Úspešný prevrat. Tak sa dá označiť krok, ku ktorému sa uchýlil Mercedes-Benz pri svojom najmenšom type s písmenom A v znaku. Recept použitý pri prvých dvoch generáciách Áčka automobilka kompletne prepísala a okrem názvu zmenila prakticky všetky ingrediencie. Preč putovali málo chutné prísady z poličky MPV a nahradilo ich korenie voňajúce športom.

Revolučné zmeny vyústili v úspech medzi zákazníkmi, čo naznačujú dobré predajné výsledky hneď pri uvedení auta na trh. Trieda A sa vďaka desaťtisícom objednávok vyšvihla na pozíciu najpredávanejšieho modelu od Mercedesu. Čo sa v nej skutočne skrýva, sme <a href="https://www.automoto.sk/clanok/188482/mercedes-a-takmer-ciste-acka">prvýkrát zisťovali na jazdnej prezentácii v Slovinsku</a>, teraz sme sa medzi prvými usadili za jej volant na podrobnú domácu skúšku.

Rozsiahla plastická operácia s dobrým výsledkom

Prevrat je viditeľný na prvý pohľad. Malé MPV s trochu bizarnými proporciami nahradil moderný hatchback s dynamickou siluetou. Trojcípa hviezda automobilu poriadne tresla po hlave a znížila ho o šestnásť centimetrov. Následne ho natiahla o celého pol metra a nejaké centimetre pridala aj do šírky. Po utľapkaní hmoty sa pomocou jemného štetca snažili dizajnéri vyčarovať dobre vyzerajúce auto.

Hodnotenie dizajnu je síce značne subjektívne a nemusí s ním každý súhlasiť, no tretia generácia Mercedesu A vyzerá podľa nás dobre. Hatchback má atletickú postavu, ktorú charakterizuje strmo klesajúca línia bočných okien, výrazný zlom cez obe dvere či veľký sklon predného aj zadného skla. Medveď navyše pôsobí dosť sebavedomo, na svet sa pozerá veľkými očami s diódovým obočím a na mohutnej maske chladiča má nos v podobe trojcípej hviezdy. Tá v sebe skrýva bezpečnostný prvok, ku ktorému sa neskôr vrátime.

Vo vizuálnej dynamike nezaostáva ani zadná časť auta s rozmernými mandľovými svetlami. Nad nízkym oknom ohraničeným čiernymi plastmi tróni strešný spojler, nárazník oživuje nelakovaný plast. Pod jemne poodhrnutou sukňou sa črtá priečne uložený výfukový tlmič, ktorý je možné doplniť dvojicou oválnych výfukových koncoviek. Tie vedia dodať Áčku ešte o niečo športovejší nádych, čo platí aj pre kolesá. Od nami skúšaných šestnástok sa dá ísť ešte o dva palce vyššie. Mimochodom, krásny červený lak je bez príplatku.

Tvar karosérie sa samozrejme odrazil na pomeroch v interiéri, ktorý môže pôsobiť trochu klaustrofobicky. Nie je to nedostatkom priestoru, ale nízkou mierou presklenia. Vo vnútri Áčka je väčšia tma než vo väčšine konkurentov, čo nemusí každému vyhovovať. Súvisí s tým aj o trochu horší výhľad, problematické sú najmä extrémne široké C-stĺpiky.

Z hľadiska priestoru však Áčko nijako nezaostáva, konštruktérom sa aj v dynamicky nakreslenej karosérii podarilo vyčarovať dostatok priestoru pre štvoricu bežných dospelých. Vpredu je miesta dosť, usadí sa tu aj takmer dvojmetrový dlháň, za ním je to však už o niečo horšie. Osoba s výškou 180 centimetrov sa „za seba“ posadí tak akurát, pred kolenami aj nad hlavou pri tom zostanú dve až tri čísla. Prevoz ľudských žiráf vzadu je preto komfortný iba na krátke vzdialenosti. Piaty pasažier je bez ohľadu na výšku utláčaný, čo je v segmente bežné.

Pod nepravidelne tvarovaným vekom batožinového priestoru sa skrýva pravidelná tehla s objemom 341 litrov, teda hodnota blízko segmentového priemeru. Nevýhodou je menší vstupný otvor a vyššia nakladacia hrana. Tieto praktické ústupky si vyžiadal tvar zadných svetiel a nárazníka. Samozrejmosťou je možnosť sklápania sedadiel delených v pomere 60:40. Ich zložením vznikne takmer dokonale rovná plocha.

Viac než priestrannosťou však interiér Áčka upúta svojím dizajnom. Skúšaná línia Style láka najmä športovými sedadlami s pevnými hlavovými opierkami. To platí nielen pre predné kreslá, ale aj zadný gauč. Sedadlá majú kvalitné bočné vedenie, no prím hrá pohodlie. Za volantom sa v nich dá zaujať jemne športový posed, ktorý neunaví ani na dlhšej trase. Problematická je oblasť pravého kolena, ktoré obmedzuje rozširujúca sa stredová konzola.

