Príliš vysoká cena? Neúspech! Chudobná výbava? Prepadák! Slabá technika? Trapas! Málo priestoru? Hanba! Nudný dizajn? Problém! Zázraky sa samozrejme nedejú a žiadne auto nemôže zažiariť v úplne všetkých týchto kategóriách súčasne. Veľmi dôležitý je ale ich dobre trafený mix. A o to sa zjavne pokúsila aj značka Hyundai pri facelifte svojho malého auta i20. Ako sa to podarilo? Mnohé naznačili už pred časom <a href="https://www.automoto.sk/article/188130/hyundai-i20-brusenie-zubkov-o-technologie-a-dizajn">naše prvé jazdné dojmy</a>, ďalšie poznatky pridávame v teste so silnejším z dvojice benzínových motorov.

Keď si pozriete dizajn aktuálnych modelov Hyundai, nemôžete si nevšimnúť, že sa rodinka pekne kompletizuje a čím ďalej tým viac jej členov vyzerá ako od jednej matere. Rodinný ksichtík vyčaril plastický chirurg aj malej dvadsiatke. Nápadná podobnosť predných partií hlavne s <a href="https://www.automoto.sk/article/188332/test-hyundai-i30-1-6-gdi-exkurzia-do-europy">o číslo väčším i30</a> jej podľa nás vcelku pristane, vy si urobte názor sami. Vzadu sa toho až toľko neudialo, zmenila a na pohľad zmodernizovala sa tu hlavne optika svetiel.

Interiér priniesol pár väčších a pár menších zmien, niektoré sa nám páčia, iné nie. Konkretizujme... Na prvý pohľad asi najvýraznejšie modifikovaná vyzerá byť stredová konzola. Rozloženie väčšiny ovládačov tu ostalo zachované, čo je fajn, lebo nebolo zlé. Stredovka ale pôsobí o pol triedy kvalitnejšie vďaka na pohľad hodnotnejším materiálom a kombinácii farieb.

Do rúk sme dostali modernejší (a z nášho pohľadu aj krajší) volant, na malé auto obsypaný až nebývalou úrodou ovládacích tlačidiel. Rozložené sú však rozumne, takže nemáme námietky. A nesťažujeme sa ani na nový displej cúvacej kamery, integrovaný „po americky“ priamo v spätnom zrkadle.

Hyundai pri niektorých detailoch žiaľ podľahol modernizačnému tlaku svojich marketingových bacharov a pomenil aj veci, do ktorých nebolo potrebné pchať.... prsty. Tak napríklad podsvietenie prístrojov: OK, tá modrá farba na stredovom displejčeku aj na hlavných ciferníkoch je ozaj sakramentsky odlišná od predošlej prevažne červenej, čo je cool. Ale zato vám aj sakramentsky viac vyťahá a unaví oči na dlhej nočnej ceste. A to už teda nie je cool....

V oblasti celkovej kvality interiéru výrobca sľuboval hory doly, priam Himaláje, reálne zlepšenie však nie je vyššou než karpatskou drámou. Hyundai i20 sa síce po facelifte trochu odrazil od ošumelého dna segmentu, na špičku ešte ale stále nemá. Na tvrdosti plastov a zlícovaní niektorých dielov je stále cítiť odstup od kvalitatívne najlepších v segmente. To väčšia tridsiatka sa už dotiahla minimálne na mierny nadpriemer svojej triedy. Pri dvadsiatke si asi budeme musieť počkať ešte zo dva zo tri rôčky na celkom novú generáciu.

Poďme si stručne zhrnúť základné interiérové charakteristiky, ktoré robia i20 tým, čím je, facelift, nefacelift.... Nepatrí síce k jaskynným obrom segmentu B, priestoru má ale vcelku dosť. Vpredu nenašiel 185 cm vysoký testovací vodič žiadnu rovinu, ktorá by neokrôchaným nátlakom vstupovala do jeho najtesnejšej intímnej osobnej zóny.

