Portfólio značky Mercedes-Benz prešlo v ostatných rokoch mnohými premenami. Na ich začiatku stála vlajková loď označená písmenom S, ktorá ukázala dizajnový i technologický smer na ďalšie roky. Tomu sa okrem iných prispôsobila aj <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210001/test-mercedes-c450-amg-civilna-naloz">najpredávanejšia trieda C</a>. Začiatkom tohto roka ho v Detroite <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210295/mercedes-oficialne-odhalil-novu-triedu-e">nasledovalo o číslo väčšie Éčko</a>, ktoré pôsobí ako kompromis medzi spomínanou dvojicou.

Piata generácia populárneho vozidla tzv. manažérskeho segmentu však nie je len akousi nutnou výplňou v cenníku, v skutočnosti znamená podstatne viac. Debutovala totiž s dôležitým modulárnym motorom a najmodernejšími technológiami. Čo všetko sa v nej naozaj skrýva? Odpoveď na to sme hľadali v redakčnom teste, ktorému sme podrobili bohato vybavenú naftovú verziu E350d.

Sedan vyššej strednej triedy sa <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/191532/test-mercedes-e350-cdi-vitamin-e">od svojho predchodcu</a> líši skutočne výrazne. Hranaté základné línie sú minulosťou a zabudnuté sú tiež zdvojené svetlomety známe zo starších vydaní tohto typu. Nové vozidlo ide v stopách svojich súrodencov. Viaceré detailné prvky mu dávajú aspoň náznak vlastnej identity, v našom prípade napríklad diódové svetlá či tvary nárazníkov pochádzajúcich z balíka AMG. Aj vďaka nim pôsobilo červený testovaný stroj elegantne a zároveň pomerne dravo.

Mercedes-Benz triedy E teda možno vizuálne spoznať podľa niektorých drobností, na ceste sa však dá najlepšie identifikovať vďaka proporciám karosérie. Pri výmene stráží mierne narástol. Najvýraznejšie sa zmenil dĺžka, do ktorej pribudlo necelých päť centimetrov. Ešte o trochu viac sa natiahol rázvor osí náprav. To je prísľubom vzdušnejšieho vnútorného priestoru.

Natiahnutie sedanu je jasne cítiť na zadných sedadlách, kde sa zväčšilo miesto na kolená. To bude dostatočné aj pre nadpriemerné postavy. Basketbalisti však môžu mať problém s miestom na hlavu, ktoré limituje línia klesajúcej strechy. Vpredu problém mať nebudú. Éčko poskytuje dostatok miesta vo všetkých smeroch, v oboch radoch navyše dáva pasažierom pocítiť dávku pohodlia. Najmä predné sedadlá možno pochváliť za ich tvarovanie spájajúce dostatočnú oporu s príjemným komfortom.

Batožinový priestor auta taktiež narástol, v piatej generácii poskytuje 540-litrový objem. Čerpá pritom najmä z veľkej dĺžky. Vnútorný tvar kufra je však mierne nepravidelný, čo platí aj pre dvojitú podlahu. Pod ňu sa vďaka absencii rezervného kolesa podarilo ukryť pomerne veľkú schránku. Samozrejme, operadlá zadných sedadiel možno sklopiť a dostupné miesto pre náklad tak rozšíriť.

Už pri premiére novinky sme si všimli, že okrem dizajnu karosérie je akýmsi koktejlom medzi triedami C a S aj jej kabína. Centrálnym tunelom pripomína menšieho z dvojice, no palubnou doskou obsahujúcou dva veľké 12,3-palcové displeje vedľa seba hovorí jednoznačne rečou vlajkovej lode. Pred kráľovnou portfólia sa Éčko nemusí hanbiť ani z hľadiska materiálov. V našom prípade pokrývala väčšinu interiéru hnedá koža, ktorú dopĺňal rovnako sfarbený textil a plast. Nechýbalo však ani drevo a kov.

Zvnútra pôsobil automobil skutočne luxusne, subjektívne ho radíme na špičku manažérskej triedy. Svojim vyhotovením neurazí ani úspešného biznismena. Spomedzi použitých materiálov musíme vyzdvihnúť akustickú izoláciu, trojcípa hviezda urobila so svojho reprezentanta skutočne tiché miesto na život. Pi bežnej jazde neruší motor, podvozok ani aerodynamický hluk.

