Vo fachu automobilových novinárov sa často stáva, že niektoré auto sa vám do pamäte zaryje viac a iné menej. Dôvody pritom môžu byť rôzne - úlohu zohráva dizajn, interiér a jeho kvalita, priestrannosť či v neposlednom rade aj jazdné vlastnosti. Niektoré vozidlá sa vám do pamäte zapíšu napríklad už len kvôli zvuku agregátu, ako napríklad toto <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/215320/test-clubman-jcw-tri-pismena-dokonalosti/">MINI Clubman JCW.</a>

Len málokto by tipoval, že k takýmto vozidlám môže patriť aj pomerne bežná Honda Civic vo vyhotovení sedan. Prepĺňaný agregát so zdvihovým objemom 1,5 litra dnes nie je ničím výnimočným, bezstupňová samočinná prevodovka by podľa zaužívaných štandardov zasa mala pôsobiť úplne opačne - ako zabijak akéhokoľvek pôžitku. Nuž, práve toto auto je rukolapným dôkazom toho, že stereotypy nemusia zachytávať pravdu.

<p>Civic sme si už mali možnosť vyskúšať s prepĺňanou <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213942/test-honda-civic-1-5-turbo-jasny-vitaz/">jedna-päťkou spojenou s manuálom</a>, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/213644/test-honda-civic-premiera-downsizingu/">radovým trojvalcom</a>, ba dokonca aj vo vrcholnej špecifikácii <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214951/honda-civic-type-r-staronovy-kral-revira/">Type R</a>. V týchto prípadoch však vždy išlo o exempláre s karosériou typu hatchback. K sedanu sme sa dostali až nedávno.

Hneď na začiatku treba zdôrazniť, že od variantu s urezaným zadkom sa vo väčšine partií príliš nelíši. Prednej časti dominujú ostré tvary typické pre Hondu, doplnené sú aj charakteristickými diódovými reflektormi. Profil je do istého bodu taktiež zhodný. Zmeny sú badateľné až za dverami vodiča a spolujazdca.

Približne v polovici karosérie strecha v porovnaní s hatchbackom mení svoje smerovanie - miesto pozvoľného stúpania či stagnácie sa jemným tempom skláňa smerom dole. Vďaka tomu je sedan o niekoľko milimetrom nižší a celkovo má elegantnejší a športovejší vzhľad.

Zadná partia taktiež nesie prvky hatchbacku, no jej finálne prevedenie je opäť akési sofistikovanejšie a elegantnejšie. Jemne vytŕčajúci “zadok” a pomaly klesajúca línia strechy navodzujú dojem limuzíny, ktorá by sa imidžom bez problémov dala porovnať aj s prémiovejšou konkurenciou. Vnímanie krásy je samozrejme subjektívne, no nám sa sedan z hľadiska dizajnu páči omnoho viac, než štandardný hatchback.

Po prvom otvorení dverí a nastúpení interiér Hondy Civic Sedan vo výbave Executive ohromí. Na posádku čakajú béžové kožené sedadlá, vodičove sa dá nastaviť parádne tak, aby sa volant stal doslova súčasťou jeho tela. Parádna je aj virtuálna prístrojovka s efektnou úvodnou animáciou a množstvom reálne využiteľných funkcií. Viete prostredníctvom nej vytočiť kontakt, ovládať médiá či sledovať navigáciu.

Poteší však nielen vizuálna, ale aj materiálová stránka. Tam, kde sa vodič čohokoľvek dotýka, sú buď mäkčené plasty alebo príjemná koža. Do nej sú zahalené aj sedadlá, v ktorých aj pri športovom posede vydržíte bez problémov šoférovať aj stovky kilometrov. Vtedy padne vhod aj veľmi dobré odhlučnenie - ohučaní od motora či aerodynamického hluku tu pasažieri rozhodne nebudú.

Na praktickú nôtu hrá minimalistický stredový tunel, ktorý skrýva obrovskú priehradku. Priestorová ponuka je v poriadku aj na zadných sedadlách, kde si za seba priemerne vysoký muž sadne s malou rezervou. Škoda len, že množstvo pozitívnych dojmov čiastočne negujú menej príjemné skúsenosti.

Nedostatky v kabíne možno označiť za nenápadné zaváhania typické pre Japoncov. Tak ako dokážu dotiahnuť jazdnú stránku áut na excelentnú úroveň, vedia zabudnúť na detaily v interiéri. Prvé zistenie, ktoré nás nepotešilo, súvisí s infotainmentom. Ten konkurencii nestačí rýchosťou odozvy a ani grafickým spracovaním. Virtuálnu prístrojovku sme preto používali omnoho radšej, než napríklad displej zabudovaný v centrálnom paneli. Práca s ňou totiž bola rýchlejšia a pohodlnejšia.