Keď si za šoféra uvedeného formátu sadol rovnaký pasažier, kolená sa mu ešte s maličkou rezervou zmestili, čo je na malé auto výborné. Nad hlavou mu ale chýbal nejaký ten centimeter, dva... a keď sa mierne predklonil do oblasti, kde strecha opuchla strešným oknom, ubudli ďalšie tri či štyri čísla. Pre štyroch priemerných európskych dospelákov je to ale úplná pohoda, aj bez škodlivých pohodotvorných chemikálií. Do pohody je ladený aj tvar a tvrdosť výplne sedadiel: nič extra športové, ale ani nič extra gaučové.

Kufor so základným objemom 295 litrov patrí medzi malými hatchbackmi rozhodne k nadpriemeru, množstvo, objem a využiteľnosť odkladacích priestorov tiež. Jednu ďalšiu peknú krytú schránku by sme si ale ešte vedeli predstaviť v útrobách klasickej medzisedadlovej lakťovej opierky pre oboch vpredu. Lebo namiesto nej je tu iba taký nejaký jeden polopoužiteľný kýptik, na operadle vodiča.

Plastickému chirurgovi sme už povedali, čo si o ňom myslíme, na rade je ortopéd. Ako stojí, chodí a behá i20 po zásahoch jeho skalpela? Stručne: nie prevratne lepšie, ale citeľne lepšie. Pruženie jemne stvrdlo, ale úbytok komfortu pocítia len extrémne rozmaznané chrbty a podchrbty. Zato panikáreniu v kritických situáciách už podlieha autíčko zreteľne menej.

Zadoček na hrboch v zákrute síce odskočí, ale nie až tak výrazne ako predtým. A hlavne sa limitný twist o niečo lepšie koriguje vďaka zamak tuhšiemu a strmšiemu riadeniu. Brzdí sa dobre, pocitovo aj výkonovo. Bodaj by nie, keď má i20 ako jedno z mála malých áut kotúče sériovo aj na zadných kolesách. Hluku od kolies si ale naše citlivé novinárske lopúchy vedia predstaviť ešte o niečo menej.

Koncern Hyundai Kia sa zatiaľ púšťa do downsizingu iba veľmi opatrne a konzervatívne. Benzínový turbomotor tu takmer nenájdete, zatiaľ sa tu množia iba menej agresívne technológie typu variabilného časovania ventilov či priameho vstrekovania. Vidieť to aj na ponuke aktuálneho modelu i20. Jeho najsilnejší benzínový agregát má tiež „iba“ variabilný manažment ventilov, žiadne turbo.

No a žiadne turbo dnes v podstate automaticky znamená malý krútiaci moment. Aj tých 137 Nm testovanej atmosférickej benzínovej jednaštvorky vyzerá byť na pohľad smiešne číslo. Ani v kolónkach hmotnosti ale nefigurujú žiadne vysoké hodnoty. No a keď sa tento motorček dostane do svojho živlu v stredných a vysokých otáčkach, zrazu aj uveríte, že šoférujete papierovo najdynamickejšieho zástupcu modelového radu i20.

Samozrejme, jedincovi dlhodobo navyknutému na ťah moderného turbomotora hneď odspodu, sa toto auto bude zdať lenivé. Kto však nezabudol na ešte nedávno bežný prejav atmosférických benzíniačikov, ten bude isto spokojný, lebo tento patrí k tým rozhodne najlepším.

Ťahom odspodu ani brutálnou pružnosťou sa síce motor ozaj chváliť nemôže. Vynahradí vám to ale v momente, keď hrdlom nádrže pohltí tankovaciu pištoľ. V meste sme papierový priemer výrobcu prekročili len o pol litra, mimo mesta, čo sa nám často nestáva, dokonca len o tri deci.

Ani na diaľnici sa i20 s testovaným pohonným reťazcom nestratí. Chrumkavo presná manuálna prevodovka je šesťstupňová, na najvyšší kvalt pri 130 km/h drží motor ani nie v polovici jeho využiteľného pracovného pásma a benzín pritom mizne z nádrže prijateľným tempom 7,3 l/100 km. Na dlhé výlety po autostráde by sme ale predsa len toto auto neodporúčali, pretože motor, aj keď sa ešte zďaleka netrápi, už predsa len trochu agresívne pchá do kabíny svoje decibely.

