A je to tu. Test Volkswagenu Golf VI, nota bene so základným štvorvalcom 1.2 TSI, a veľká dilema: ako k nemu pristúpiť? Radšej kritizovať než chváliť, aby sa na nás nezniesol hnev anti-VW sekty, či veci pomenovať pravými menami? Napriek všetkým rizikám volíme v záujme objektívnych čitateľov pravdivé pomenovávania skutočnosti a skáčeme do toho rovnými nohami. Ak máte na značku VW alergiu, preskočte v rámci svojej duševnej hygieny na iný článok.

Čo tak napísať o dizajne auta, ktoré začína mať pomaly nárok na krízu stredného veku, ktorého je všade plno a ľudia ho poznajú ako svoje vlastné topánky? Golf poradového čísla VI sa nevyrába týždeň, takže v tomto ohľade ťažko niekoho prekvapí. Povedzme preto jediné: Golf nebol, nie je a v blízkej dobe určite nebude o extravagancii. Je to auto konzervatívne, umiernené, nekonfliktné. K finálnemu športovejšiemu vzhľadu smeruje zvoľna, pekne krok za krokom.

V redakcii považujeme šestku, aj keď často označovanú za väčší facelift päťky, za vydarený kúsok. Rozdiel medzi číslom päť a šesť nie je veľký, ale rozdiel medzi dobrým a vynikajúcim produktom spočíva v detailoch. Presne také detaily skrýva Golf VI, a to bez ohľadu na motorizáciu. Nie sú tu čudesne vypuknlé predné svetlá a chýba dojem zvrašteného čela. Zmizol aj príliš bucľatý zadok korunovaný zadnými svetlami s tým strašným krpatým smerovým uprostred. O toto všetko šestka vďaka bohu prišla.

Zvonku to stále nie je bohvieaký úlet, napríklad taký Renault Mégane vyzerá ďaleko dravšie a emotívnejšie. Na druhú stranu Golf VI nie je ani auto, z ktorého by človek umieral od nudy. Pokiaľ ide o praktickú stránku, tu VW väčšinou chyby nerobí. Dvere sa otvárajú do veľkého uhla, sú pevné a zatvárajú sa s tým príjemným hlbokým cvaknutím. Kufor má základných 350 litrov. Nie je ani príliš veľký, ani príliš malý, sedačky sa sklápajú rýchlo a ľahko.

A sme pri tom. V interiéri sa väčšinou láme chlieb. Jednak sa vo vnútri rozhoduje o tom, či sa v aute cítite dobre (ten subjektívny, ale extrémne dôležitý pocit), či sa vám dobre ovláda, či vám vonia, či vás netlačia sedadlá do chrbta a stredový tunel do kolien. Chlieb sa tu láme aj z iného dôvodu, a to špecificky v testoch VW. Pokiaľ si totiž novinár dovolí interiér pochváliť, väčšinou sa okamžite dostaví protiúder skupiny VW odporcov a konšpiračná rétorika. Už roky nás tento fenomén fascinuje, ale viac sa mu budeme venovať v samostatnom článku. Niekedy.

Poďme späť  k interiéru VW Golf 1.2 TSI. Cítime sa v ňom príjemne, pohodlne a bezpečne. Tak to je. Nepovieme vám, prečo tento pocit nemáme z Renaultu Mégane, Citroënu C4, Hondy Civic a aj keď sa tomu blíži, tak ani zo Škody Octavia. Je to kombinácia viditeľných a merateľných faktorov, ale taktiež niečoho, čo vidieť nejde a ťažko sa pomenováva. Pritom na prvý pohľad nie je kokpit Golfu nijak zvlášť zaujímavý. Palubná doska štandardnej veľkosti, trochu širší stredový panel a tunel, dosť veľký volant.

