Terajšej generácii Hondy CR-V začala zvoniť hrana už pred koncom minulého roku, keď sa jej <a href="https://www.automoto.sk/article/186623/honda-zacne-novu-cr-v-predavat-v-japonsku">nástupca ukázal na domácej pôde v Japonsku</a>. Nastalo zoškrabanie laku aj chrómu z niektorých dielov a výsledok sa prezentoval s nálepkou <a href="https://www.automoto.sk/article/187327/europska-honda-cr-v-v-podobe-prototypu">„prototyp CR-V číslo štyri pre Európu“</a>, na jar v Ženeve. Znovu sa pýtate „tak prepánajána prečo trojka, keď už je pasé“? OK, v poriadku, odpovieme podrobnejšie.

Sledovanie toho najnovšieho diania v automobilovom svete môže byť veľmi vzrušujúce a zábavné. Veď keby nebolo, ani my by sme to nerobili. Lenže keď sa človek pozerá na kúpu auta cez pragmaticky neružové okuliare, aktualita modelu vôbec nemusí zohrávať hlavnú úlohu. Možno k nim nepatríte, my ale vieme, že je dosť takých, čo vyslovene striehnu na vychytávky tesne pred generačnou výmenou a vedia, čo robia....

Keď sa tretia generácia rozlúčila s krabicovými tvarmi druhej a priniesla odvážnu siluetu bočných okien v štýle Porsche 911 (dizajnéri Hondy sa touto inšpiráciou nikdy netajili....), podaktorí jačali blahom, iných naopak obchádzali vomitózne stavy. Lenže šesť rokov je dlhá doba a polarizačné činidlo sa dávno vyparilo. Dnes už Hondu CR-V číslo väčšina Európy vníma ako sivú myšku. Tento fakt vás ale môže aj tešiť, napríklad vtedy, keď zámerne nechcete „novým“ autom klať oči závistlivým susedom.

Ani interiér vás na vzhľad nemá veľmi čím oslepiť. Na druhej strane si ale na svoje prídu všetci milovníci decentnosti. Iritoval vás kozmický kokpit predošlého Civicu? Tak potom učebnicu pragmatickej jednoduchosti a ergonomickej účelnosti menom CR-V musíte milovať. Prekáža vám, že väčšina plastov je tvrdá ako topánky odpísaných mafiánskych obchodných partnerov? Kašlite na to, aspoň sa ľahšie udržiavajú. Teda tie plasty, nie tie topánky. Podčiarknuté a zrátané: interiér je síce nie príliš efektne, ale zato efektívne kvalitný.

Jednou z vychytávok testovanej Hondy CR-V na poslednom ťažení boli sedadlá so stredmi potiahnutými Alcantarou, a to prosím pekne bez nutnosti priplácať, čo ako je tento „syntetický semiš“ drahý. Navyše, voľkali sme si aj na samotných sedadlách s výbornou bočnou oporou a dobre dimenzovanou tvrdosťou výplne. Akurát tie predné lakťové opierky by sme poprosili pri novej generácii o trošku predĺžiť.

Priestorovo cé-er-véčko nezostarlo ani o deň. Dnes ani u podstatne mladších kompaktných SUV nemáte automatickú garanciu, že za seba s rezervou posadíte dvakrát 185 cm. A už vôbec vám zďaleka nie všetci vedia zaručiť kufor z exkluzívneho klubu „500+“. Honda CR-V pridá ešte 24 litrov navyše.

A hlavne: kufor je mimoriadne variabilný vďaka možnosti meniť sklon zadného operadla, pozdĺžne posúvať celé jednotlivé časti zadného sedadla alebo ho po segmentoch či vcelku vyklopiť dopredu k predným sedadlám. Na tento level za celý čas nielenže nedorástli mnohí konkurenti zo segmentu SUV, ale ešte stále sa s nimi CR-V môže smelo strkať aj medzi priestorových špecialistov kategórie MPV. A nielen kufrom, ale aj arzenálom odkladacích priestorov.

Honde veru trvalo dosť dlho, kým našla v slovníku cudzích slov termín „diesel“ a ešte dlhšie, kým ho priniesla do svojich áut. Ale čakanie stálo za to. Potvrdia vám to aj majitelia Hondy CR-V, ktorí nedajú na dvadvojku i-DTEC dopustiť. Je kultúrna, na potreby takéhoto auta dostatočne silná, akurát odfiltrovanie prenosu hluku a vibrácií do kabíny si už tak trochu pýta novú generáciu.

Svoju silu vám motor 2.2 i-DTEC v subjektívnom vnímaní predvedie možno ešte zamak výraznejšie, než by ste to čakali od jeho objektívnych parametrov. Čiastočne za to môže pomerne strmý nástup ťahu od dvoch tisíc otáčok, ale aj sprevodovanie, ktoré nahráva skôr akcelerácii a pružnosti, než šetrnej rýchlej jazde stabilným tempom.