Veľkosť spomínanej dvojice obrazoviek na palubovke môže niekoho nabádať k pokusom ovládať ich prostredníctvom brušiek prstov, na tie však nereagujú. Mercedes-Benz zatiaľ súčasnému trendu nepodľahol. Namiesto toho dal Éčku popri svojom klasickom rotačnom ovládači a dotykovej ploche na centrálnej konzole dva malé senzitívne štvorčeky na volante. Pomocou nich možno intuitívne ovládať rôzne funkcie počítača či výborne spracovaného multimediálneho systému.

Už vzhľad interiéru naznačuje, že o moderné technológie tu nebude núdza. Nemyslíme pritom náladové osvetlenie či možnosť meniť grafiku prístrojov. Výpočtu jednotlivých prvkov natlačených do testovaného vozidla by sme mohli venovať samostatný článok, väčšinu z nich však už poznáme z iných modelov. O úroveň vyššie sú však autonómne funkcie. Na diaľnici môžete nechať riadenie bez akýchkoľvek zásahov na dlhší čas, pričom medzi schopnosti počítača patrí aj zmena jazdného pruhu.

Skutočnou technologickou lahôdkou je parkovanie na diaľku. S týmto prvkom síce ako prvá prišla pred niekoľkými mesiacmi <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210928/test-bmw-730d-otvara-nove-dimenzie">vlajková loď značky BMW</a>, ale nové Éčko ho ukazuje v inom svetle. Namiesto špeciálneho kľúča komunikuje so smartfónom alebo tabletom. Cez aplikáciu pritom zvláda vozidlu zadať podstatne zložitejšie manévre než jednoduché posúvanie sa vpred či vzad. Vyberať si možno z viacerých úkonov. Počítač ich zvládne sám, vodič stojaci mimo sedanu iba krúti prstom po displeji mobilného zariadenia. Problémom nie je ani samostatné zacúvanie do šikmého boxu.

Spolu s piatou generáciou triedy E prišiel na svet kompletne nový naftový štvorvalec využívajúci modulárnu architektúru, no označenie E350d na zadnej časti testovaného vozidla hovorilo o objemnejšej motorizácii. Jej identitu jasne prezradili parametre. Šlo totiž o trojlitrový agregát s konfiguráciou V6, ktorý poháňal aj predchodcu a montuje sa do viacerých aktuálnych áut značky. Diesel ponúka najvyšší výkon 190 kW (258 k), jeho krútiaci moment vrcholí na úrovni 620 Nm.

Vzhľadom na tieto hodnoty nie je prekvapením, že veľký sedan zrýchli na stovku za 5,9 sekundy. Reč je pritom o verzii so zadným náhonom. Mercedes-Benz dokáže byť s týmto srdcom nadpriemerne svižný, pričom šesťvalec bezchybne spolupracuje s deväťstupňovou samočinnou prevodovkou. Tá sa snaží jeho otáčky držať dosť nízko. Nie je to však problém, vznetová strojovňa poskytuje mohutný záťah v širokom rozpätí pracovného tempa a netreba ju nijak extra vytáčať.

Keďže tento motor sme už testovali viackrát, od jeho akustiky sme neočakávali žiadne prekvapenia. Napriek tomu prišli. V bežnom režime je totiž trojliter ešte tichší než doteraz, Éčko sa pohybuje len s nenápadným ševelením v pozadí. No pod záťažou sa diesel dokáže ozvať. Neprejavuje sa však známou basovou linkou ako pri iných modeloch, tá je evidentne izoláciou potlačená. Do popredia tak viac vyniká vznetový charakter pohonnej jednotky. No opakujeme, pri pokojnej jazde je veľmi tichý.

Vzhľadom na parametre auta sme viac-menej vedeli, čo očakávať od spotreby šesťvalca. Mestský výsledok nás trochu prekvapil. Apetít 8,7 l/100 km je síce vzhľadom na parametre akceptovateľný, no pri predchodcovi s pohonom oboch náprav sme dosiahli o tri decilitre menej. Lepšia prevodovka sa naplno prejavila mimo mesta. V oboch štandardných režimoch klesol smäd dieselového motora zhruba o liter: na vidieku mu stačilo 5,4 l/100 a pri diaľničných jazdách dosahoval 6,1-litrový priemer. Tuzemské maximum na autostráde pritom znamenalo len 1 500 otáčok za minútu.