Celkovo ale musíme pomer čipernosti a nárokov pohonu na palivo pochváliť. Jednak preto, že na rozdiel od mnohých malých turbomotorov nereaguje na ťažšiu pravú nohu hysterickým nárastom spotreby. A aj preto, že keď si spriemerujete režimy, na ktoré sa toto auto hodí (mesto, vidiek, občas trochu diaľnice), dostanete sa k peknej výslednej hodnote okolo šiestich litrov benzínu.

<a href="https://www.automoto.sk/article/189437/test-hyundai-i30-kombi-vs-kia-ceed-sw-1-6-crdi">Hyundai aj Kia v nižšej strednej triede</a> dosť podstatne zlepšili kvalitu svojich nových produktov. Ale išli trochu hore aj s cenami. Pri malých autách je zákazník na obstarávaciu sumu ešte citlivejší, takže tu sa predsa len latka dvíha o niečo opatrnejšie.

A tak si Hyundai i20 aj po facelifte dokážete zaobstarať už od štandardných 9990 eur, s uvádzacím bonusom ešte o tisícku lacnejšie. Navyše so slušnou výbavou: v základnom stupni Classic máte napríklad aj rádio s CD (aj na MP3) a vstupom AUX, od strednej výbavy Comfort už aj USB port, za ktorý (šľak nech to trafí, ale musíme to zase zopakovať) si ešte aj niektoré prémiové modely pýtajú príplatok.

Trochu inak by sme si ale vedeli predstaviť napríklad cenovú politiku klimatizácie: v základnej aj strednej výbave si za ňu musíte priplatiť 700 eur a to je iba manuálna. Automatickú vám samostatne nepredajú, museli by ste siahnuť po najvyššej výbave, kde je sériovo. Tento mierny rozpor importér predbežne vyriešil uvádzacou akciou, pri ktorej dostanete klímu zadarmo aj k nižším dvom výbavám. Je to však uvádzacia akcia a treba ju sledovať, lebo nemusí platiť večne.

Jeden zo spôsobov, akým by sme mohli zhrnúť tento test, je konštatovanie, že asi takto nejako by sme si predstavovali dobre trafený facelift. Zmodernizovalo sa toho tak akurát dosť aby auto v polčase medzi generačnými výmenami trochu ožilo a dotiahlo náskok novších konkurentov (aj vlani uvedený bratranec <a href="https://www.automoto.sk/article/186450/velky-test-kia-rio-1-2-d-cvvt-kladivo-na-fabiu">Kia Rio</a> rúbe vyššie....). Ale zase nie až toľko, aby bol nutný cenový skok, ktorý sa v tomto ekonomicky citlivom segmente neodpúšťa.

Hyundai i20, taký aký je dnes, je veľmi slušné malé auto. Síce nie až také lacné, aby odlákalo kunčaftov z tureckých a rumunských bazárov. Ale zase dosť lacné na to, aby spôsobilo šteklenie okolo žalúdka lídrom tejto triedy. Za to všetko ponúkne vyvážený súbor svojich kvalít: oživený dizajn, prijateľne dynamický a úsporný benzínový motor, výbornú šesťstupňovú prevodovku, solídne jazdné vlastnosti a komfort pruženia, dostatočný vnútorný priestor, adekvátnu výbavu. A nedotiahnutých detailov s potenciálom pokaziť dobrú náladu potenciálneho zákazníka tu ozaj nie je až tak veľa....

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/189729/test-hyundai-i20-1-4i-facelift-ako-sa-patri/1921"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Hyundai i20 1.4i: Facelift ako sa patrí

Výber pre vás

Test Hyundai i20 1.4i: Facelift ako sa patrí

Súvisiace články

Test Hyundai i30 kombi vs Kia ceed sw 1.6 CRDi

Test Hyundai Santa Fe 2.2 CRDi: Pohoda po kórejsky

Test Hyundai i40 verzus Kia Optima 1.7 CRDi: Kórejská vojna

Výber pre vás