Najzvláštnejší pocit na šoférovaní autíčka rozmerov Hyundai i10 je ten, že si zrazu pripadáte ako trpaslík v krajine obrov. Nielen mestskú premávku totiž v súčanosti tvorí množstvo paradoxne veľkých vozidiel. Veľká časť vodičov akoby zabudla, že jazda na tak malom aute ponúka hneď niekoľko výhod.

Testovaná i10 stojí na vrchole ponuky daného modelu, disponuje výbavou Comfort a atmosférickým štvrovalcovým agregátom s objemom 1.2 litra. Malé balenie zaručuje priaznivú cenu. Nakoľko je však takéto auto univerzálne? Dokáže sa vysporiadať s prostredím, kde jednoznačne dominujú podstatne väčšie vozidlá? Schopnosti kórejského drobca sme preverili aj na diaľnici.

Hyundai i10 nepatrí k vysloveným kráskam, má však svoj šarm. Testovanú verziu zdobili v prednej časti dve okrúhle LED svetlá určené na denné svietenie, ktoré vzdialene pripomínajú svet rely. Samotný predný nárazník a maska chladiča sú tvarované prekvapivo agresívne. Profil je ozvláštnený výraznou plastovou ochranou dverí. Samozrejmosťou sú krátke previsy, najmä ten zadný prakticky ani “neexistuje”.

Drobné kolieska auta majú šmrnc vďaka použitiu efektných brúsených diskov s priemerom 14”. Zadná časť čiastočne kopíruje prednú, pripomínajú ju najmä hmlovky a odrazové plochy. Koncové svetlá sú však v porovnaní s tými hlavnými podstatne krajšie a budia modernejší dojem. Celkovo je i10 z dizajnového hľadiska zlatou strednou cestou medzi milým a dynamickým vzhľadom.

Interiér je vypracovaný funkčne a jednoducho. Jediné, čo mu chýba z hľadiska moderných kritérií, je dotykový displej. Na malé digitálne rádio sme si však zvykli veľmi rýchlo a prácu s ním si pochvaľujeme. Funguje bez zádrheľov a spárovanie mobilného telefónu prostredníctvom rozhrania Bluetooth je spoľahlivé a bezchybné.

To isté platí aj o prehrávaní médií. Viaceré modernejšie autá majú problém s opätovným spustením hudby po uskutočnení odchádzajúceho hovoru, tento nedostatok sa však i10, paradoxne, netýka. Pozitívom je aj dobrý multifunkčný volant, ktorým sa dajú ovládať prakticky všetky funkcie vozidla, vrátane pripojeného telefónu či tempomatu.

Páčil sa nám aj tvar samotného volantu, do ruky padol veľmi dobre. Priamo pred vodičom je umiestnený veľký rýchlomer, prekračovať rýchlosť by ste teda nevedomky nemali. Vedľa neho tróni menší otáčkomer, dvojici tradične sekunduje aj palivomer a indikátor teploty oleja.

Centrálnej konzole tróni spomínané rádio, s ktorým sa vďaka jednoduchosti systému pracuje vynikajúco. Pod ním sa nachádzajú ovládače manuálnej klimatizácie. Celkovo sa jednoduchému rozmiestneniu interiérových prvkov nedá prakticky nič vyčítať, všetky plnia svoj účel a sú v dosahu vodiča. Nepochybne ide o jednu z výhod kompaktnej kabíny.

Jej nevýhodu však pocítite hneď ako do auta nastúpia štyria dospelí cestujúci. Miesta na zadných sedadlách je naozaj málo, hodí sa skôr pre deti. Samozrejme, auto odvezie aj dospelých, pasažieri v druhom rade sedadiel však o pohodlí môžu len snívať. Malý je aj batožinový priestor, ktorý objemovo pojme prinajlepšom väčší nákup či tri kufre palubných rozmerov. S tým však ale v danom segmente treba rátať.

Ak by ste od tohto auta čakali absenciu akejkoľvek dynamiky, boli by ste prekvapení. Auto má paru najmä v tempe nepresahujúcom 70 km/h. Atmosférický radový štvorvalec so zdvihovým objemom 1,2 litra na predné kolesá posiela 64 kW (87 k) a 120 Nm. Najviac z neho objektívne vytlačíte pri jazde na vysokých otáčkach, výkon vrcholí na úrovni 6 000 ot./min, krútiaci moment zasa na hodnote 4 000 ot./min.

