Začiatkom minulého roka <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210291/omladeny-ford-mondeo-dostal-sestvalec/">absolvoval facelift Ford Fusion</a>, ktorý európske regióny poznajú pod označením Mondeo. Jeho tuzemská verzia si na komplexnú modernizáciu ešte musí počkať. Zástupca strednej triedy totiž prišiel na starý kontinent s výrazným časovým odstupom v porovnaní s USA a harmonogram omladenia bude evidentne rovnaký. Jeho súčasné vyhotovenie preto bude ešte nejaký čas aktuálne.

Štvrtá generácia tohto auta nám nie je neznáma, už predvlani sme ju skúšali dvakrát. Najprv sme jazdili <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/201091/test-ford-mondeo-1-5-godot-prisiel/">liftback poháňaný 1,5-litrovým benzínom</a> a <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/202593/test-ford-mondeo-kombi-pan-komfort/">následne kombi s naftovým dvojlitrom</a>. Nedávno sme ho preverili opäť, tentokrát sa nám do rúk dostal rodinný variant so športovým štýlom a najsilnejším motorom. Možno ho brať za nástupcu kedysi pomerne rýchleho modelu ST220?

Tejto otázke sme sa venovali v teste čierneho vozidla, ktoré pútalo mnohé pohľady kontrastným nápisom pokrývajúcim bočné partie. Šlo o podpis projektu „Jazdím Ford pre život“ zameraného na zvýšenie bezpečnosti mladých šoférov. Keďže ľudia držiaci vodičský preukaz menej než 5 rokov sú najrizikovejšou skupinou z hľadiska nehodovosti, automobilka pre nich zorganizovala bezplatný kurz zvládania krízových situácií. Centrom je škola šmyku na okruhu Slovakiaring. Ide teda o akciu, ktorá so samotným vozidlom nesúcim jej označenie priamo nesúvisí. Jeho špecifiká treba hľadať inde.

Vzhľad skúšaného auta okorenil exteriérový balík Sport, ktorý pozostáva z niekoľkých komponentov. V prvom rade nahrádza pochrómované horizontálne priečky v maske chladiča plastovou mriežkou v tvare včelieho plástu. Pod nárazník pridáva spojler, na ktorý nadväzujú nadstavce prahov. Líniu ukončuje zadný nárazník s jemným difúzorom a dvojicou integrovaných koncoviek výfuku.

Tieto prvky dávajú spolu s 19-palcovými diskami kolies vozidlu poriadny šmrnc. Mondeo vyzerá napriek piatim rokom od svojho pôvodného uvedenia stále výborne a vek na ňom veľmi necítiť. Jeho podarený dizajn spomínané doplnky umocňujú. Ich tvary síce nie sú ktovieako radikálne, no teoreticky si na takto štylizovanom kombi vieme predstaviť aj označenie ST.

O interiéri to isté povedať nemožno, namiesto nejakej športovej atmosféry v ňom prevládal luxus. Tento dojem v prvom rade vytváralo béžové kožené čalúnenie pokrývajúce panely dverí i príplatkové sedadlá. Predné kreslá ponúkali ventiláciu, masážne funkcie i široké možnosti nastavenia, no hľadanie správnej polohy nám v ich prípade dalo prekvapujúco zabrať.

Testované vozidlo disponovalo okrem sedačiek aj ďalšími opciami. Vybavenie bolo skutočne bohaté, nechýbali moderné bezpečnostné systémy, parkovací asistent, kamera či bezkľúčové uzamykanie. Kabína ako taká sa počas ostatných rokov nezmenila. Jej najväčšou úpravou je multimediálny systém Sync 3, ktorý nahradil druhú generáciu inštalovanú Fordom pri uvedení vozidla.

Benzín má výkon, ale športovec to nie je

Mondeo disponuje slušnou škálou pohonných reťazcov. Benzín čapuje hybridný model a tri konvenčné, ktoré patria do rodiny EcoBoost. Ide o litrový trojvalec, štvorvalec s objemom 1,5 litra a dvojliter s rovnakým počtom piestov dostupný v dvoch naladeniach. Našimi rukami prešlo to silnejšie, ktoré je špičkou ponuky. Poskytuje totiž výkon 176 kW (240 k) a krútiaci moment 345 Nm.

Vrcholnú motorizáciu kombinuje Modrý ovál výhradne s pohonom predných kolies a šesťstupňovou automatickou prevodovkou. Prepĺňaný motor na ňu dopláca. Jeho sila sa stráca v hydrodynamickom meniči, ktorému nie je cudzí značný preklz. Ani v športovom režime neradí na dnešné pomery ktovieako rýchlo. No pri zaradenom stupni dokáže benzín potiahnuť, výkon má slušný.

