Sportage je v segmente kompaktných SUV už dobre usadený. So striedaním generácií tohto modelu sa v podstate aj samotná trieda stredne veľkých SUV tvorila. Kia preto v podstate iba sledovala vývoj, snažila sa držať jeho tempa a jej Sportage má s aktuálnou treťou generáciu už plnohodnotné ambície, voči všetkým súperom.

Hľadáte kompaktné SUV s čo najsilnejším naftovým motorom a zároveň automatickou prevodovkou? Tak ste možno už tiež prišli k zisteniu, že ak vynecháte prémiové značky a lovíte v „normálnych“ cenových pásmach, nenájdete nič výkonnejšie, než kórejských súrodencov Kia Sportage a Hyundai ix35.

Pre testovaný Sportage sme rozhodne chceli pripraviť bohatšiu tabuľku teoretického porovnania s možnými súpermi. Skončili sme ale na tom, že buď podobne výkonné naftové motory vôbec nemajú, prípade ich nekombinujú s automatickou prevodovkou. Toto platí napríklad pre Škodu Yeti a VW Tiguan, kde dostanete s automatom DSG maximálne 103 kW/140 k, zatiaľ čo s manuálom až 125 kW/175 k.

Podstatne slabšiu má automatickú verziu aj Renault Koleos: 110 kW/150 k verzus 127 kW/173 k. A to isté nájdete napríklad aj u Toyoty RAV4: s manuálom až 130 kW/177 k, s automatom len 110 kW/150 k. Vo všetkých nižších motorizáciách by sa súperov pre Sportage a jeho súrodenca ix35 našlo hojne, v partii zvanej „silná nafta s automatom“ ale protihráčov hľadajú márne.

*vrátane príplatku za automatickú prevodovku

Niečo o kvalitách modelu Sportage môže vypovedať aj udelenie titulu „Auto roka 2011 na Slovensku“. Potvrdil ich aj náš <a href="https://www.automoto.sk/clanok/184807/test-kia-sportage-1-6-gdi-to-ticho-je-navykove/273">test s pohonom predných kolies a benzínovým motorom 1.6 GDi</a>. A to bol iba základ, úplne najnižšia priečka, prvá kolónka v cenníku. V tomto teste sa pozrieme pre zmenu na opačný koniec motorizačného a aj výbavového a cenového spektra modelu Sportage.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/184807/test-kia-sportage-1-6-gdi-to-ticho-je-navykove/273">TIP: Test Kia Sportage 1.6 GDi: To ticho je návykové</a>

Predmetom tohto testu je teda Kia Sportage so silnejším z dvojice naftových dvojlitrov. Kombinuje sa iba s pohonom všetkých kolies, v tomto na výber nemáte. Ale môžete si prikúpiť automatickú prevodovku, ktorá pracovala aj pod kapotou testovaného auta.

Kia Sportage prvej generácie vyzerala tak obyčajne, že ste si ju nemali na základe čoho zapamätať. Dvojka bola už o niečo lepšia, stále jej však chýbal charakter a tvár. Trojka všetko zmenila. Keď už to má v názve, tak sa jej tvorcovia rozhodli ju podľa toho aj vyformovať.

Od druhej k tretej generácii síce padli za obeť nejaké milimetre celkovej aj svetlej výšky a ubudlo aj čosi z terénneho talentu, výsledok však bez preháňania môže dostať nálepku „športový dizajn“. Smerom dozadu sa zužujúce okná tvoria veľmi nápadne dynamický klinovitý tvar a zamračený pohľad tváre s výrazom sústredeného atléta tiež pridávajú svoju dávku športového korenia.

Mágia kompaktných SUV spočíva okrem iného v tom, že na pôdoryse podobnom ako majú kompaktné hatchbacky, dokážu vytvoriť o niečo priestrannejší interiér. Platí to aj pre Sportage. Nie že by jeho kabína zhltla malého slona, dve osoby s výškou cca 182-183 cm si ale celkom pohodlne sadnú aj za seba. Hraničná výška kontaktu kolien s operadlom predného sedadla je približne 185 cm, strecha pustí ešte približne o dva centimetre viac.

