24 hodín Le Mans: 10 zaujímavostí, ktoré ste nepoznali

Obrovská záťaž nielen pre autá: 10 zaujímavostí o 24h v Le Mans

Najvyššia rýchlosť, či najväčší náskok: 10 zaujímavostí o 24h v Le Mans

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

24 hodín Le Mans (francúzsky: 24 Heures du Mans) sú legendárne vytrvalostné preteky športových áut, ktoré sa každoročne konajú neďaleko mesta Le Mans vo Francúzsku. Všeobecne sú považované za jedny z najprestížnejších motoršportových pretekov na svete a spolu s Veľkou cenou Monaka a Indianapolis 500 tvoria "svätú" trojicu motoristického športu.

Spolu s 24 Hours of Daytona a 12 Hours of Sebring zasa tvoria najslávnejšiu trojicu vytrvalostných závodov. 24 hodín Le Mans sú zároveň najstaršími aktívnymi vytrvalostnými pretekmi na svete - tento rok oslávili okrúhle jubileum 100 rokov od prvého závodu. No dnes sa pozrieme na tie najväčšie zaujímavosti, o ktorých vie len pravý fanúšik. Patríte k nim aj vy?

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/24h-le-mans-obrovska-zataz-nielen-pre-auta-alebo-10-zaujimavosti-ktore-ste-nepoznali" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Pôvodným cieľom bolo vytvoriť vytrvalostné preteky pre automobily v dobe, kedy bol automobilový priemysel ešte stále v relatívnom začiatkoch. Preteky tak mali dokázať odolnosť, spoľahlivosť, kvalitu, ale aj výkon automobilov. 24-hodinové preteky tak mali byť akýmsi ultimátnym testom nielen pre stroj, ale aj pre človeka. Samozrejme, vytrvalostné preteky motivovali automobilke k tomu, aby sa začali pozerať aj na spotrebu paliva, pretože čas strávený v boxoch je čas, ktorý jazdcom uniká pomedzi prsty.

Počas noci a pri rýchlostiach nad 300 km/h, niekedy za vlhkého počasia, môže byť viditeľnosť zvnútra kokpitu viac než len zlá. Okrem tabúľ so značkami na okraji trate, ktoré jazdcom pomáhajú odhadnúť, kedy majú brzdiť, niektorí piloti si v hlave na rovinkách odpočítavajú sekundy, aby vedeli, kedy sa blíži zákruta.

Bentley získalo druhé zo svojich piatich víťazstiev v Le Mans v roku 1927 o neuveriteľných 20 kôl. Továrenské Bentley 3 Liter Sport, ktoré riadili Sammy Davis a Dudley Benjafield, zvládlo prejsť okruh Circuit de la Sarthe, na ktorom sa jazdí 24h Le Mans, celkovo 137-krát, kým druhý Salmson Grand Sport iba 117-krát. To nám pri dĺžke okruhu 17,25 kilometra dáva náskok takmer 350 km. Vzhľadom na to, že časy na kolo boli o niečo viac ako osem minút, víťazné auto malo náskok približne dve a pol hodiny.

Najvyššia rýchlosť dosiahnutá na rovinke Mulsanne bola stanovená v roku 1988, dva roky pred pridaním šikany. Kniha rekordov uvádza oficiálny záznam 405 km/h, ktorú dosiahol Roger Dorchy za volantom auta WM-Peugeot P88 skupiny C. No v skutočnosti sa mu podarilo dosiahnuť ešte o čosi vyššiu rýchlosť. Francúzsky tím, väčšinou zložený z inžinierov a technikov Peugeotu, sa s organizátorom pretekov Automobile Club de l'Ouest (A.C.O.) dohodol, že z úcty k svojmu zamestnávateľovi deklarujú rýchlosť na 405 a nie na 407 km/h. Bol to totiž rok uvedenia nového štvordverového sedanu Peugeot 405.

Náskok zvykol organizátor pretekov Automobile de Club de l'Ouest zverejňovať v metroch na konci každého ročníka pretekov. Rekord bol stanovený v roku 1966 v slávnom zinscenovanom finiši Fordom. Oficiálna hranica víťazstva pre Shelby American Ford MkII, o ktorú sa delia Kiwis Bruce McLaren a Chris Amon, je uvedená ako 20 metrov, ktoré riadili Denny Hulme a Ken Miles.

Najtesnejší časovaný finiš v histórii Le Mans prišiel v roku 2011, keď víťazné Audi R18 s Andre Lottererom za volantom preťalo čiaru s náskokom 13,854 s pred stíhacím Peugeotom 908 so Simonom Pagenaudom.

Nie je žiadnym tajomstvom, že e-šport patrí k rastúcim odvetviam športu. Dostal sa aj na Le Mans, a to konkrétne v roku 2019, kedy sa na pódiu predstavili aj víťazi vôbec prvej série Le Mans Esports Series (LMES). Celkoví víťazi LMES si rozdelili výhru vo výške 100-tisíc amerických dolárov a pripojili sa k pilotom na oficiálnom pódiu.

Americký pilot Dan Gurney, víťaz pretekov v Le Mans z roku 1967, je zodpovedný za odštartovanie tradície pódiovej sprchy so šampanským. Chcel znovu vytvoriť scénu z predchádzajúceho roka, keď korok náhodou vystrelil a postriekal dav. Nasledujúci rok si Dan potriasol fľašou sám, a tak sa tradícia udržala do dnešného dňa.

Za normálnych okolností je na pretekoch len jeden safety car, no v Le Mans sú potrebné hneď tri. Dôvodom je dĺžka okruhu 13,62 km, ktorú by jeden safety car jednoducho nedokázal pokryť celú. Všetky tri safety cars sú navzájom koordinované tak, aby boli neustále v rovnakej vzdialenosti a aby dokázali zabezpečili spravodlivosť v prípade, že sa preteky reštartujú.

Od zrodu 24 hodín Le Mans v roku 1923 sa preteky konajú takmer každý rok. K prvému zrušeniu došlo v roku 1936 v dôsledku štrajkov vo Francúzsku kvôli politickej situácii. Druhé zrušenie závodov mala na svedomí druhá svetová vojna - 24h le Mans sa nejazdilo medzi rokmi 1940 až 1948. Poslednýkrát došlo k zrušeniu v roku 1968 kvôli politickým turbulenciám vo Francúzsku.

Žiadny jazdec neštartoval na pretekoch 24 hodín Le Mans viackrát ako Francúz Henri Pescarolo. V rokoch 1966 až 2009 sa pretekov zúčastnil 33-krát, pričom vyhral v rokoch 1972, 1973 a 1974 pre Matru a v roku 1984 pre Porsche. Najväčší počet víťazstiev má na konte Dán Tom Kristensen, ktorý v rokoch 1997 až 2013 vyhral deväťkrát. Najúspešnejšou automobilkou je Porsche, ktoré vyhralo celkovo 19-krát, pričom drží aj titul najdlhšej série víťazstiev v rokoch 1981 - 1987.

24 hodín Le Mans: 10 zaujímavostí, ktoré ste nepoznali

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

24 hodín Le Mans: 10 zaujímavostí, ktoré ste nepoznali

Autor článku

Anton Čorňák

Súvisiace články

Zlodeji nevedia odolať týmto autám: Je na zozname TOP 10 aj vaše?

Puristické Porsche 911 S/T nie je pre slabé povahy

Na dovolenku s rodinou štýlovo: 10 Ferrari, ktoré to zvládnu

Výber pre vás