Oku lahodia aj tvary palubnej dosky s decentným a ergonomickým rozvrhnutím, pekne vyhotovené sú aj panely dverí. Do predných sa zmestí fľaša s objemom 1,5 litra, vzadu sa musia uskromniť s litrovou zásobárňou tekutín. Praktickým prvkom sú vyberateľné gumené vložky priestorov vo dverách i pred radiacou pákou, ktoré uľahčia ich čistenie.

Interiér Áčka nielen dobre vyzerá, ale poteší aj brušká prstov. Sedadlá testovaného modelu boli čalúnené kombináciou umelej kože a textilu, ostatné povrchy štandardne pokrýva niekoľko druhov zmäkčených plastov, na palubovke so špeciálnym drobným vzorom. Tmavé tóny sú oživené množstvom prvkov lakovaných striebornou farbou, ktoré imitujú kov.

Dokonca aj schránka na dverách, do ktorej človek často len kope, je z mäkkého plastu. Jediné miesta, kde sa špičkový kvalitatívny dojem trochu vytráca, sú boky stredovej konzoly a vnútorná strana B-stĺpikov. Inak si vyhotovenie interiéru zaslúži pochvalu, všetko je dobre zladené a perfektne lícuje. Nepríjemne nás prekvapilo iba občasné vŕzganie ozývajúce sa kdesi z útrob centrálneho panela. Nebyť dobrého odhlučnenia interiéru, zaniklo by v hluku. Tichú domácnosť trochu narúša aj hluk odvaľujúcich sa zimných pneumatík.

Asketický maratónec s predpokladom na rozvoj

Testovaný model bol vybavený základnou naftovou motorizáciou s označením A180 CDI a šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Na rozdiel od silnejších bratov ide o štvorvalec s objemom 1,5 litra. Modely 200 a 220 majú o tri deci vyšší zdvihový objem, rovnaký základ využíva aj stoosemdesiatka pri kombinácii s dvojspojkovým robotom.

Motor dokáže zo skromného objemu troch pivných krígľov vydolovať výkon 109 konských síl (80 kW). Skôr než počet nepárnokopytníkov pod kapotou upúta hodnota 260 Newtnometrov, ktoré sú k dispozícii od 1 750 otáčok. Na papieri síce čísla nevyzerajú ohromujúco, no vďaka dobrému nástupu sily od nízkeho tempa tento agregát postačuje aj na svižnejšie jazdenie.

Naftový agregát je v oblasti do dvetisíc otáčok tichý, pri tlačení motora vyššie sa ozýva utlmený dieselový hrmot. Vytáčať tento štvorvalec však nemá veľký zmysel, vodič z neho skôr než akceleráciu dostane len spomínaný hluk a vyvolá v ňom väčší smäd. Pre dobré zrýchlenie preto treba správne voliť prevody. Našťastie, prevodová páka má dobre vymedzenú kulisu so stredne dlhými dráhami, svižné radenie preto nerobí žiadny problém.

Mechanická šesťstupňová prevodovka je naladená na úspornosť, prevody sú natiahnuté ako žuvačka. Pri mestskej päťdesiatke a zaradenej štvorke točí naftiak iba 1 300 otáčok. Vidiecka deväťdesiatka a šiesty prevodový stupeň znamená 1 600 otáčok. Zrýchlenie na bratislavsko-trnavských 110 km/h roztočí kľukový hriadeľ tesne pod hranicu dvoch tisícov, slovenský diaľničný limit k tomu prihadzuje ešte tristo otáčok navyše.

A180 CDI je aj vďaka prevodovke skôr asketický maratónec než nadopovaný šprintér. Na atletickej dráhe sa však nestratí. Automobilka sa s novým Áčkom na športové gény nehrá len pri dizajne, ale naočkovala ich aj do podvozku. Pri svižnom prejazde zákrut si hatchback dlho udržiava neutrálnu tvár naučenú z pokru, na limite sa začne hrabať von predkom. Nástup konštrukčne danej nedotáčavosti je vcelku predvídateľný a nie je problém ju skorigovať.

Druhou stránkou mince je tuhosť pruženia. Aj na šestnásťpalcových diskoch dáva malý medveď vedieť o nerovnostiach akustickými ruchmi i rázovými správami do karosérie. Vďaka dobrému tlmeniu však nie sú vibrácie ani buchot vyslovene otravné. Vodič je síce informovaný o každej nerovnosti, no zachováva si od nich komfortný odstup.

K dobrému pocitu z jazdy prispievajú brzdy s rozumne odstupňovaným účinkom, ktoré v prípade potreby disponujú dostatkom sily na razantné zastavenie hatchbacku. Riadenie je namiesto hydrauliky posilňované elektricky. Konštruktéri sa celkom trafili do tuhosti jeho nastavenia, pochváliť možno aj presnosť, s ktorou predné kolesá poslúchajú povely volantu.

