Tip na youngtimer | Audi A2: Auto, ktoré predbehlo svoju dobu

Tip na youngtimer | Audi A2: Malé úsporné škaredé káčatko

Tip na youngtimer | Audi A2: Spotrebu mu závidia aj dnešné autá

Podľa rodičov bolo moje prvé slovo “Porsche” a drží ma to dodnes. Motoristické články píšem viac ako 5 rokov, preferujem šoférskejšie zamerané a kultové autá.

Anton Čorňák

S Audi A2, veľkolepým vstupom Ingolstadtu do konkurenčného sektora supermini áut, sa spája reklamná fráza. A2 podľa takmer každého „predbehlo svoju dobu“. Na jednej strane to je celkom pravda, na strane druhej, ak by skutočne predbeho svoju dobu, pravdepodobne by sme dnes videli viac podobných áut. No ak dnes zaparkujte A2 k moderným malým autám, pravdepodobne bude pôsobiť skôr zvláštne ako inšpirujúco. No žiadne moderné supermini nie je také zaujímavé najmä aerodynamikou, nízkou hmotnosťou alebo nezvyčajne priestrannou a dobre skonštruovanou kabínou.

A mnoho z nich sa transformovalo na niečo, čo sa nazýva "mestský crossover" (oxymoron). Nie je to preto, že by trieda supermini prijala jednoobjemový tvar v štýle A2 (alebo napríklad prvá generácia Mercedesu triedy A), ale preto, že zákazníci dnes od svojich áut požadujú o čosi vyššiu svetlú výšku a nejaké to plastové obloženie karosérie. Inými slovami, Nissan Juke bol na dnešnom trhu malých áut vplyvnejší ako Audi A2. Čo sa teda pokazilo? Koniec 90. rokov bol blamážou na trhu malých áut. Desaťročie sa začalo priateľskou tvárou a výraznými farbami Renaultu Twingo, ale skončilo sa Fordom Ka, triedou A, Smartom Fortwo, novým Mini a samozrejme A2 – nehovoriac o explózii modelov z Ázie, ako Yaris či Matiz.

No ešte stále bolo čo dolaďovať na trhu malých áut, najmä pokiaľ ide o zlepšenia v oblasti kvality spracovania, dizajnu a použitej technológie. A práve tu prichádza na scénu Audi s konceptom AL2 predstavenom na frankfurtskom autosalóne v roku 1997. V podstate išlo o dva koncepty - jeden s otvorenou strechou a druhý konvenčnejší, ktorý predznamenal sériovú podobu. Koncepty používali hliníkovú konštrukciu, pričom Audi tvrdilo, že sériový model môže vážiť len 750 kg – pri spätnom pohľade trochu optimistické.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/poradca/tip-na-youngtimer-audi-a2-auto-ktore-predbehlo-svoju-dobu" target="_blank">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Koncept využíval 1,2-litrový 15-ventilový benzínový trojvalcový motor s priamym vstrekovaním a bol zdobený priesvitnými mätovo zelenými akcentmi a strešným oknom po celej dĺžke, čo odrážalo vtedajší trend priesvitného dizajnu výrobkov, ktorý možno vidieť vo všetkom od fotoaparátov až po Game Boy. Bol to samozrejme aj rok, kedy Apple predstavil ikonický Power Macintosh G3, čo spôsobilo, že koncept AL2 vyzeral ako Mac na štyroch kolesách.

Je obdivuhodné, že veľa zo základných myšlienok konceptu a dokonca aj jeho tvar sa dostali do výroby. Audi predstavilo hliníkovú konštrukciu priestorového rámu s modelom A8 (hoci to prvým celohliníkovým autom bola Honda NSX), no A2 prinieslo revolučnú technológiu pre masový trh – závod v Neckarsulme (predtým NSU, neskôr sa v ňom vyrábalo Porsche 924 a 944, a dnes veľké modely Audi) mal kapacitu 60 000 kusov ročne, čo je objem, ktorý bol pre hliníkové auto dovtedy nevídaný.

Audi uviedlo niekoľko výhod hliníkovej konštrukcie, ako je odolnosť proti korózii a ľahká recyklovateľnosť, no jednou z najvýznamnejších bola hmotnosť. Nakoniec sa podarilo stlačiť hmotnosť sériového auta na 895 kg. No ako zdôrazňovali dobové recenzie, na triedu supermini to nebola hodnota, ktorá by bola extra výnimočná. No tu treba vziať do úvahy priestor, akým A2 oplývalo. 

Dizajn navyše evokoval športové TT z roku 1998, ako aj manažérsku limuzínu A6 generácie C5, ktorá bola uvedená na trh v roku 1997. To všetko bolo spojené do priestrannej a vysokej karosérie po vzore Mercedesu triedy A. Kontrast s konvenčnými supermini modelmi bol oborvský: aatiaľ čo s dĺžkou 3826 mm bola A2 o 7 mm kratšia ako Fiesta (a preto bolo parkovanie s ňou jedna báseň), bola až o 219 mm vyššia.

