Hondy sú netradičné. To je fakt, ktorý je známy už dlho. Či už zvonku, v interiéri alebo pod kapotou sa dajú nájsť charakteristické znaky, ktoré automobily Honda odlišujú od všetkých konkurentov. Model CR-Z túto filozofiu jednoznačne podčiarkuje. Bez akéhokoľvek preháňania môžeme povedať, že Honda CR-Z je jediná svojho druhu.

Dizajn novej Hondy CR-Z kopíruje súčasnú líniu automobilky. Myšlienka na jemnú podobnosť s Civicom je ale okamžite rozptýlená pri pohľade zboku a zozadu. Honda CR-Z je originálna, jedinečná, zaujímavá a pútavá. Jej majiteľ určite bude vyčnievať z radu a môže sa tešiť na obdivné pohľady okolia.

Farba je vždy otázkou vkusu, môžeme ale povedať, že testovaná biela nenecháva vyniknúť dynamický exteriér. Určite si CR-Z vieme  predstaviť v krvavo červenej alebo sýto modrej, ktoré by ju medzi inými autami ešte zvýraznili. Celkový výraz exteriéru podčiarkujú integrované diódové svetlomety pre denné svietenie.

Honda CR-Z sa radí medzi najmenšie autá na trhu. Jej dĺžka je iba 4 080 mm a vizuálne sa určite zdá byť ešte drobnejšia. Pri pohľade na CR-Z by človek určite nepovedal, že ju delí iba necelých 70 cm od nového Passatu kombi. Skôr máte pocit, že ju ani netreba parkovať, ale rovno si ju môžete zobrať do bytu v batôžku.

Zdanie ale klame, lebo Honda CR-Z má pohotovostnú hmotnosť s náplňami, normovaným 68 kg vodičom a normovanou batožinou 7 kg až 1 245 kg, Nemalú zásluhu na tomto čísle má systém hybridného pohonu a batérie. Bez nich by CR-Z pokojne mohlo atakovať hranicu jednej tony. Škoda toho, že výrobca neponúka aj variant CR-Z bez hybridného ústrojenstva. Bolo by z neho mimoriadne hravé a zábavné autíčko.

Honda CR-Z je kupé. Má dvoje dvere pre nastupovanie do kabíny a jedny pre prístup do kufra. Ako to už pri autách tejto konštrukcie býva, dvojica dverí vodiča a spolujazdca je väčšia než býva bežné. Dôvodom je uľahčenie prístupu k zadnému páru sedadiel, zároveň to ale komplikuje vystupovanie na prehustených parkoviskách.

Do CR-Z sa papierovo zmestia štyria pasažieri. Reálne sa nám ale v CR-Z podarilo zviesť iba tri dospelé osoby. Dôvodom je extrémne málo priestoru na zadných sedadlách a nastavenie predných sedadiel. Vodič s výškou 185 cm bude musieť mať sedadlo takmer vzadu, čím sa priestor pre nohy za ním scvrkáva na minimum. Pokiaľ sme do auta chceli nastúpiť traja, musel si spolujazdec posunúť sedadlo viac dopredu.

Tretí pasažier na zadnom sedadle mal ale okrem priestoru na nohy aj iný problém. Strecha CR-Z sa vzadu príliš zvažuje a dospelý človek musí mať sklonenú hlavu. V praxi sme teda tretieho dospelého človeka dokázali usadiť v CR-Z iba tak, že sedel za vodičom a nohy mal za spolujazdcom. Isto uznáte, že toto nie je pohodlná poloha. Zadné sedadlá sú teda vhodné pre malé deti v sedačkách alebo iba ako úplne núdzové riešenie prevozu troch osôb.

Držme sa teda skôr predpokladu, že v aute budú sedieť dvaja cestujúci. Vodič aj spolujazdec majú v kabíne CR-Z prekvapivo veľa miesta, najmä do šírky. Možnosti polohovania sedadla sú dostatočné a komfortné. Pochváliť musíme aj pohodlné, športovo ladené sedadlá. Vďaka výraznejšiemu bočnému vedeniu dobre držia telo v zákrutách, zároveň sú ale dostatočne mäkké a umožnia komfort aj pri dlhších cestách.

So spomínanou skosenou strechou sa spája ešte jeden problém. Výhľad dozadu zo sedadla vodiča je, diplomaticky povedané, slabý. Okrem absencie bočných okien spôsobuje problémy aj predelenie zadného okna na dve polovice. Horná kopíruje líniu strechy, spodná je naopak výrazne skosená. Ani na jednej z nich nie je umiestnený stierač. Sú síce vyhrievané, ale prax pri zimnej mestskej prevádzke vyzerá tak, že na vrchom okne sa drží sneh a spodné je špinavé od posypu.