Mrzí nás aj nevyrovnaná kvalita dielenského spracovania. Pri rýchlosti okolo 130 km/h niečo v testovacom modeli potichu rezonovalo a my sme ani počas stoviek odjazdených kilometrov nedokázali rozpoznať pôvod nepríjemného zvuku. Identifikovať sa nám však podarilo tendenciu rezonovania predných dverí, tie sa vedeli rozhýbať vtedy, keď motor bežal na 1 500 ot./min. Z času na čas sa rušivým zvukom vedela o pozornosť prihlásiť aj lakťová opierka. Tieto nedostatky však pokojne môžu byť len "výsadou" testovacieho vozidla. V iných kusoch sa objaviť nemusia.

Po kritike interiéru musíme jedným dychom dodať, že chyby by sme tejto Honde vedeli odpustiť. Spraviť by to mal predovšetkým taký šofér, ktorý si užíva jazdné vlastnosti auta a vie oceniť parádnu mechanickú stránku vozidla. Tá totiž Civicu Sedan nechýba a je to cítiť na každom kilometri a v každej situácii.

Agregát ako taký disponuje zdvihovým objemom 1,5 litra, je síce prepĺňaný, no neprimeraný nástup turbodúchadla tu netreba očakávať. Výkon 134 kW (182 k) má krásny lineárny priebeh a vrcholí tak, ako sa na Hondu patrí - poriadne vysoko. Špičku dosiahnete až pri 6 000 ot./min., do 5 500 ot./min. je vám k dispozícii aj plných 220 Nm krútiaceho momentu. Maximálne newtonmetre z auta pritom ťažíte už pri 1 700 ot./min., do otáčok teda motor nevyhnutne hnať nemusíte.

Presne o to sa za bežných okolností snaží aj CVT prevodovka. V minulosti nás pri Honde Jazz či Honde HR-V bezstupňové skrine nenadchli, tentokrát však Japonci v kombinácii s oturbenou jedna-päťkou navarili úplne inú polievku. Chutila nám tak, že sme sa jej celý týždeň nevedeli nasýtiť. Pri komfortnej jazde je CVT vynikajúce, v kombinácii s pomerne tichým agregátom sa veziete takmer ako v elektromobile.

<p>Obrovskou výhodou tejto skrine je jej plynulosť. V kolónach sa pri zapnutom adaptívnom tempomate automobil samočinne rozbieha úplne lahodne. Trhnutie, ako v prípade niektorých dvojspojkových prevodoviek, tu nehrozí a to ani pri cúvaní. CVT je lahodné a vďaka výkonnému agregátu z auta nerobí sterilné presúvadlo.

Práve naopak, ak Civicu Sedan pridáte a vyženiete otáčky nad hodnotu 4 000 ot./min., s autom sa začnú diať divy. Štvorvalec dostane ostrý hutný zvuk a ešte lepšiu odozvu na plyn - akoby s ním bol pedál ešte stále napriamo prepojený lankom. Pozor, takto bezprostrednú odozvu neponúkajú ani niektoré športovejšie modely. Civic Sedan nám preto pripomínal poctivé mechanické auto 90-tych rokov. Ak sa vám cnie za starými časmi, táto Honda vás môže vytrhnúť zo smútku.

Určite, na športové bláznenie je nepochybne lepšou voľbou manuálna prevodovka. Ani bezstupňová však nie je úplne neschopná. Jednotlivé prevodové stupne už v manuálnom režime dokáže simulovať pomerne presvedčivo. Škoda len, že pri nájazde do zákruty si kvôli CVT skrini motorom nepribrzdíte - podradenie a vyhnanie motora do vysokých otáčok sa tu nekoná. Prevodovka váš povel síce virtuálne poslúchne, ale očakávaný brzdný účinok sa nedostaví. Napriek tomu ju s prihliadnutím na komfort počas bežného jazdenia a aký-taký potenciál pri tom športovom považujeme za dobrú voľbu.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že automobily možno rozdeliť do troch skupín. Také, v ktorých je rýchla jazda z pohľadu šoférskej zábavy zbytočnosťou, také, ktoré do vysokých rýchlostí treba tlačiť, lebo inak si ich neužijete, a do tretice typ, ktorý si užijete aj keď nevyhnutne neletíte extrémne rýchlo. Zástupcami prvej kategórie môžu byť napríklad moderné rodinné SUV (česť výnimkám), druhú skupinu pekne reprezentuje napríklad <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214548/test-subaru-wrx-sti-auto-z-inej-galaxie/">Subaru WRX STI</a> či <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/214951/honda-civic-type-r-staronovy-kral-revira/">Civic Type R</a>. Plný potenciál týchto monštier totiž využijete až keď sa zákrutami valíte trojciferným tempom.