Batožinový priestor takisto ponúka o niečo viac, než bežný kompaktný hatchback. A zároveň disponuje aj o trochu lepšou variabilitou: nie všetky hatchbacky nižšej strednej triedy dokážu vytvoriť po sklopení zadného operadla plochu bez schodíka, iba s miernym lomením. No a k tomu sa pridáva aj slušná porcia šikovných odkladacích priestorov.

Kvalita je na veľmi slušnej úrovni, ergonómia až na drobné detaily tiež. Vodičovi bude zrejme prekážať slabší výhľad dozadu cez úzke okienka. Hrubé stĺpiky pre zmenu nepomôžu výhľadu vpred. Kia už v novších modeloch presúva ovládanie palubného počítača na volant, Sportage ho ale ešte má na tradične nevhodnom mieste pod volantom vľavo od prístrojového panelu.

Ak by sme v tomto teste filtrovali cez „športové“ sito všetky komponenty auta, asi by nám v ňom uviazol podvozok. Sportage naozaj nejazdí športovo. Oproti súrodencovi ix35 síce má byť tou dynamickejšou alternatívou, rozdiel ale nie je taký dramatický, ako sľubujú marketingové zaklínadlá materského koncernu.

Toto auto vás ozaj neohromí neskutočnými priečnymi zrýchleniami v zákrutách ani extrémnou presnosťou reakcie pri náhlom vyhýbacom manévri či neutralitou koľajového vozidla. Na bezpečnú a pohodovú jazdu má však jeho podvozok dostatočné rezervy a ak sa neradíte k samozvaným pretekárom, málokedy sa vám ich podarí atakovať.

Palec hore dvíhame odhlučneniu podvozka. Toto je oblasť, kde môže Sportage slúžiť za príklad viacerým aj podstatne drahším autám podobného razenia. A zrejme by to stálo za priame porovnanie, aj bez neho máme ale pocit, že je podvozok odhlučnený dokonca o máličko lepšie než v teoreticky identickom ix35.

Pri teste modelu s predným pohonom sme vraštili čelá nad reakciami ESP pri záberových limitoch dvoch hnaných kolies. Očakávanie, že tento problém štvorkolka mať nebude, sa potvrdilo. Nereaguje síce tak rýchlo ako najlepšie proaktívne elektronicky riadené systémy, na zabezpečenie dostatku trakcie to ale stačí a protipreklzová elektronika môže väčšinou odpočívať.

Kým predošlými informáciami sme v predovšetkým sumarizovali a dopĺňali dopĺňali zistenia <a href="https://www.automoto.sk/article/184807/test-kia-sportage-1-6-gdi-to-ticho-je-navykove">z testu verzie s motorom 1.6 GDi</a> a predným pohonom, teraz otvárame čistý list. Síce takisto o štyroch valcoch, ale zato naftových a prepĺňaných: turbodiesel s výkonom 184 koní (135 kW) je úplne iná šálka kávy.

Nič športovejšie Sportage pod svojou prednou kapotou nemá. Ťah 392 Nm, ktorým disponuje verzia motora 2.0 CRDi kombinovaná s automatickou prevodovkou (manuálna verzia má 383 Nm), je ozaj vehementný. Pri rozbehu vás síce o pocit subjektívnej dynamiky trochu oberie preklz meniča krútiaceho momentu, pružnosť motora počas jazdy je ale bezvýhradne výborná a predbieha sa s ním veľmi dobre. A ani s plne naloženým vozidlom motor nepozná niečo ako príliš prudké stúpanie.

Ešte lepší dojem než z dynamiky agregátu sme mali z jeho kultúry chodu a odhlučnenia. A to z oboch týchto vlastností samostatne: ani pod otvorenou kapotou vaše uši nezachytia poľnohospodársky klepot, no a keď kapotu zatvoríte a nasadnete do kabíny, stratí sa ešte ďalšia dávka decibelov. Výborne sú odfiltrované hlavne nízke frekvencie na hranici vibrácií a dunenia. Páni z Wolfsburgu, počúvajte a učte sa!