Rozdelenie predného a zadného okna prechádza presne tým miestom, kde majú autá štandardnej veľkosti svetlá. Pri jazdení v noci to môže byť výhodou, lebo nie je potrebné vyklápať zrkadlo, cez deň to však podstatne komplikuje predovšetkým mestskú prevádzku. Obzvlášť pokiaľ si už vodič navykol na denné svietenie.

Slabý výhľad smerom vzad logicky komplikuje parkovanie. Otáčanie sa vôbec nemá význam. Vodič si jednoducho musí zvyknúť na parkovanie s pomocou vonkajších spätných zrkadiel a ultrazvukového senzora. Kamera v nami testovanej Honde CR-Z chýbala a podľa stránky importéra sa ani nedá doobjednať.

Skosená strecha s veľkým oknom ovplyvňuje aj parametre kufra. Papierovo má kufor Hondy CR-Z 215 litrov, čo nie je veľa. Vzhľadom na presklený vrch je neustále potrebné mať zatiahnutú clonu. Inak je do kufra vidno ako do výkladu, čo pri slovenskej realite je ideálnym predpokladom pre problémy so zlodejmi.

Veľkou výhodou je možnosť sklopiť zadné sedadlá úplne do roviny, čím sa objem batožinového priestoru zvýši na 389 litrov. Vzhľadom na malú využiteľnosť zadných sedadiel je možné, že mnoho používateľov Hondy CR-Z bude auto bežne používať so sklopenými sedadlami. V tomto smere nám ale trošku chýba možnosť natiahnutia clony nielen smerom vzad, ale aj dopredu, po predné sedadlá. Na tomto detaile mohol výrobca ešte trošku popracovať.

Interiér Hondy CR-Z je nevšedný a futuristický. Netradičné rozmiestnenie ovládacích prvkov vyžaduje chvíľu zvyku a určite nebude vyhovovať každému. Honda CR-Z je ale určená ľuďom, ktorí sa chcú odlíšiť, a tak odvážny dizajn interiéru považujeme za klad.

Továrenské spracovanie interiéru je kvalitné. Použité plasty držia pevne na svojom mieste a ani pri mínusových teplotách sa v interiéri neozýva vŕzganie či praskanie. Multimediálny systém Hondy CR-Z sa obmedzuje na štandardné autorádio, ktoré už poznáme z modelu Civic. Samozrejmosťou je ovládanie multimediálneho systému aj tempomatu na volante.

Samotný volant je dostatočne hrubý, ergonomicky tvarovaný a dobre sa drží v ruke. Milým prekvapením je nižšie položené okno, ktoré umožňuje pohodlné vyloženie ľavej ruky. K samotnému interiéru nemáme výraznejšie pripomienky. Drobná výhrada môže smerovať jedine k absencii lakťovej opierky v testovanom aute.

Pri hodnotení jazdnej dynamiky je dôležité presne si určiť, čo od Hondy CR-Z očakávame. Japonský výrobca urobil jednu chybu, ktorá dáva novinárom a kritikom do rúk silnú zbraň. Model CR-Z označuje ako Sport Hybrid. Keby slovíčko Sport nahradil napríklad jednoduchým „Compact“, alebo „City“, prípadne by ho úplne vynechal, nikto by jej nič nemohol vyčítať.

Slovíčko „Sport“ ale pre väčšinu motoristických novinárov a kritikov pôsobí ako červené súkno na býka. Automaticky si priťahujú pásy, hľadajú červené pásmo otáčkomera a pripravujú si pôdu pre medziplyny. Fakt je ale ten, že Honda CR-Z nie je žiadny profesionálny šprintér. Objektívne na ňu môžeme pozerať ako na rekreačného bežca. To je tiež dôvodom, prečo sa jej dynamické vlastnosti často stávajú terčom kritiky.

Už po prvých kilometroch s CR-Z sme sa rozhodli, že náš uhol pohľadu trošku pozmeníme. Slovíčko Sport akože prehliadneme a budeme sa na ňu pozerať ako na kompaktný, mestský hybrid pre každodenné použitie. Rozhodli sme sa tak najmä preto, že Hondu CR-Z oveľa častejšie uvidíme prepletať sa mestskými uličkami, než naháňať sekundy na pretekárskom okruhu.

V súčasnosti je možné Hondu CR-Z objednať iba s jedinou motorizáciou – benzínovým štvorvalcom  1.5 i-VTEC kombinovaným s elektromotorom. Samotný spaľovací motor je atmosférický. Namiesto prepĺňania sa v Honde rozhodli použiť elektromotor.