Premietnuté do praxe, napriek malému objemu jazdí auto, ktorého hmotnosť osciluje okolo hodnoty 1 000 kg, pomerne pružne a v mestskej premávke s ním ostatných zdržovať určite nebudete. Pri nižších otáčkach motor takmer nepočuť, ozve sa až v blízkosti červeného pola.

Užívateľsky príjemnej hladkej jednadvojke so cťou sekunduje päťstupňový manuál. S pohonnou jednotkou si rozumie výborne, radí sa s ním komfortne. Otáčky nevyletia neželane vysoko ani na diaľnici, kde malý Hyundai jazdí až prekvapivo ticho.

K nedostatkom i10 patrí horšia stabilita zapríčinená krátkym rázvorom a vysokým ťažiskom. K rovnováhe neprispievajú ani drobné kolieska, tie sa zasa negatívne prejavia počas daždívých dní. Auto kvôli ich rozmerom ľahšie stráca priľnavosť. Citeľné je to najmä pri razantnejšom rozjazde.

Ďalší nedostatok sa prejaví počas bežného jazdenia po našich rozbitých cestách. Kvôli krátkemu rázvoru a spomínaným kolesám s neobyčajne malým priemerom je auto na výrazných nerovnostiach uskákané a za istých okolností sa z neho stáva doslova kostitras. Táto chyba by však nemala ísť na vrub samotného modelu, ale našich vozoviek. Na kvalitnej ceste sa správa príjemne a predvídateľne.

Malý motor a mušia váha by mali byť zárukou priaznivej spotreby. Čísla výrobcu deklarujú kombinovaný apetít na úrovni 4,9 l/100 km, v meste si pritom má vypýtať 6,5 l/100 km a na okresných cestách 4,1 l benzínu na každých sto kilometrov. Prekvapivo, údaje výrobcu sú netradične presné.

<p>V realite totiž počas jazdy v meste na sto kilometrov spotrebuje 6,6 l paliva na 100 km. Za jeho bránami, na okreskách, si z nádrže cucne 4,3/100 km. Z tohto pohľadu vychádza kombinovaná mestská a vidiecka spotreba na hodnotu 5,5 l/100 km. Ako sme však avizovali, toto autíčko sa nestratí ani na diaľnici.

Tam však jeho chuť na benzín poriadne stúpne. Pri tempe 130 km/h spotrebuje na každých 100 km 7,3 l paliva, čo konečnú spotrebu posunie o level vyššie. Suma sumárum auto počas testovania v kombinovanom cykle spotrebovalo prierne 6,1 l benzínu na 100 kilometrov. To pre takéto malé autíčko nie je práve ideálny výsledok. Svoje však spraví aj jazda diaľničnou rýchlosťou, kedy už drobec potrebuje dospelú dávku paliva.

Kórejská automobilka si za i10 v základnej motorizácii a výbave pýta 7 990 eur, hodnota testovanej verzie bez akýchkoľvek príplatkov sa vyšplhá na 10 690 eur. V našom prípade však cenu nafúkla ešte pohľadná metalíza. Suma sumárum teda testované vozidlo stojí 11 090 eur.

K dispozícii máte ešte aj niekoľko ďalších príplatkov, okrem iného napríklad aj za dotykový displej a navigáciu či parkovacie senzory a cúvaciu kameru. My by sme si však reálne najradšej doplatili 500 eur za pack Comfort. Ten obsahuje vyhrievanie venca volantu, zatmavené sklá druhej rady sedadiel, no najmä vyhrievanie sedadiel vodiča a spolujazdca.

Ulice hlavného mesta dajú zabrať každému autu a výnimkou nebol ani testovaný Hyundai i10. O svojich kvalitách nás však presvedčil. Samozrejme, má neduhy typické pre daný segment, najmä menšiu stabilitu pri jazde po výtlkoch, ale zároveň prináša množstvo pozitív.

Najvýraznejším z nich je jeho obratnosť a mrštnosť. Parkovanie s ním bolo lahôdkou aj bez pomoci elektronických asistentov. Tí síce vždy prídu vhod, no ak si vodič verí, nebudú mu chýbať. Autíčko sa nájde aj na okresných cestách, tam mu však trochu chýbajú lepšie jazdné vlastnosti. Ako ryba vo vode sa cíti predovšetkým v mestskej džungli.

Test Hyundai i10: Ideálny na pohyb v meste

Výber pre vás

Test Hyundai i10: Ideálny na pohyb v meste

Súvisiace články

Test Hyundai i30: Oplatí sa naftové srdce?

Hyundai Kona: Odvážne SUV prezradené

Hyundai a Kia zvolajú do servisov do 1,5 mil. áut

Výber pre vás