Tvary klasické, materiály samozrejme výborné, ale v segmente nijako unikátne. Sedadlá, v našom prípade príplatkové športové, nadmieru príjemné a dokonalo obopínajúc telo. Nič z toho, čo sme vymenovali, nevedie k najlepšiemu pocitu z auta nižšej strednej triedy súčasnosti, a pritom tam nakoniec ten pocit je. Bude to zrejme geniálna súhra oných sedadiel, výborných materiálov, skvelého posedenia za volantom, vrátane veľkého rozsahu nastavenia volantu i sedadiel, tichého motora, presného radenia a vypiplaného podvozka. Ale to predbiehame.

Bude to možno tým, že bočné výplne dverí naberajú smerom nahor na robustnosti a v mieste napojenia na palubnú dosku vytvárajú pevnú hradbu, čo dáva človeku pocit bezpečia až zvláštnej nedotknuteľnosti. Na dverách nájdete veľké kapsy na 1.5litrovú fľašu a dostatok ďalších odkladacích priestorov okolo = dobrá praktickosť. Miesto vzadu i vpredu pri kolenách, ramenách i nad hlavou zodpovedá danému segmentu, aj keď služobne mladší, málinko dlhší a širší konkurenti s väčším rázvorom poskytujú miesta o trochu viac.

Pri voľbe Golfu VI s dosluhujúcim motorom 1.4 s výkonom 59 kW by kapitola venovaná pohonné jednotke a radeniu dopadla katastrofálne. Tento štvorvalec má najlepšie roky dávno za sebou a väčšinou predstavuje ani nie tak pehu ako skôr ropnú škvrnu na kráse testovaného modelu. Stará tisíc štyristovka bzučí, hučí, neťahá a žerie.

Lenže testom prešla verzia s novým základným motorom 1.2 TSI 63 kW, a to je páni a dámy úplne iná liga. Ono je to skôr úplne iný šport. Všetci, ktorí majú prehľad, vedia o dlhodobom probléme automobilky Volkswagen s motormi. Tak 10 rokov naspäť by ste dobrý motor v ponuke VW nenašli ani mikroskopom. Od tej doby však Nemci urazili obrovský kus cesty. Prišiel legendárny šesťvalec 3.0 TDI, štvorvalec 2.0 TFSI (dnes TSI), objavili sa motory 1.8 TSI, 2.0 TDI common-rail či testovaný 1.2 TSI.

Vo všetkých prípadoch hrá hlavnú úlohu turbo, čomu sa človek mohol vysmievať do doby, pokiaľ prakticky celé portfólio majstra motorov BMW neovládli rovnako prepĺňané jednotky. Štvorvalec 1.2 TSI s maximálnym výkonom 63 kW/85 k  a krútiacim momentom 160 Nm dostupným v rozmedzí 1500 – 3500 otáčok potvrdzuje vzácnu symbiózu na všetkých úrovniach vývojového a výrobného procesu, na ktorého konci stojí jednoducho dobré auto s dobrým motorom.

Prepĺňaný štvorvalec štartuje so zvláštnym vibrovaním. Nasleduje však okamžite upokojenie na úroveň, kedy na voľnobehu nie ste schopní bez pohľadu na otáčkomer rozpoznať, či motor stále beží alebo si vzal oddychový čas. Rozjazd prebieha v atmosfére príjemného ticha s rýchlym nástupom sily, za ktorou stojí aktívne turbodúchadlo. Z úvodných metrov si celkom ľahko vytvoríte o Golfu 1.2 TSI obrázok čoby auta silnejšieho, než udávajú parametre.

Bohužiaľ také ružové to nie je, pretože pocit sily a prekvapivého záťahu robí práve turbodúchadlo a maximum krútiaceho momentu dostupného v celkom veľkom rozsahu otáčok. Realita maximálneho výkonu 63 kW vyjde na povrch hlavne pri predbiehaní, kedy kúzlo krútiaceho momentu vyprchá a maximálny výkon na hviezdne výkony, myšky a šprinty nestačí. Lenže kto chce šprinty od základnej motorizácie, mal by sa nechať vyšetriť.