Konkretizujme: pri povolenom diaľničnom maxime ukazoval otáčkomer nejakých 2600, čo na auto danej veľkosti a hmotnosti so šiestimi prevodmi nie je práve málo. Výsledok sa aj adekvátne prejavil na spotrebe: v tomto režime počítajte s hodnotou okolo osem a pol litra. Opačným extrémom bolo ustálené okreskové tempo, kedy motoru stačilo do 5 a pol litra. Celkovo sme natestovali slušný priemer 7,4 l/100 km.

Aktuálne CR-V má trvalý pohon 4x4, teda trvalý v tom zmysle, že si ho neviete zapnúť vy, ale sa pripája sám. A pripája sa síce až pri zaregistrovaní preklzu prednej nápravy, ale zato zo systémov tohto druhu patrí k najrýchlejším. Proaktívny Haldex 4 to síce nie je, bežný občan otec či občianka matka to však ani nezaregistrujú a budú si užívať základnú pridanú hodnotu takejto štvorkolky: efektívne prenesený pohon na cestu.

Jazdnými vlastnosťami je CR-V poctivý Japonec, ale z tých pokojnejších, komfortnejších. Bezpečnostné rezervy jeho podvozka sú pre bežnú aj mierne dynamickú jazdu viac než dostatočné. A keby ste sa do toho chceli predsa len občas trošku viac oprieť, tak si povedzme prezujte zo štandardných sedemnástok na osemnástky. Komfort pruženia sa síce zhorší z veľmi dobrého na „iba“ dobrý, pre jazdné vlastnosti to ale môže byť naopak cenný upgrade.

Hondy na našom trhu nemajú vo zvyku púšťať sa do zúrivých cenových šarvátok. Majú svoj slušný kvalitatívny štandard, na ktorý lákajú kunčaftov, ochotných prihodiť pár drobných navyše. A z času na čas si prilepšia nejakou tou zľavou, či akciou. Platí to aj pre výbehové CR-V, ktoré ponúka zaujímavý pohľad do cenníka.

Najlacnejším variantom je benzínová motorizácia 2.0 i-VTEC s výbavou S, od 22 950 eur. Za naftovým 2.2 i-DTEC musíte postúpiť k výbave Comfort, kde je cenníkovým základom suma 26 200 eur. Ak sa ale poponáhľate, môžete stihnúť do konca júna akciový bonus 2250 eur za diesel, čím sa naftové CR-V dostáva iba o tisícku nad benzínový základ, alebo lepšie povedané presne na rovnakú sumu, ak zvolíte tú istú výbavu Comfort. A pri nej sa ešte na chvíľu pristavíme.

Ak Hondu u nás jedným očkom sledujete a nič vám to nehovorí, tak vedzte, že Comfort je bývalý stupeň výbavy Style. So zmenou mena sa síce nehýbala cena, ale pribudli nejaké prvky výbavy, napríklad dvojzónová klimatizácia, tempomat, spomínané sedadlá s Alcantarou, kožený volant a radiaca páka, parkovacie senzory vpredu aj vzadu a pár ďalších vecí. Skrátka, Honda síce už aktuálnemu CR-V pár mesiacov stĺka rakvičku, ale zato vymaľovaná a vyčalúnená je ozaj parádne.

Čas je neúprosný a Honda CR-V číslo tri už dávno stratila svoj lesk. Mnohé jej komponenty však nezostarli spolu s celý autom, buď preto, že sa priebežne modernizovali, prípadne mali už na začiatku dosť veľký náskok na to, aby si mohli pár rokov pochrapkávať na vavrínovom vankúšiku. A tak je aj šesť rokov po zrode a pár mesiacov pred funusom aktuálna generácia veľmi poctivým kusom auta po stránke priestoru, ergonómie, variability, pohonu i jazdných vlastností.

Áno lesk zbledol, o tom potom, ale na objektívnych kvalitách auta sa nám akosi nepodarilo nájsť takú vrstvu patiny, ktorá by na investičnom semafore rozsvietila červenú. Možno aj preto, že predsmrtne zaujímavý pomer ceny a kvality nie je jediným magnetom. Ale že je tu aj nezanedbateľný faktor dávno vyliečených detských i pubertálnych chorôb, ktorého sa pri niektorých nových autách môžete a pri iných dokonca musíte obávať. Ale to už je iná téma....

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188296/test-honda-cr-v-2-2-i-dtec-vesely-umieracik/1740"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Honda CR-V 2.2 i-DTEC: Veselý umieráčik

Výber pre vás

Test Honda CR-V 2.2 i-DTEC: Veselý umieráčik

Súvisiace články

Ford Focus Combi 1.6 TDCi: Úsporná akciovka

Test Jaguar XF 2.2D: Gentlemanské neresti

Veľký test Kia ceed 1.4 CRDi: VW Golf sa musí zlepšiť

Opel Antara 2.2 CDTi: Moje prvé SUV?

Výber pre vás