Maximálny výkon spaľovacieho motora je 81 kW (110 k). V niektorých situáciách ho podporuje spomínaný elektromotor  s maximálnym výkonom 10 kW (14 k). Elektromotor napájaný z batérií iba pomáha spaľovaciemu benzínovému motoru, nedokáže auto poháňať samostatne.

Prínos elektromotora je citeľný najmä pri rozbiehaní a zrýchľovaní, kedy dokáže potiahnuť v nižších otáčkach, čím sa výrazne znižuje spotreba predovšetkým v mestskom cykle. Batérie sú dobíjané rekuperáciou brzdnej energie. Zjednodušene povedané, keď brzdíte, zvyšková energia vznikajúca pri brzdení sa ukladá v batériách, a tie následne napájajú elektromotor.

Batérie zároveň poskytujú energiu všetkým palubným systémom v čase, keď je aktívny systém Štart/Stop a spaľovací motor je vypnutý. Tu ale vzniká jeden pomerne podstatný problém. Honda CR-Z pri aktivácii systému Štart/Stop a vypnutí spaľovacieho motora prestáva kúriť, a to aj v prípade, že máte spustenú klimatizáciu. Pri zimnej prevádzke je už po niekoľkých sekundách od vypnutia kúrenia cítiť chlad.

Dobíjanie aj vybíjanie batérií je prekvapivo rýchle. Podľa ukazovateľa nabitia na displeji palubného počítača dokážete batérie úplne vybiť a opäť nabiť za niekoľko minút. Pri bežnom jazdení síce pomoc elektromotora fyzicky necítite ani nepočujete, jeho vplyv je ale badateľný na spotrebe.

Nakoľko ide o hybrid a výrobca sa pýši zameraním na ekológiu a úspornosť, pri testovaní Hondy CR-Z sme venovali mimoriadnu pozornosť spotrebe paliva. Reálna spotreba je viac než pri iných autách závislá od jazdného štýlu. Tú istú trasu dokážete s CR-Z prejsť za päť litrov, alebo aj za deväť; a pritom nemusíte motor trápiť v červených otáčkach. Spotreba vo veľkej miere závisí aj od režimu jazdy, ktorý si zvolíte.

Priamo v kabíne má vodič na výber z trojice režimov – Normal, Eco a Sport. Režim Eco síce uberie na jazdnej dynamike, zabezpečí ale nižšiu spotrebu. Naopak, športový režim prestaví citlivosť volantu, motor reaguje oveľa rýchlejšie a spotreba rapídne stúpa. Režim Normal je akýmsi kompromisom medzi dynamikou a spotrebou a aktivuje sa automaticky vždy po naštartovaní.

Oficiálne údaje od výrobcu hovoria o mestskej spotrebe 6,1 l na 100 km. V ekonomickom režime, kedy sme si dávali pozor na prácu s plynom, sme aj napriek zimným gumám dokázali v meste jazdiť so spotrebou 5,5 litra na 100 km – čo je výrazne menej, ako udáva výrobca. Pri bežnom jazdení v režime Normal sa spotreba v meste zvýšila asi o liter a pol na sedem litrov. Na prijateľných hodnotách spotreby sa výraznou mierou podpisuje systém Štart/Stop a hybridný systém, ktorý výrazne pomáha pri rozbehoch.

Kombinácia týchto technológií je tiež dôvodom, prečo sa reálna spotreba pri jazdení po okresných cestách priveľmi nezmení. V závislosti od intenzity stláčania plynu sa odber paliva bude pohybovať od 5,5 do 6,5 litra na 100 km. K výrobcom udávanej spotrebe 4,4 litra v mimomestskom cykle sme sa dokázali priblížiť iba pri tempomatovej sedemdesiatke na bratislavskom obchvate.

Pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h sme namerali spotrebu 6,9 litra. Mierne zvýšenie rýchlosti na tachometrových 140 zvyšuje spotrebu o pol litra. Do palivovej nádrže sa zmestí 40 litrov benzínu, na jedno tankovanie tak prejdete zhruba 600 diaľničných kilometrov.

Pohonný systém je spojený s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. V našich zemepisných šírkach nie je možné k Honde CR-Z priobjednať automatickú prevodovku. Páka je síce trošku vyššia, samotné radenie je ale rýchle a presné.