Základný prepĺňaný štvorvalec sa zrodil pre mesto a prímestskú jazdu, takže vyčítať mu tupú špičku sa nedá. Svoj účel plní skvelo. Na mieste je otázka, čo si za svoju službu vezme? Takže spotreba sa v našom prípade pohybovala väčšinou okolo 6 litrov. V meste sa držala v rozmedzí 7 – 7,3 litra, mimo mesta padala pod 6 litrov a na diaľnici podľa štýlu jazdy neprekročila väčšinou 7,5 litrovú hranicu.

K pohonnej jednotke ešte jedna poznámka. Ktosi niekde napísal, že štvorvalec 1.2 TSI príšerne žerie na diaľnici. To musím potvrdiť. Žerie, ale len vtedy, keď mu šliapete na krk a idete od 150 km/h nahor. Ak sa držíte na povolenej stotridsiatke, drží sa aj spotreba do 7 litrov. To nič príšerného nie je.

Golf I. a II. generácie väčšinu z nás v redakcii čoby motoristických novinárov minul, trojku (ako ojazdenú), štvorku, päťku a konečne šestku sme zastihli. V každej generácii Golfu sa nám jazdilo dobre, aj keď spätne hodnotený napríklad Golf IV na ceste dosť plával, päťka vedela vydesiť hlukom od motora, náprav alebo hrkajúcimi plastmi.

No a šestka? Márne premýšľame, čo by sme tak pre pokoj duše svojej a kritikov Golfu číslo VI vytkli. Už vieme: príliš účinný posilňovač a slabú spätnú väzbu od riadenia. Spokojní? Ďalej totiž nevieme. Cez nerovnosti sa šestkový Golf prenáša s neskutočnou ľahkosťou a aj keď preletíte obrovským výtlkom, zostane len pri rane, ktorá neurobí dobre vášmu žalúdku, ale uši vám neodtrhne.

Riadiaca páka sa pohybuje úplne hladko v chirurgicky presne vymedzených dráhach a kolesá reagujú na pohyby volantom rýchlo a citlivo s obmedzením spomínaným vyššie. Spätná väzba má do ideálnej rozhodne ďaleko. Na ceste Golf VI sedí výborne, bez ohľadu na to, či práve režete zákruty na uliciach alebo letíte po diaľnici. Limity podvozka v prípade modelu 1.2 TSI ďaleko presahujú limity motora.

Pokiaľ to na nejakom fronte Volkswagen dlhodobo nezvládal, tak to bola cena. Golf v úplne mizernej základnej výbave a s ešte mizernejším motorom stál ešte pár rokov naspäť okolo 17 000 Eur, resp. vyše pol milióna slovenských korún, čo bolo naozaj veľa.

Lenže časy sa menia. VW naplno využíva potenciál svojich značiek a tovární, znižuje náklady a následne predajné ceny. Testovaný Golf s výbavou Trendline a motorom 1.2 TSI 63 kW kúpite na Slovensku v cenníkovej cene za 13 590 Eur a pokiaľ budete mať šťastie, narazíte aj na nejakú vyšperkovanú skladovku za cca 13 000 Eur.

So základným motorom nie je šestkový Golf žiadne žihadlo, ale v meste aj mimo neho plní svoji úlohu výborne a keď na to príde, nestratí sa ani na diaľnici. Je to skrátka výborné auto, ktoré si dnes môže dovoliť omnoho viac ľudí, než to bývalo v minulosti zvykom. Chápeme, že toto konštatovanie mnohých nahnevá, ale tak to skrátka je.

Za poskytnutie vozidla na test ďakujeme spoločnosti Autocentrum BARTH s.r.o. so sídlom v Pardubiciach, autorizovanému predajcovi vozidiel Volkswagen, Škoda, Audi, Seat a Fiat.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/186952/test-vw-golf-1-2-tsi-luxusny-zaklad/1208"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test VW Golf 1.2 TSI: luxusný základ

Výber pre vás

Test VW Golf 1.2 TSI: luxusný základ

Súvisiace články

Test Suzuki SX4 1.6 Street: Viac elegancie pre bestseller

Test Mercedes ML 350 BlueTec: Moje auto, môj hrad

Test Lexus RX 450h: Zahoď svoje starosti

Test Lancia Ypsilon: Dvakrát úplne inak

Výber pre vás