Ako už sme spomenuli, menič krútiaceho momentu automatickej prevodovky má Sportage trochu vláčny, a okrem rozbehu to trochu cítite aj pri snahe o manuálne sekvenčné radenia. Inak ale šesťrýchlostnému automatu uznanlivo stískame pomyselnú pravicu. Radí hladko, štýlu vodiča sa prispôsobuje pomerne rýchlo a k silnému turbodieselu je dobre prispôsobený aj sprevodovaním. Aj keď, mohol by byť ešte trochu lepšie...

Pri najvyššom šiestom stupni a maximálnej diaľničnej sto tridsiatke točí motor približne 2300. To je síce na priemerný naftový štvorvalec dosť nízka hodnota, tento motor má však rezervu sily ozaj značnú a podľa nás by v pohode ukrútil aj nejakých 2000-2100 otáčok. Pomohlo by to spotrebe, ktorá by mohla byť ešte o niečo lepšia, než našich diaľničných 8,4 l/100 km.

V meste sme sa so spotrebou dostali na dosah hodnoty sľubovanej výrobcom. Ani sme sa nemuseli nijako obzvlášť krotiť, motor nie je príliš citlivý na ťažkú nohu na pravom pedáli. Celkovým priemerom sme papierový prísľub nedodržali takmer o liter, čo pripisujeme hlavne pomerne vysokej proporcii diaľničných jázd. S ohľadom na dynamiku, veľkosť a pohon všetkých kolies testovaného auta však hodnotíme našich reálnych osem litrov ako veľmi dobrý výsledok.

A ešte jeden návrat k pred časom testovanému <a href="https://www.automoto.sk/article/184807/test-kia-sportage-1-6-gdi-to-ticho-je-navykove">dolnému koncu motorického spektra 1.6 GDi</a>. Základných 18 440 eur je suma, ktorá nenájde veľa adekvátnych súperov s podobným balíkom protihodnôt. Pravda, za cenu kompromisov, ktoré vyplývajú z pohonu len prednej nápravy, nízkeho výkonu a ešte nižšieho krútiaceho momentu.

Kým Sportage 1.6 GDi sme označili za „mestské dievča“, aktuálne testovaný Sportage 2.0 CRDi by sa pokojne mohol nazvať „dievčaťom pre všetko“. Nie však v pejoratívnom význame tohto pojmu, ale preto, že jednoducho zvláda ozaj všetko. V meste dokáže jazdiť s prijateľnou spotrebou, na diaľnici vás neotrávi privysokými otáčkami, v kopcoch ho netrápi dýchavičnosť, kamióny nemusíte začať predbiehať s predstihom a prežehnávaním sa.

To všetko ale má svoju cenu. Základná suma pre silnejší 184-koňový dvojlitrový turbodiesel je 26 850 eur. Vyššia je okrem sériovému pohonu všetkých kolies aj preto, že sa tento naftový agregát ako jediný kombinuje len s vyššou výbavou EX. A ešte je tu príplatok 1600 eur za automatickú prevodovku, ktorú po zrelej úvahe a iba s malými pripomienkami môžeme odporúčať.

Naše odporúčanie v sumárnom meradle si vyslúžilo aj celé testované vozidlo. Nemôžeme ho posudzovať z hľadiska dlhodobého uchovania kvality, na štartovacej čiare má však pozíciu veľmi dobrú. Výkonovo ho prekonajú iba prémiové kompaktné turbodieselové modely, prípadne SUV o niečo väčšie než kompaktné (napr. o cca 15 až 20 cm dlhší bratanci Opel Antara a Chevrolet Captiva). A ani súborom ostatných vlastností Sportage nedáva dôvod rozumu, aby povedal „nie“.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/186759/test-kia-sportage-2-0-crdi-na-vrchole-sil/1098">Pokračovanie v ďalšej kapitole</a>

Test Kia Sportage 2.0 CRDi: Na vrchole síl

Výber pre vás