Exemplárnym príkladom tretej skupiny je testovaná Honda Civic Sedan. Pri nej vám bez problémov stačí byť v aute sám so sebou, mať prázdne cesty a užívať si precíznu jazdu okreskami pokojne aj pri rýchlosti 90 km/h. Čaro tohto vozidla totiž spočíva v tom, že je úžasne komunikatívne a šoféra doslova vťahuje do deja.

Cez ruky cítite ako je na tom grip kolies, zadok vám hovorí aký je povrch, ušami vnímate hutný zvuk výkonného štvorvalca a celý svet sa zrazu točí len okolo vašej precíznej, dynamickej, no zároveň aj legálnej, jazdy. Sterilita vyčítaná aj niektorým športovejším modelom tu absolútne nehrozí.

<p>Za to všetko však môže nielen pohonná jednotka, ale aj excelentný podvozok a priame riadenie. Civic Sedan jazdí ako malý a “bezpečný” Type R. Bezpečný práve preto, že ho nemusíte tlačiť do extrémov, aby ste ho začali cítiť a namáhať. Za naladenie podvozku si Japonci v tomto prípade zaslúžia jednotku s hviezdičkou.

Ide o smelé tvrdenie, no sme presvedčení o tom, že z hľadiska jazdných vlastností sa môže Civic Sedan smelo porovnávať aj s prémiou. Je komfortný, nebuchne ani na priečnych nerovnostiach, ktoré bývajú večným problémom, no zároveň je krásne jazdecký. Klobúk dole, Honda!

S ohľadom na výkon agregátu (134 kW/182 k) má podľa papierových údajov Civic dosahovať aj veľmi slušnú efektivitu. Honda deklaruje, že kombinovaná spotreba by nemala prekročiť hodnotu 5,8 l/100 km. V realite sme so sedanom dosiahli vyšší údaj, 6,4 l/100 km, ktorý však rozhodne nie je na zahodenie.

Automobilu najmenej sedí mesto, tam si z nádrže cucne 7,7 l paliva na každých sto kilometrov. Na diaľnici je už motor smädný omnoho menej, na 100 kilometrov si vystačí so 6,4 litrami benzínu. Najsilnejšou disciplínou je už klasicky vidiecka premávka, na okreskách z nádrže počas stovky kilometrov ubudne len 4,9 l. Vzhľadom na komfort CVT prevodovky a výkonovú rezervu považujeme tieto výsledky za výborné.

Variant Civic Sedan je sám o sebe v porovnaní s hatchbackom drahší. Môže za to najmä skutočnosť, že Japonci ho dodávajú výsostne s testovanou jedna-päťkou. Trojvalec v ňom teda čakať netreba. Kúpiť ho môžete od 21 390 eur, ceny sa však netreba zľaknúť. Už základný model totiž ponúka pomerne širokú štandardnú výbavu.

Svedčí o tom najmä fakt, že za plne nakonfigurovaný sedan zaplatíte 27 990 eur a nič viac už prakticky neexistuje. Žiadne pakety, príplatky či balíky. Doplatíte si len za metalickú farbu karosérie. Tá zdvihla cenovku testovaného vozidla na hodnotu 28 549 eur. Nie je to málo, no táto Honda má štýl, komfortnú kabínu a výborné jazdné vlastnosti.

S niektorými autami vás spojí puto a čaro okamihu. Napriek nedostatkom v interiéri, ktoré nás doslova iritovali, však na túto Hondu len tak ľahko zabudnúť nedokážeme. Je totiž presne tým autom, ktoré sa môže stať univerzálnym “športovo-úžitkovým” náčiním petrolheada. Rodinu v ňom odveziete komfortne a keď si budete chcieť vyvetrať hlavu, s radosťou vám to umožní.

Dizajn Civicu Sedan možno je kontroverzný, no výnimočnosť na cestách sa mu uprieť nedá. Najmä za tmy, keď sa plne rozsvietia jeho diódové svetlomety, je neprehliadnuteľný. Rovnako výrazné sú aj jeho vynikajúce jazdné vlastnosti, ktoré by od neho čakal málokto. Nám vďaka nim prirástol k srdcu a zabúdať na neho budeme ťažko.

Test Honda Civic Sedan: Nedá sa na ňu zabudnúť

Výber pre vás

Test Honda Civic Sedan: Nedá sa na ňu zabudnúť

Súvisiace články

Test Honda Civic 1.5 Turbo: Jasný víťaz

Test Honda Civic: Premiéra downsizingu

Test Honda CR-V diesel: Rodina na prvom mieste

Výber pre vás