Nové Clio je na prvý pohľad výrazná osobnosť. Jeho odvážne drzý výzor sa rozhodne nestratí v dave. Odvahu preukázal výrobca aj v ďalších smeroch: nepodľahol trendu všesmerového puchnutia karosérie, pod kapotu osadil trojvalcové turbo s objemom ani nie jedného litra.... To všetko sme už okomentovali <a href="https://www.automoto.sk/clanok/189826/test-renault-clio-0-9-tce-tri-cajiky-a-bublifuk">v prvom podrobnom teste</a>. Teraz je na rade sľúbené hľadanie pohonnej alternatívy. Benzín meníme za diesel, 0.9 TCe strieda 1.5 dCi.

V tomto článku sa teda ozaj sústredíme predovšetkým na inú koncepciu pohonu. Skôr než sa k nej ale dostaneme, pristavíme sa aspoň stručne aj pri pár ďalších rozdieloch, ktoré sme medzi oboma autami našli. Na exteriéri aj v interiéri.

Vonkajšok aktuálneho testovaného Clia išiel priam oko vyklať zúrivou žltou farbou, doplnenou o polepy na kapote, streche, dverách... Milovníci nenápadného dizajnu pri pohľade na tento zázrak berú do rúk kamene. Na druhej strane sa ale potešia tí, ktorí nemajú prémiové bankové konto na financovanie prémiovej imidžovosti v štýle MINI. Dôkaz: balík zvaný „Pack Sport“, ktorý obsahuje aj spomínané polepy, stojí iba relatívne smiešnych 280 eur.

Ešte zaujímavejšie vyzerá táto suma, keď spomenieme aj pár ďalších prvkov, ktoré za ňu dostanete: čierne 16-palcové elektróny, čierna úprava palubnej dosky, športové dekoračné prvky v interiéri.... Z tejto ponuky velebíme hlavne ten čierny vrch palubovky. Červená v prvom testovanom aute síce vyzerala divoko a pre mnohých možno strašne cool, čierna sa ale oveľa menej odráža v čelnom skle, čo je nie nepodstatný bezpečnostný aspekt. OK, stačilo, nechajme parádu parádou a poďme k jadru veci.

Naftový krém gumenou varechou nerozmiešaš....

Z dvojčlennej naftovej ponuky nového Clia pracoval pod kapotou testovaného auta ten silnejší kus, s presným označením Energy 1.5 dCi S&amp;S. Z tých posledných troch písmen sme síce asi rovnako nadšení ako z im podobných v parlamente, inak nás ale tento motorček ozaj potešil a príjemne prekvapil.

Napriek tomu, že porcia krútiaceho momentu 220 Nm na papieri nevyzerá nijako divoko, auto zrýchľuje príjemne pružne už citeľne pod hranicou 2000 otáčok a nejakú tú rezervu ťahu má prakticky v celom pracovnom pásme. Navyše je motor aj veľmi kultúrny. A čo je ešte pozitívnejšie zistenie: na pomery lacného malého auta aj dobre odhlučnený. Akurát trochu vibrácií na voľnobehu tu ostalo, nie je to ale žiadna tragédia.

Kedysi znamenal naftový motor s výkonom okolo 90 koní automaticky jednadeviatku, ak nie dvojliter. Vo väčšine prípadov to bol kusisko železa, ktorý pod kapotou malého auta rozhodne nepomáhal jeho nosu ochotne zatočiť do zákruty. A práve v tomto vidíme jeden z najreálnejších prínosov downsizingu: menšie a ľahšie moderné turbodieselové agregáty pomohli hlavne menším a ľahším autám dosiahnuť podstatne lepšiu neutralitu.

Platí to aj pre nové Clio. Jeho nos síce nie je až taký ľahký ako pri krpatom 0.9 TCe, takmer celkom nás ale nechal zabudnúť na „efekt kladiva“ starých dieselových modelov. Neutralita je tu veľmi slušná a nástup nedotáčavosti tolerantný aj voči menej skúseným vodičom. Toto je reálne dobrý bod.

Podstatne menej sme počas testu jasali pri práci s prevodovkou. Už aj Francúzom sa v posledným pár rokoch darí robiť o niečo lepšie manuály. Ale šesťstupňové. Žiaľ, všetko čo ostalo na piatich stupňoch, si aj zachovalo starosvetskú ležérnosť a presnosť gumenej varechy.

A to hovoríme aj o novom Cliu, ktorého svižný nový nafťáčik by si rozhodne zaslúžil kvalitnejšieho šesťstupňového partnera. Jednak presnosťou a jednak tesnejším odstupňovaním, ktoré by lepšie využilo potenciál motora. OK, chápeme, pri lacnejších verziách pomôže päťstupňová prevodovka znížiť cenu. Ale prečo pre pána Jeana takýmto technickým anachronizmom dusiť príjemne dynamický moderný diesel z horných priečok pohonnej ponuky?