Keďže parametre motora sa oproti predchodcovi prakticky nezmenili, zníženie spotreby treba zdôvodňovať na iných frontoch. Popri vycibrenej aerodynamike sa pod to podpísal výborný automat spolu so znížením hmotnosti. Podľa oficiálnych údajov schudol v testovanej verzii približne 150 kilogramov, čo skutočne nie je málo. Diéta sa odrazila aj na dynamických parametroch a jazdných vlastnostiach.

Už v minulosti montoval Mercedes do triedy E na želanie vzduchový podvozok a piata generácia v tom pokračuje. Samozrejme, v jej útrobách nájdeme opätovne vylepšenú verziu pruženia. Vďaka technológii Airmatic ponúka sedan skutočne excelentný komfort, devätnásťpalcové disky kolies nie sú v tomto smere žiaden problém. Úrovňou pohodlia vozidlo jednoznačne vyniká.

V porovnaní s predchodcom sa zlepšilo správanie na výraznejších nerovnostiach. Bohužiaľ, konštruktérom sa stále nepodarilo celkom eliminovať búchanie vyvolané kolesami pri prejazde veľkých jám. Na dobrom asfalte však Éčko len ticho pláva a svojich pasažierov rozmaznáva príkladným žehlením povrchu. Nechýba praktická možnosť zväčšenia svetlej výšky na prekonávanie prahov či spomaľovačov.

Napriek komfortnému naladeniu sa piata generácia triedy E nespráva v zákrutách ako nejaké rozkolísané želé. To ani náhodou, veď už predchodca vedel ponúknuť popri pohodlnej jazde aj dobrú schopnosť zdolávať kľukaté cesty. Nový model v tomto smere pokračuje. Najmä v športovom režime dokáže poslušne viesť stopu zvolenú tuhšie reagujúcim volantom, aj napriek citeľným náklonom v zákrutách. Na limite v ňom šesťvalec dokáže vyvolať pretáčavé tendencie. Žiaden driftérsky stroj ani okreskový šampión to však nie je, tieto úlohy necháva automobilka vyhotoveniam so štítkom AMG.

Za sedan novej triedy E si tuzemský dovozca áut Mercedes-Benz pýta od 43 560 eur, čo platí pre benzínový dvojliter s manuálnou prevodovkou. Naftová alternatíva vybavená od výroby automatom je takmer presne o tisícku drahšia. Nami skúšaný vznetový šesťvalec však stojí v cenníku podstatne vyššie, záujemcovia o krútiaci moment 620 Nm si musia pripraviť minimálnu sumu 56 070 eur.

Samozrejme, vozidlo na fotografiách bolo od štandardnej verzie za 56-tisíc na míle vzdialené. Príplatky nafúkli jeho cenu takmer o polovicu. Pod výslednou čiastkou 83 148 eur sa podpísali okrem vzduchového pruženia aj svetlomety Multibeam LED, príplatkové nárazníky AMG Line, presklená strecha, exkluzívny interiér, bezkľúčové štartovanie, balík asistentov, štvorica kamier či systém Comand Online.

Mercedes triedy E prešiel generačnou výmenou ako prvý z nemeckej prémiovej trojky, jeho hlavní súperi od značiek Audi a BMW ho majú čoskoro nasledovať. Skoršia premiéra reprezentanta trojcípej hviezdy však nemusí byť nevýhodou. Svoje zbrane má tento automobil veľmi dobre pripravené, v rámci svojej kategórie je to momentálne špičkový manažér.

Éčko má síce z dizajnového hľadiska len náznak vlastnej identity, napriek tomu znamená toto vozidlo viac než sa môže zdať. Jeho silnou stránkou je interiér. Priestranná kabína je dobre odhlučnená, v testovanom vyhotovení pôsobí luxusne a ponúka tie najmodernejšie technológie. V tomto smere Mercedes nemá konkurenciu. S naftovým šesťvalcom je sedan príjemne rýchly, oproti predchodcovi je však úspornejší. Veľkým plusom je vzduchové pruženie ponúkajúce vysokú úroveň komfortu. Práve pohodlie na palube je aspektom, ktorým piata generácia zanecháva najväčší dojem.

Test Mercedes E350d: Špičkový manažér

Výber pre vás

Test Mercedes E350d: Špičkový manažér

Súvisiace články

Test Jaguar F-Pace: Platná vstupenka

Jazdený Renault Twingo: Prekvapivá spotreba

Test VW Tiguan: Praktický a komfortný

Výber pre vás