Efekt vidieť aj na papieri, osem sekúnd na stovku nie je pri stáde 240 koní žiaden hviezdny údaj. Výrazne starší a zároveň slabší model ST220 to pritom v minulosti s manuálom zvládal za 6,6 s. Nehovoriac o akustike jeho šesťvalca, s ktorou sa EcoBoost nemôže rovnať. Pod plynom nie je jeho zvuk veľmi presvedčivý. Druhou stranou mince je pokojná jazda, pri ktorej motor takmer nepočuť.

Použitie konštrukčne staršieho automatu sa prejavilo aj na spotrebe benzínu. Podľa papiera mal prepĺňaný štvorvalec v meste pýtať čosi vyše desiatky, normovanú hodnotu sme však bez problémov prekonali o ďalšie dva litre. Na vidieckych cestách sme tesne podliezli sedemlitrovú hranicu. Jazda limitom 130 km/h po autostráde znamenala priemer 8,4 l/100 km, čo nie je také zlé.

Napriek slušnému výkonu teda nie je Mondeo 2.0 EcoBoost žiaden ostrý variant a nemožno ho brať ako nástupcu modelu ST220. Nastavenie techniky ho skôr nominuje za diaľničný expres. Pasažierov dokáže odviezť v tichu a veľkom pohodlí, keďže podvozok je ladený najmä komfortne. Ani devätnásťpalcové disky kolies ho nedokážu rozhodiť. Na predtým testovaných sedemnástkach bola síce jazda ešte plavnejšia, ale väčšie kolesá pohodlie nijak zásadne nesabotovali. Tuhšie bočnice obutia zasa mierne zlepšili slušné jazdné vlastnosti. Svojou agilnosťou však kombi neohúri, nejaký nabrúsený športovec to vôbec nie je.

Pri previerkach automobilov značky Ford sme si zvykli skloňovať akciové modely X, no tentokrát ich v cenníku nenájdete. Skúšané vozidlo patrilo k štandardnej úrovni Titanium. Jej spojenie s najsilnejším motorom v prípade karosérie kombi sa predáva od 34 490 eur, čo je výrazne viac než 22-tisícový základ. No cenník obsahuje ešte množstvo nie práve lacných príplatkových možností.

Čierne testované Mondeo disponovalo viacerými opciami za štvorciferné sumy, ktoré cenu vyhnali o kusisko vyššie. Napríklad športovejší bodykit stojí 2 425 eur. Za obdobnú sumu sa predávajú 19-palcové disky, sada Technology Premium či balík sedadiel, ktorého súčasťou je ventilácia i masážne funkcie. Za adaptívny tempomat spojený s bezpečnostnými prvkami zaplatí záujemca 2 110 eur navyše. Takmer dve tisícky stojí sada Titanium X obsahujúca LED svetlomety, bezkľúčový systém a elektrické piate dvere, nemalú sumu pridala aj navigácia a panoramatická strecha. Rovnica vyústila do sumy presahujúcej 53-tisíc.

Ford momentálne ponúka viacero kvalitných športových vozidiel, Mondeo však do tejto sorty ani s najsilnejším motorom nepatrí. Testovaná verzia nenadväzuje na odkaz modelu ST220. Vozidlo s decentným bodykitom síce navonok pôsobí dynamicky a má pomerne výkonné srdce, ale jeho elán brzdí automatická prevodovka s hydrodynamickým meničom. Smerom ku komfortu je pritom jednoznačne ladený aj podvozok.

Vďaka svojmu nastaveniu je toto Mondeo ideálne ako diaľničný expres, ktorý svojich pasažierov odvezie v príjemnom tichu a vysokom komforte. V prípade potreby pritom dokáže bezpečne zrýchľovať. No za všetko sa platí a v prípade testovaného automobilu vidieť, že opcie sa dokážu pekne naskladať. Negatívom testovaného modelu je tiež vysoká spotreba v meste. Ford by si jednoznačne zaslúžil modernejšiu prevodovku, ktorú snáď prinesie očakávaný facelift.

Test Ford Mondeo: Diaľničný expres

Výber pre vás

Test Ford Mondeo: Diaľničný expres

Súvisiace články

Test Sandero Stepway: Na čo sa vôbec nehodí?

Seat Arona: Malé SUV vám prirastie k srdcu

Test Škoda Fabia 1.0 TSI: Ozaj očakávaná?

Výber pre vás