Ak budú hodnoty spotreby uvádzanej automobilkami klesať takýmto tempom ďalej, tak autá čochvíľa začnú podľa nich to palivo vyrábať. Inak povedané, čím starší je <a href="https://www.automoto.sk/clanok/190539/spotreba-podla-vyrobcu-mimo-reality">európsky cyklus merania normovanej spotreby NEDC</a>, tým lepšie sa naňho automobilky dokážu napasovať, a žiaľ tým viac sú ich čísla mimo jazdnej reality.

Testované naftové Clio je ďalším dobrým dôkazom. Že štyri litre v meste? Leda dolu kopcom na neutrál... A čo reálnych päť a pol, ktoré sme dosiahli my pri teste? Oproti papierovej hodnote je to veľmi veľa, s ohľadom na hustotu premávky, celkovú situáciu v uliciach slovenskej metropoly a dynamiku auta je to ale slušný údaj. Tak načo haluziť?

Diaľnica už taká hviezdna po stránke spotreby nie je, aj tu dopláca Clio na to, že aj so silnejším naftovým motorom má iba päťstupňovú prevodovku, hoci by v pohode „rozťahalo“ aj šestku. Potom sa netreba čudovať, že pri 2600 otáčkach v tempe 130 km/h mizne z nádrže rovných 6 litrov na každú stovku kilometrov.

Úplne najhaluznejšia nám prišla byť mimomestská papierová spotreba. Tú sme navýšili o dobrú pätinu už len pri pohodovom motkaní sa vidieckymi okreskami s poctivým dodržiavaním predpísanej rýchlosti. Keby sme k tomu ale prirátali aj diaľnicu, haluz by napuchla ešte výraznejšie.

Napriek tomu všetkému nemôžeme s reálnou spotrebou vysloviť nespokojnosť. Na diaľnici síce neoslní, v ostatných režimoch sa nám ale zdá byť úplne adekvátna k schopnostiam auta. Akurát je nám ľúto podnikateľov, ktorým pri voľbe tohto vozidla (tak ako aj väčšiny iných) vyjdú buď strašné nadspotreby, alebo budú musieť investovať do sledovacieho systému, aby si ich mohli preúčtovať. No nijako raz nedobre, šľak aby trafil tie údaje výrobcu....

Za naftu sa pripláca, o tom niet pochýb. A pocítia to hlavne malé autá s ambíciou víťaziť v cenových vojnách, ako je aj Clio. Už rozdiel medzi benzínovým základom za 9190 eur a slabším naftovým variantom za 11590 nie je práve diétny. No a keby ste chceli nami testovaný silnejší diesel, treba ešte poriadne pridať: najmenej 13990.

Oplatí sa to vôbec? Ako komu. Ak jazdíte výlučne po meste, krátke trasy a malé ročné nábehy, peniaze sa vám tak skoro nevrátia. Nehovoriac o tom, že naftový motor takouto prevádzkou dosť trpí, hlavne v zime. Ak točíte kilometre rýchlejšie a stíhate motor pri tom dostatočne zohriať, môže to byť zaujímavá alternatíva. Pravda, ak to nebudete preháňať s jazdou po diaľnici, na ktorej päťstupňová prevodovka najviac pristrihuje eko-krídelká Clia dCi.

Clio fans, pýtajte si ďalšiu lepšiu techniku!

Individualizácia? Pestrosť? Štýlovosť? Ale áno, prečo nie, ak sa to nepreháňa. Clio môže vyzerať ozaj nápadne za smiešne groše, aspoň časť námahy a pozornosti ale výrobca namiesto jeho čačkania mohol venovať aj technickému vylepšeniu. Naznačil nám to prvý test, potvrdil nám to aj tento ďalší. Napríklad starou nepresnou päťstupňovou prevodovkou, ktorá nemá čo robiť v kombinácii s novým moderným naftovým motorom.

Ozaj škoda, pretože samotný motor 1.5 dCi Energy je reálne dobrý. Po stránke dynamiky, kultúry chodu, odhlučnenia, vplyvu na jazdné vlastnosti. Ostáva dúfať, že ak nie je klientela Clia natoľko zblbnutá, aby sa nechala do nemoty opiť rohlíkom efektovej šaškárne, tak sa časom ohlási a vypýta si okrem motora aj ďalšiu modernejšiu techniku.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/190919/test-renault-clio-1-5-dci-kvality-efekty-a-haluze/2079"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Renault Clio 1.5 dCi: Kvality, efekty a haluze

Výber pre vás