To znamenalo, že na každé sedadlo sa zmestili dospelí, zatiaľ čo zadné sedadlá Fiesty boli priestorovo výrazne menej štedré. Tajomstvom Audi nebola len vysoká strecha, ale aj nízko položená podlaha, a teda priestory na nohy. Zadní pasažieri mali nohy v podstate zapustené do konštrukcie, čo Audi nazývalo „koncept priestorovej podlahy“. To znamenalo dostatok miesta pre nohy a chodidlá.

Navyše za zmienku stojí aj nízky koeficient odporu vzduchu iba 0,28 - pre porovnanie, ostatné supermini sa nedostali pod hodnotu 0,3. Typické ingolstadtské aerodynamické prvky boli použité v hojnom množstve: minimum vonkajších ozdobných prvkov, zapustené sklo, medzery medzi panelmi tenké ako žiletka a šikovný spojler na dverách batožinového priestoru na zníženie turbulencií. Audi použilo aj funkciu, ktorú dnes využíva väčšina elektromobilov: uzavretú mriežku chladiča, ktorá, vzhľadom na efektívne utesnenie kapoty, fungovala aj na dopĺňanie a kontrolu kvapalín.

A čo znamená nízka hmotnosť a dobrá aerodynamika, ak sú všetky ostatné veci rovnaké? Efektívnosť. 1,2-litrový benzínový trojvalec s priamym vstrekovaním z konceptu AL2 sa do produkcie nikdy nedostal, ale Audi pri uvedení na trh stavilo na konvenčnejší 1,4-litrový štvorvalec s udávanou spotrebou 4,6 l na 100 km mimo mesta (čo v roku 2000 znelo pôsobivejšie ako dnes). No zaujímavejšou alternatívou bolo 1,4-litrové TDI so spotrebou 3,5 l nafty na 100 km. A to už znie pôsobivo aj dnes.

Do tohto mixu Audi primiešalo ešte špecializovanejšiu A2 s dodatkom 3L. S tenkými pneumatikami s rozmerom 145/80 R14 a špeciálnym 1,2-litrovým trojvalcovým turbodieselom, automatizovanou manuálnou prevodovkou a dodatočnými aerodynamickými vylepšeniami, ľahkými dielmi a sparťanskou výbavou sa malo dostať na 3 litre paliva na 100 km v kombinovanom cykle, mimo mesto to malo byť dokonca len 2,8 l na 100 km. K týmto hodnotám sa približuje len VW Lupo 3L s identickým motorom, hybridná Honda Insight a dieselové varianty Smartu.

Pozrime sa ale na zlatú strednú cestu v podobe 1,4 TDI. Prvé modely dosahovali výkon 55 kW (75 koní) a 195 Nm, ale v roku 2003 Audi motor prepracovalo na výsledných 66 kW (90 koní) a úctyhodných 230 Nm krútiaceho momentu k dispozícii už od 1900 otáčok za minútu. Výsledok bolo zrýchlenie z 0 na 100 km/h za menej ako 11 sekúnd, čo bolo o viac ako sekundu a pol rýchlejšie ako auto s výkonom 75 k. Navyše bez penalizácie v podobe vyššej spotreby.

Tvar A2 je stále rovnako polarizujúce ako pred dvoma desaťročiami. Spomeňte si na to na sociálnych sieťach a aj keď nájdete množstvo priaznivcov, nebudete musieť dlho čakať na ľudí, ktorí ho jednoducho nepochopili. Je len na vás, do ktorej skupiny patríte. Ja osobne v A2 jednoducho vidím pôvodné TT a typický dizajn Audi z prelomu tisícročí. Jednoducho zaujímavý youngtimer.

Ako pri mnohých ľahkých autách – od Lotusu Elise po Smart Roadster a moderné Alpine A110 – otvorenie dverí je spočiatku až zarážajúce - jednoducho preto, aké sú ľahké. No pri zatvorení zistíte, že kvalita je očividne prítomná. Menšie zadné dvere sú ešte ľahšie, ale ak sa posadíte na zadnú lavicu, veľmi rýchlo zistíte, že „koncept priestorovej podlahy“ skutočne funguje. Interiér A2 je vzdušný, ale vďaka hlbokej podlahe aj skutočne priestranný.

Tí vpredu však dostanú o čosi viac priestoru. Hrubé A-stĺpiky síce pomerne výrazne bránia vo výhľade von, no veľké čelné a bočné sklá horší výhľad dostatočne kompenzujú. Štvorramenný volant, bežný pre A4 a A6 tej doby, je na dotyk kvalitný, priamočiary a pomerne ergonomický. V noci sú veľké, podsvietené ciferníky vkusné a čitateľné ako žiadna moderná TFT alternatíva. Trojvalcové diesely môžu mať horší zvukový prejav, štartér znie, akoby šiel naštartovať výletnú loď, no v interiéri tieto prejavy takmer nie sú počuť.

