Sobota, nie príliš skoré ráno. Vymieňam vyhriatu kabínu auta za sychravé decembrové počasie. Pred bránou  Automobilových opravovní MV SR stojí čierny Superb, ktorý sa na prvý pohľad tvári nenápadne. Civilný imidž sa rúca vo chvíli, keď sa k nemu priblížia dve postavy v policajných uniformách – príslušníci špeciálnej diaľničnej polície. Po úvodných formalitách sa dozvedám, čo smiem a čo nie. V skratke: počúvajte pokyny, nevystupujte z auta bez reflexnej vesty a predchádzajúceho súhlasu posádky. Prikyvujem, nakladám do auta seba aj svoju výbavu a vyrážame.

Naším cieľom je diaľnica D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Vzhľadom na dennú dobu policajti nepredpokladali veľa priestupkov, realita však napokon bola iná. Z prednej masky čierneho Superbu nevytŕča typický útvar kužeľového tvaru, meranie sa vykonáva staticky pomocou tzv. radarovej pištole.  Tú policajti nastavili o 33 km/h nad najvyššiu povolenú rýchlosť, čiže na 143 km/h.

Na otázku, či statickému meraniu neunikne hriešnik, sa policajt len pousmeje. „Radar má v ideálnych podmienkach dosah vyše jedného kilometra, v tomto počasí je to v priemere 400 metrov. Vozidlo zameriame oveľa skôr, než si nás vodič vôbec všimne.“ V preklade to znamená asi jedno: akonáhle zbadáte policajný radar a začnete brzdiť, je neskoro. Ak ste prekročili rýchlosť, už vás majú. Vzhľadom na zamračené počasie policajti v mojej prítomnosti zamerali vozidlá vo vzdialenosti 300 až 350 metrov, čiže hneď po tom, ako sa vynorili spoza miernej zákruty. Nuž, evidentne na tomto mieste nestoja prvý raz.

Stojíme na jednom z odpočívadiel v smere na Trnavu a len pípanie radarovej pištole naznačuje frekvenciu zameriavaných vozidiel. Radarová pištoľ je ovládaná jednoduchým spôsobom - policajt zameria vozidlo a stlačí spúšť. Výsledkom je fotografia alebo video záznam s údajom o rýchlosti vozidla a vzdialenosti od radaru. Hliadka dokáže zamerať veľký počet vozidiel, obmedzené je to len šikovnosťou prstu na spúšti. V našom prípade bola frekvencia pípania spúšte vysoká a zachytila všetky vozidlá.

Po pár minútach merania policajti zachytili prvého hriešnika. Je ním strieborné BMW s rakúskym evidenčným číslom, ktoré si to v úseku s najvyššou povolenou rýchlosťou 110 km/h švihalo o 35 km/h rýchlejšie. Vodič Superbu šliapne na plyn, moja výbava sa na zadnom sedadle premieša do úhľadnej kôpky. V okamihu zasvieti na tachometri číslo 200. Ozve sa siréna, rozsvietia sa majáky a zo zadného „plata“ sa vyklápa LED displej, na ktorom sa striedajú zdvorilé príkazy v troch jazykoch: Nasleduj ma, prosím.

Vinníka rýchlo doháňame, radíme sa pred neho a navigujeme na najbližšie odpočívadlo. Policajti odmietajú zastavovať vozidlá na núdzových odstavných plochách, ale iba na riadnych odpočívadlách. „Je to v záujme bezpečnosti vodičov aj nás samotných,“ vysvetľuje jeden z nich. Spoza volantu vystupuje vodička, nasleduje kontrola dokladov a neodmysliteľná dychová skúška. Vodička si vypočuje poučenie, ale vzhľadom na jej ochotu spolupracovať napokon odchádza bez pokuty.

Takéto šťastie však nemá veľa vodičov. Podľa údajov Prezídia PZ slovenská „Kobra“ za počas prvých 10 mesiacov odhalila 3 340 priestupkov. Hoci polícia neuviedla celkovú výšku pokút, pomôže matematika. Ak priemerná výška pokuty dosahuje 200 až 300 eur, za uvedené obdobie prispeli uponáhľanci do rozpočtu sumou 668 000 až milión eur.

Títo policajti totiž nesledujú bežné priestupky, ale priestupky spáchané závažným spôsobom, čo okrem iného znamená prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti v obci aspoň o 20 km/h a mimo obce o 30 km/h a viac. A výšku pokuty už určuje <a href="https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/aktualny_sadzobnik_pokut/akutalizovany%20sadzobnik%20pokut.pdf">oficiálny sadzobník</a>. Hliadka ho mala pri sebe a vodičom vždy ukázala kolónku s príslušnou sumou.