V Honde CR-Z je integrovaný aj systém podpory radenia. Funguje tak, že svetelná kontrolka upozorňuje vodiča, či má zaradiť vyšší alebo nižší prevodový stupeň. V režime Eco dokáže neznalému vodičovi ukázať, kedy je najlepšie preradiť tak, aby sme ušetrili čo najviac paliva. Máme ale pocit, že samotný senzor je až príliš citlivý. V Honde sa snažili zamerať na úsporu paliva; tým, čo je dobré pre motor, sa ale už zaoberali menej.

Napríklad už pri päťdesiatke si benzínová jednapäťka pýta zaradenie šiesteho prevodového stupňa.  Vtedy motor točí menej než 1 300 otáčok (podľa uhla pohľadu na otáčkomer dokonca iba 1 200) a viditeľne sa trápi. Stačí minimálne zatlačenie na plynový pedál a motor sa začne dusiť. Keď zaradíte piaty prevodový stupeň, motoru sa citeľne uľaví a indikátor začne signalizovať, že máte preradiť späť na šestku.

Pri bežnom jazdení v meste to teda vyzerá tak, že sa buď uspokojíte s vyššou spotrebou na štvrtom či piatom prevodovom stupni, alebo sa „ušaltujete“ do nepríčetnosti. Toto je jedným z hlavných argumentov, prečo by Honda CR-Z potrebovala automatickú prevodovku ako soľ.

Keď malý atmosférický motor prestaneme dusiť a zo spodného spektra otáčkomera sa presunieme na druhú stranu, motor sa odvďačí až nádhernou zvukovou kulisou a prekvapivým nástupom výkonu. Na športovú dynamiku, ktorou sa výrobca chváli, sa ale môžete tešiť iba do rýchlosti okolo 100-120 km/h. Vo vyšších rýchlostiach už atmosférický štvorvalec začína výrazne strácať, elektromotor mu nepomáha a správa sa ako akýkoľvek iný maloobjemový benzínový motor bez prepĺňania.

Zaujímavou skúsenosťou pri zimnom teste Hondy CR-Z sú studené štarty motora. Aj po celonočných teplotách pod hodnotou -5 °C je štart rýchly, pokojný a hlavne tichý. Ani pri vytáčaní úplne zmrznutého motora k 3 000 otáčkam sa neozýva pískanie či nebodaj klepotanie. Takže aj keď Honda CR-Z rozhodne nie je zimným autom, studené štarty jej nerobia problémy.

Milo nás prekvapili jazdné vlastnosti Hondy CR-Z. Vzhľadom na neustále sneženie počas nášho testu sme ju nemali možnosť vyskúšať pri ostrejšej jazde, umožnilo nám to ale pre zmenu otestovať fungovanie stabilizačných systémov. ESP funguje prekvapivo dobre, ani v normálnom režime nie je zbytočne citlivé a zasahuje, až keď to je nevyhnutné.

Pokiaľ by vám elektronika predsa len prekážala, nie je problémom ESP vypnúť. Presné riadenie pomáha pri šoférovaní na klzkejších povrchoch. S jazdnými vlastnosťami Hondy CR-Z v zimných podmienkach sme teda prekvapivo spokojní.

Keby sme žili v Kalifornii a potrebovali auto na dennodenné dochádzanie zo San Francisca do Silicon Valley, určite by sme o Honde CR-Z uvažovali. S týmto malým a šikovným autíčkom sa jazdí veľmi príjemne, v tiahlych zákrutách by sme ocenili športovo ladený podvozok a navyše by nám vláda poskytla úľavu na daniach, lebo je to hybrid.

Keďže ale žijeme na Slovensku, kde sa doprava riadi heslom „väčší ide“, pochopenie alternatívnych pohonov zo strany štátu úplne absentuje a výtlky dávajú zabrať chrbtom aj v tých najmäkších sedadlách, radšej sa budeme pozerať po inom vozidle. Nič to ale nemení na fakte, že Honda CR-Z je zaujímavé a hravé auto, ktoré má presne určenú cieľovú kategóriu. Bohužiaľ, väčšina jej členov žije na západ od našich hraníc.

Keby ste sa predsa len rozhodli akceptovať podmienky neprajúce malým hybridom, za Hondu CR-Z zaplatíte minimálne 21 700 eur pri základnej výbave. Testovaná Honda CR-Z vo výbave GT-Top v súčasnosti na Slovensku stojí 25 300 eur.

Za túto sumu si môžete kúpiť o triedu väčší hybrid od konkurencie (aj keď v nižšej výbave), prípadne dve nehybridné autá tejto kategórie. Aj kvôli týmto faktom ostáva Honda CR-Z na Slovensku stále na úrovni imidžovej alternatívy a určite sa z nej nestane mainstreamový produkt.

Test Honda CR-Z: Baby Godzilla

Výber pre vás