Felicia, posledný kabriolet českej automobilky Škoda. Skúsili sme si ho už len kvôli bláznivému radeniu a nostalgickému vetru vo vlasoch. 

Možno preto, že je stále dosť mladá, aby si ju ľudia pamätali, ale dostatočne stará, aby sa stala zaujímavou. Okrem toho je jediným masovo vyrábaným kabrioletom škodovky.

Základom 4,06 metra dlhého a 1230 kg vážiaceho kabrioletu je platforma zhodná s modelom Spartak. Predchodcom Felicie bola Škoda 450 Roadster s jedným hlavným rozdielom - listové pružiny na prednej náprave vymenila Felicia za vinuté. V továrni v Kvasinách bolo spolu vyrobených 14 863 kusov Felicie.

Meno Felicia znamená v latinčine „šťastná" a počas socializmu predstavovala jedno z mála áut východného bloku, ktoré neuprednostňovali praktickosť pred sebeckým zážitkom. Nielen preto bolo pre nás šoférovanie Felicie ponukou, ktorá sa neodmieta.

Ani októbrové počasie a symbolické kúrenie nám nezmazalo úsmev z tváre. Hoci sa mi neušla dobová jazdecká čiapka, strechu sme vytiahnuť nemienili. Keď už šoférovať Feliciu z roku 1961, tak presne ako sa patrí. Strechu bola dole a nechali sme ju dole aj napriek dvanástim stupňom celzia. Ak by sme sa ju rozhodli zložiť, malo by to jednému človeku podľa dobovej literatúry trvať približne 90 sekúnd.

Najnetradičnejšiu časť tohto kabrioletu predstavuje radenie, ktoré je výsledkom adaptácie typu „páka pod volantom" na „páku na podlahe". Namiesto klasického manuálneho štvorkvaltu radíte namiesto jednotky „nič", namiesto dvojky spiatočku, 3. a 4. stupeň sú zachované, v päťke je jednotka a v „šestke" druhý stupeň. Na zrkadlové radenie sme si však rýchlo zvykli a synchrónna prevodovka nie je až tak ďaleko od tých moderných. Aj spojka šla ľahko.

Aj keď sme nemali možnosť porovnať Feliciu s dobovými ďalšími rovesníkmi bez strechy, podľa zahraničnej tlače bola „surová", „dedinská" a „málo výkonná" ale zároveň „šarmantná" a „húževnatá". Na lacný kabriolet spoza železnej opony to sedí. Felicia s 1,1 litrovým štvorvalcom s výkonom 36,8 kW / 50 k a 74,5 Nm skutočne nie je žiaden športiak, ani rýchlejšia, 55 koňová verzia Super. Ani s manuálnou prevodovkou a zadným náhonom. Hoci dosiahne 130 km/h, my sme sa odvážili len niečo vyše 80 km/h. Z dvoch dôvodov: slimákové riadenie s vôľou tak štvrť otáčky do oboch strán a dobové brzdy, ktoré sú v porovnaní s novými autami len symbolické. Za nemoderné ich však považovala aj zahraničná dobová tlač. Naša Felicia okrem toho počas brzdenia značne ťahala doľava. Brzdenie z kopca sme tak radšej nechávali na motor. Skúsili sme si aj jazdu do (mierneho) kopca. Na štvorku zabudnite, trojka „jakš takš".

V múzeu pre nás pripravili komplexnú zážitkovú formu a spolu s bezstarostnou dobovou jazdou sme si užili aj neplánované ale akosi obligátne roztláčanie. Na križovatke nám skapal motor, čo sa opakovalo aj po prvých dvoch naštartovaniach. Následne bol problém vyriešený pokazeným štartérom. Na naše prekvapenie však auto naštartovalo už po dvoch metroch roztláčania. Motor však opäť skapal a problém vyriešili až vyššie nastavené voľnobežné otáčky. Auto sme tak ďalším vodičom odovzdávali s tým, že si ho budú musieť z parkoviska roztlačiť.

Felicia je auto z doby, keď boli škodovky skutočne české a pri pomenovaní nových modelov nebola používaná nemecká fantázia typu „tu je list už existujúcich modelov". Zároveň však z doby, kde výrobca odporúča mazať diely náprav každých 500 kilometrov a na auto čakáte v týždňovom rade.

Hoci ťahala Felicia vo svojej dobe v porovnaní so západnou konkurenciou možno za kratší koniec, pre nás „čechoslovákov" má a bude mať špeciálnu hodnotu. Napriek nepriaznivej dobe Škoda ukázala, že je v našom lokálnom svete priestor aj pre nie úplne ideálne, ani najpraktickejšie ale zato pôžitkárske auto. Je trochu smutné, že sa pod taktovkou Volkswagenu žiadnej škodovky bez strechy zrejme nedočkáme... Dúfam, že sa mýlim.

RETRO TEST: Škoda Felicia (1961) – bez strechy, bez stresu

Výber pre vás