Pokračujeme v ceste. Pri Voderadoch sa otáčame do opačného smeru a zastavujeme na najbližšom odpočívadle. Tentokrát policajti zamerali svetločervené SUV s banskobystrickým evidenčným číslom a postup sa opakuje. Z vozidla vystupujú dve dámy a vodička sa s nešťastným výrazom podrobuje kontrole. Policajti ukazujú záznam radaru a hneď aj oficiálny sadzobník so sumou 200 eur za prekročenie rýchlosti o viac než 35 km/h.

Aj tentokrát riešia priestupok dohovorom a upozorňujú, že v sychravom počasí a pri zlej viditeľnosti nie je múdre naháňať ručičku na tachometri. Podľa kombinácie prekvapenia a radosti je jasné, že dámy dostali štedrý finančný darček. „Nech si o nás myslia vodiči čokoľvek, nie sme tu pre pokuty. Ide nám o bezpečnosť,“ hovorí jeden z policajtov. Je to iba divadlo? Môžeme, ale aj nemusíme im to veriť. Skúsenosti mnohých vodičov na Slovensku, často opakované aj v našich diskusiách, tvrdia niečo iné.

Tvárim sa nenápadne, no skúmavé pohľady z predných sedadiel mi dávajú najavo, že ma prekukli. Nasleduje slovná prestrelka na tému tendencií policajtov rozdávať pokuty za každú hlúposť.  Policajti z útvaru špeciálnej diaľničnej polície sa bránia, že nemôžu hovoriť za všetkých kolegov, ale ich cieľom je chytať a trestať iba veľkých hriešnikov. Nanešťastie debata nemá víťaza, tak sa radšej venujem fotoaparátu a policajti jazde.

Po chvíli rozpačitého ticha, sa rozhovor predsalen rozprúdi. Zaujímalo ma, prečo ani tentokrát vinníčka pokutu nedostala. „Pokiaľ sa vodič správa slušne a spolupracuje, nebudeme ho pred Vianocami oberať o peniaze,“ zaznie odpoveď (reportáž vznikala tesne pres Vianocami, pozn. red.). „Ak ho chytíme zas, akákoľvek diskusia sa končí,“ dodáva. Policajti nemajú problém zistiť, že vodiča už raz pre rýchlu jazdu zastavili. V prvom rade preto, že vždy žiadajú operačného dôstojníka o prelustrovanie vodiča aj vozidla. A po druhé, policajti zapisujú do formulára podrobnosti o každom  priestupku, vodičovi aj vozidle.

Plánujeme zostať na odpočívadle, ale situácia sa mení v okamihu, keď okolo nás prefrčí striebristé Audi s českým evidenčným číslom. Vodič Superbu šliape na plyn a po chvíli dobieha rýchleho vodiča. Keďže chýba záznam z radaru, je jasné, že vodič mal tentokrát šťastie. Chvíľu vozidlo z bezpečnej vzdialenosti sledujeme a policajti pozorujú a hodnotia štýl jazdy. Po agresivite ani stopy, ale miestami rýchlosť na našom tachometri presahuje 150 km/h. Ozve sa siréna, zasvietia majáky. Audi okamžite uvoľňuje jazdný pruh a tentokrát nás už civilnou rýchlosťou sleduje na najbližšie odpočívadlo.

„Dnes je asi zakliaty deň,“ konštatujem, keď spoza volantu opäť vystupuje žena. Policajt mi s úsmevom odpovedá: „Asi áno, ale podľa našich skúseností rýchlosť prekračujú na 60 percent muži a na 40 percent ženy.“

Policajti sa popri meraní rozrozprávali o kurióznych situáciách, ktoré zažívajú. Jedna z nich sa udiala len krátko pred našou náštevou. Hriešnik chcel totiž zaplatiť pokutu 200 eur gastrolístkami. Pochopiteľne, jeho nápad neprešiel. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a čo by už len minister financií urobil s gastrolístkami?

Iného vodiča pokuta nahnevala natoľko, že sa policajtov opýtal, či sa rozhovor nahráva. Na kladnú odpoveď chcel vedieť, kde majú „ten mikrofón“. Policajt ochotne ukázal príslušné miesto, pri ďalšom vývoji však mal aj s kolegom veľký problém zachovať kamennú tvár. Vodič si totiž kľakol na kolená, oprel sa rukami o nárazník a začal do mikrofónu nadávať polícii, vláde, parlamentu a vlastne celej politickej scéne za situáciu v krajine.

V hitparáde výhovoriek väčšinou víťazí ťažká životná situácia alebo odvoz do nemocnice. Ak však vodič v jednoznačne dôchodkovom veku tvrdí, že vezie zhruba rovnako starú manželku do pôrodnice, tomu sa už pochopiteľne dá len ťažko uveriť. A po niekoľkých dobre mierených otázkach tak či onak vyjde klamstvo najavo. Na druhej strane ale policajti uznajú, ak sa vodič ospravedlní a prejaví ochotu priestupok vyriešiť.

