte v roku 1929, ale vývojové práce sa poriadne rozbehli až v päťdesiatych rokoch pod krídlami NSU. Spolupráca Wankela so šéfom pretekárskeho programu Walterom Frödem vyvrcholila v roku 1957, kedy sa prvý prototyp rotačnej jednotky typu DKM prebral k životu. O tri roky už jeho ďalší evolučný stupeň typu KKM roztáčal kolesá provizórne namontovaný do modelu Prinz.

Wankel však nebol spokojný s touto modifikáciou. V jeho pôvodnom návrhu motora DKM sa točil rotor aj plášť motora, mal hladší chod, menej zaťažoval tesnenia na hranách rotora a dokázal točiť až 17 tisíc otáčok. Frödeho typ KKM mal plášť statický a dosahoval nižšie otáčky. Wankel sa vyjadril, že z jeho dostihového koňa spravili ťažného, zabúdajúc na to, že typ DKM bol značne komplikovanejší. Napríklad pri výmene sviečok bolo treba rozmontovať celý motor.

Ďalším logickým krokom bolo zapracovanie novinky do sériového automobilu. Medzičasom sa o Wankelov vynález a jeho licenciu začali zaujímať aj ďalšie spoločnosti, medzi nimi napríklad aj Mazda, Daimler-Benz, Alfa Romeo, Rolls-Royce a mnohí ďalší. NSU predávalo licencie s podmienkou, že výsledky vývoja musia jednotliví výrobcovia zdieľať s ostatnými. Tým chcelo NSU urýchliť napredovanie koncepcie, pred ktorou mal klasický piestový motor náskok sto rokov.

<strong>TIP: <a href="https://sport.aktuality.sk/c/156465/hokejova-zostava-zoh-soci/" target="_blank">Vyber hokejovú zostavu na ZOH v Soči!</a></strong>

S Mazdou mala automobilka NSU dohodu o užšej spolupráci s tým, že Japonci nemusia platiť za licenciu, kým NSU neuvedie do predaja vozidlo schopné spoľahlivo najazdiť 50 tisíc kilometrov. Bleskový pokrok Mazdy vo vylepšovaní rotačného motora prinútil NSU konať rýchlo a ako sa neskôr ukázalo, bol to začiatok konca slávnej značky.

Prielom nastal práve v spomínanom roku 1963, keď bol na frankfurtskej pôde publiku predstavený malý otvorený automobil NSU Spider, nazývaný aj Wankel-Spider. V zadnej časti vozidla vychádzajúceho z modelu Sport Prinz bol miesto vzduchom chladeného dvojvalca namontovaný vodou chladený jednorotorový Wankel s pracovným objemom pol litra. Z jedného veľkého piva produkoval výkon asi 50 koní pri 6 tisíc otáčkach, čo bola v tom čase vynikajúca hodnota.

Sedemsto kilogramov vážiacemu kabrioletu so štvorstupňovou prevodovkou to bohato stačilo na maximálku cez 150 km/h a z miesta sa Spider na stovku rozbehol za 16 sekúnd. Svoj podiel na tom má aj genetická výbava Wankelovho motora. Ide za otáčkami ako divý a prvej sériovej jednotke neprekážala ani makačka na hranici 7 tisíc.

Ďalšími výhodami rotačného motora NSU (aj všeobecne) je jednoduchá konštrukcia, veľmi kompaktné rozmery, nízka hmotnosť a málo pohyblivých častí. Vďaka absencii vratných pohybov sa motor vyznačoval vynikajúcou kultúrou chodu a nízkou úrovňou vibrácií. Odborníci boli unesení. Budúcnosť bola jasná, novinári písali oslavné básne... Skrátka, zdalo sa, že Wankelov motor má oproti klasike so skackajúcimi piestmi samé výhody.

Skutočnosť však nebola až taká ružová. Wankelov motor bol uvedený trochu predčasne. Trpel najmä pre nedomyslené tesnenie na vrcholoch rotora, ktoré je asi najchúlostivejšou stránkou tohto princípu. Ukázalo sa, že materiály, z ktorých boli najviac namáhané časti vyrábané, neboli na vysoké zaťaženie vhodné.

NSU Spider bol na trh uvedený v roku 1964 s cenou 8 500 mariek. Na konci výroby v roku 1967 stál už iba 7 000 mariek. Pre porovnanie uvádzame, že napríklad Chrobák od Volkswagenu sa v tom istom roku predával v základe za 4 485 mariek, špičková verzia 1500 kabriolet stála 6 910 mariek.

Spider s rotačným motorom trpel od začiatku detskými chorobami, čo značne poškodilo reputáciu tejto koncepcie hneď na začiatku. Od roku 1964 do roku 1967 sa vyrobilo iba necelých 2 400 kusov. Spider zaznamenal niekoľko úspechov aj na tratiach rely. Továrenské verzie mali motor vyladený na výkon 65 koní.

NSU si po neúspechu Spidera s rotačným motorom nedalo pokoj. Automobilka uviedla moderný sedan Ro80 s dvojrotorovou jednotkou (115 k) vpredu. Auto síce verejnosť očarilo, získalo titul Auto roka, no rovnako ako priekopnícky Spider trpelo slabou spoľahlivosťou a vysokou spotrebou (16 – 18 litrov). Nekonečné záručné opravy a dokonca výmeny motorov napokon automobilku oslabili natoľko, že sa dosala na pokraj krachu.

Stopové prvky značky NSU sa dnes nachádzajú kdesi v bunkovej štruktúre Audi. Značku vyšťavenú nespoľahlivosťou typu Ro80 v roku 1969 prebral Volkswagen. Včlenil ju do Auto Union, z ktorej sa neskôr vykľulo dnešné Audi. Značka NSU definitívne zmizla v roku 1977 s posledným vyrobeným Ro80. Wankelov motor však medzičasom ďalej usilovne šľachtila Mazda a pri živote jeho masovú produkciu udržala až do roku 2012. Momentálne sa sériovo nevyrába žiadny automobil s rotačným motorom, ktorého verejná kariéra sa začala pred päťdesiatimi rokmi.

Wankelov motor sa kazí už 50 rokov

Výber pre vás