Nízka spotreba nafty len za tisícku navyše

Silnou stránkou skúšanej verzie je jej úspornosť, čo napovedajú už hodnoty udávané výrobcom. Nám sa ich síce v teste nepodarilo dosiahnuť, no ani sme sa od nich astronomicky nevzdialili. V meste sme jazdili za hodnoty okolo piatich litrov. Pri úspornom štýle sme túto hranicu podliezli o dve deci, v bežnej premávke sme si prihodili tri dieliky opačným smerom. Ani dynamické skúšanie auta nespustilo vír v nádrži, agresívna jazda v rámci zákonných a dopravných limitov vyústila v hodnotu tesne nad sedem litrov.

Najkrajšie čísla ukazoval palubný počítač na vidieckej ceste, pokojnou jazdou sa nám podarilo dosiahnuť výsledok len 3,5 l/100 km. Bežným tempom sme sa po okreskách pohybovali s hodnotou 3,8 litra a rovnakú cifru si medveď pýtal aj na diaľnici Bratislava-Trnava. Zrýchlenie na 130 km/h jeho apetít zvýšilo na 4,7 l/100 km, čo je špičkový výsledok.

Úsporný model A180 pritom nie je výrazne drahší než benzínové, v cenníku sa zmestil tesne pod hranicu 24-tisíc. To je len o tisícku viac než zážihový základ. Štandardné vybavenie však nie je nijako bohaté. Skúšaný model mal v kolónke príplatkov zahrnutý aj tempomat, vyhrievanie predných sedadiel, balík osvetlenia či lakťovú opierku vzadu.

Popri týchto prvkoch bol testovaný kus vybavený štýlovými bi-xenónovými svetlami s diódami i balíkom Style zahŕňajúcim sedadlá. Spolu s ďalšími prvkami sa celková cena auta vyšplhala k hranici 28-tisíc eur. Tu sa cenník ani zďaleka nekončí, záujemcovia majú k dispozícii množstvo ďalšieho vybavenia i možností individualizácie. Špičkové vyhotovenia Áčka natrepané príplatkovými parádičkami tak môžu koštovať aj čiastku s číslom päť na začiatku. A to už je na kompakt, akokoľvek dobrý, predsa len trochu silná káva.

Základ však obsahuje dva bezpečnostné systémy, ktoré nie sú v danom segmente ani zďaleka bežné. Ide o monitorovanie únavy vodiča a už spomínaný predný radar, monitorujúci situáciu pred vozidlom. Ten upozorňuje na hroziacu kolíziu, bez kombinácie s adaptívnym tempomatom však automaticky nebrzdí. Systém funguje dobre, vo viacerých situáciách nám ukázal zdvihnutý prst, no zbytočne roztrasený z auta brzdiaceho pred vami nie je.

Vďaka prevratu nástup medzi najlepších

Verdikt o revolúcii je jasný, Mercedesu sa podarila. Áčko vyzerá skutočne zaujímavo, čo platí pre exteriér i interiér schopný pojať štyroch cestujúcich spolu s ich batožinou. Popri ostro sa tváriacom dizajne dostal hatchback do vienka podvozok, ktorý je síce pre fajnových šoférov S-Klasse tvrdý, no ponúka dobré jazdné vlastnosti. Vyblázniť sa vďaka nemu dá bez problémov aj so základným dieselovým motorom, ktorého plusom je výborná spotreba.

Trieda A teda má na svojom konte viacero kvalít, ktoré celkom zatieňujú jej minulosť. Výsledkom triedneho prevratu je veľmi dobrý kus auta, bezpochyby patriaci k najlepším zástupcom kompaktného segmentu. Áčko však neprichádza osamotené, priama prémiová konkurencia v podobe <a href="https://www.automoto.sk/article/189653/audi-a3-sportback-viac-nez-pat-dveri">Audi A3</a> a <a href="https://www.automoto.sk/article/186133/velky-test-bmw-120d-olej-do-ohna">BMW 1</a> je taktiež čerstvá a záujemcov láka na mnohé kvality. Zatiaľ to však vyzerá, že Mercedes sa najradikálnejšou zmenou z celej trojice noviniek veľkej nemeckej prémiovej trojky trafil presne do vkusu svojich fanúšikov.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/189739/test-mercedes-a180-cdi-energeticka-trieda-a/1923"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Mercedes A180 CDI: Energetická trieda A+

Výber pre vás

Test Mercedes A180 CDI: Energetická trieda A+

Súvisiace články

Test Suzuki Swift Sport: Svištiaci šíp

Test Hyundai i20 1.4i: Facelift ako sa patrí

Peugeot 208 1.2 VTi: Tri valčeky pre Popolušku

Výber pre vás