No dávajte si pozor na skromné ​​úrovne výbavy tohto auta – môže chýbať klimatizácia, bez ktorej sú dnešné letá v aute prakticky nevydržateľné. Radšej hľadajte auto, ktoré klimatizáciu má. No vďaka prepracovanej aerodynamike si už po pár kilometroch všimnete ticho v interiéri, ktorým sa mohol pochváliť len máloktorý dobový konkurent. 

Vzpriamená poloha za volantom je ďalším prvkom, ktorý rozptyľuje stres, rovnako ako dobrá viditeľnosť. Jazda na 16-palcových kolesách je aj podľa dnešných noriem dokonale zvládnuteľná. Riadenie, chválené v recenziách ako asi najlepšie, aké Audi v automobile dosiahlo, je ľahké a presné, a hoci predné tlmiče a zadná torzná tyč nie sú práve najsofistikovanejšou kombináciou, stačí na to, aby sa A2 pohybovala ako má.

Motor tiež robí všekto s ľahkosťou. Pri vyšších rýchlostiach sa zdá byť vo svojom živle. Pri zrýchľovaní zo zastavenia sa, samozrejme, mierne ozýva kulisa naftového trojvalca. Naozaj sa tomu nedá vyhnúť a úzke naftové výkonové pásmo znamená, že máte plné ruky práce s prvými prevodovými stupňami. Ale dlhé prevody (110 km/h okolo 2 100 ot./min) a zdravý krútiaci moment znamenajú, že sa A2 cíti dobre aj na diaľnici. Zatiaľ čo na iných autách tejto veľkosti môže začať prevládať odpor vetra, zdá sa, že Audi sa na 130 km/h dostane jednoducho.

No pri rozumnej jazde zistíte, prečo je Audi A2 také výnimočné. Tam, kde by ste na iných autách museli tankovať, vám v Audi A2 ešte ostáva štvrtina nádrže. Užívatelia hlásia reálnu spotrebu aj pod 4 litre na 100 km - čo je pri aute vyvinutom v 90-tych rokoch minulého storočia priam fascinujúce. Áno, dnes sa na podobné hodnoty viete dostať s väčšou, ťažšou Octaviou a skvelým 2,0 TDI, no tieto dve autá delia viac než 2 desaťročia vývoja techniky. Prečo ich teda nie sú plné cesty?

Prvým problémom bola cena. A2 sa v roku 2001 podľa dobových nemeckých cenníkov predávala za 17-tisíc eur, v prípade silnejšej verzie s výkonom 90 koní to bolo dokonca tesne pod 20-tisíc eur. To bola cena, za ktorú ste mohli mať auto vyššej triedy, hoci menej zvučnej značky.

Druhým problémom je, že trh sa jednoducho uberal iným smerom. Ľudia nechceli platiť veľké peniaze za aerodynamické vychytávky, práve naopak. Omnoho radšej peniaze minuli na štýl. Za podobné peniaze ste mohli mať oveľa menej sofistikované a oveľa konvenčnejšie BMW radu 3 Compact, ktoré navyše so sebou nieslo aj symbol statusu. K jeho dizajnu sa ale vyjadrovať v tomto článku veľmi nebudem.

Nakoniec sa Audi ani zďaleka nepriblížilo k svojmu ročnému limitu 60 000 vyrobených kusov v závode v Neckarsulme. Za 5 rokov sa vyrobilo len niečo vyše 176 000 kusov, čo zodpovedá približne polovičnej kapacite závodu. A2 potom nadlho zanechalo v modelovom portfóliu Audi dieru v kategórii supermini, ktorá bola nakrátko preskúmaná nevšedným elektrickým konceptom A2 z roku 2011. No Audi sa nakoniec rozhodlo ísť cestou šetrenia nákladov a na rovnakej platforme, na akej stojí Volkswagen Polo, uviedlo na trh model A1.

Tip na youngtimer | Audi A2: Auto, ktoré predbehlo svoju dobu

Autor článku

Anton Čorňák

Výber pre vás

Tip na youngtimer | Audi A2: Auto, ktoré predbehlo svoju dobu

Autor článku

Anton Čorňák

Súvisiace články

Elektromobil verzus spaľovák: Koľko stojí 100 km jazdy? Nemeckí experti to spočítali do centu

Príbeh ikony | Ferrari Enzo: Dokonalá pocta veľkému človeku

Auto Bild do detailu otestoval celoročné pneumatiky pre malé autá: Ktoré sa oplatia?

Výber pre vás