Slovenská „Kobra 11“ vlastne nie je Kobra. Oficiálny názov znie Špeciálne dopravné oddelenie Prezídia PZ (ŠDO) a vo svojom znaku má iného dravca. Pumu. Oddelenie vzniklo v priebehu roka 2009 po schválení nového zákona o cestnej premávke.

Ako nám povedal viceprezident Policajného zboru Ľubomír Ábel, v Pume nemôže robiť hocikto. V prvom rade musí ísť o skúseného policajta a dobrého vodiča. Pozitívom je vodičské oprávnenie na veľký motocykel, nakoľko ŠDO vlastní aj rýchle a výkonné motorky. Dvakrát do roka policajti z Pumy absolvujú špeciálny výcvik, jeden na okruhu Slovakia Ring a v susednom areáli školy šmyku, druhý na brnenskom okruhu v rámci spolupráce s českou políciou.

Požiadavky na adeptov pre Pumu sú prísne. V porovnaní s bežnými hliadkami absolvujú náročnejší výcvik ovládania vozidla. Dôvodom je vysoká rýchlosť, pri ktorej vykonávajú zásahy proti pirátom. Podľa Ábela ide v priemere o 200 km/h, no vyskytli sa viaceré prípady, keď museli zastavovať piráta pri rýchlostiach 240 až 250 km/h.

„Ďalším predpokladom je perfektné ovládanie predpisov,“ hovorí Ábel. Nehovoríme len o samotnom zákone o premávke, nakoľko s touto problematikou súvisí viacero zákonov, vyhlášok a nejeden interný predpis. Zo zákona o premávke je pre Pumu najdôležitejší § 137, kde sú vymenované priestupky spáchané závažným spôsobom. A práve na tie sa diaľniční dravci zameriavajú.

Policajt Pumy musí byť psychicky odolný, pretože aj viceprezident uznáva, že práve korupčný tlak je vysoký. V prípade závažných priestupkov sú totiž sankcie vysoké a policajt musí dokázať odolať pokušeniu. „To, čo ma teší a za čo si týchto policajtov vážim, je fakt, že doteraz sme nedostali ani jeden podnet od občanov za korupčné správanie či iné pochybenie“ hovorí policajný viceprezident. Podľa neho je to dôkazom, že prísne výberové konanie je účinné a spĺňa svoj účel.

Rovnako ako bežné hliadky aj „kobra“ má možnosť znížiť výšku pokuty. Zo zákona sú povinní zohľadniť všetky okolnosti a môžu prihliadnuť aj na záznam z karty vodiča. Úplne inak sa postavia k človeku, ktorý má čistý záznam a inak k tomu, kto má za rok 30 priestupkov. Pokiaľ však vodič spácha nebezpečný priestupok, napríklad predchádza cez plnú čiaru a k tomu v zákrute, akékoľvek argumenty sú bezpredmetné.

Zaujímalo nás, či polícia neuvažuje o civilnom oblečení. Odpoveď bola záporná. „Ak by sme toto urobili, každému by bolo jasné, že ideme len po pokutách. To ale nie je naším cieľom. Zameriavame sa na prevenciu,“ povedal Ábel. Podľa jeho slov totiž aj vodič, ktorý ide po diaľnici 200 km/h a zbadá policajné auto, určite zloží nohu z plynu. „Prvoradá je prevencia a až následne represia. Nikto totiž vodiča nenúti, aby spáchal priestupok. A ak už ho spácha, musí si byť vedomý následkov,“ uzatvára viceprezident.

Porušenie pravidiel premávky závažným spôsobom

Vybrané závažné priestupky podľa § 137  ods. 2:

- jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu

- porušenie pravidiel, ktorého dôsledkom je dopravná nehoda alebo škodová udalosť,

- prekročenie rýchlosti jazdy v obci o 20 km/h a viac alebo mimo obce o 30 km/h a viac,

- jazda po požití lieku, ktorý môžu znížiť schopnosť vodiča bezpečne viesť vozidlo,

- prejazd cez križovatku na červenú alebo nerešpektovanie „stopky“

- prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané

- neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta

- jazda v protismere, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke,

- neumožnenie bezpečného a plynulého prejazdu vozidlu s právom prednostnej jazdy

- predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané,

- vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu (neplatí pre autoškoly)

- zastavenie a státie na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím

- neoprávnené vybavenie vozidla zariadením, ktoré napodobňuje sirény vozidiel s právom prednostnej jazdy

Práca špeciálnej diaľničnej polície naživo

Výber pre vás

Práca špeciálnej diaľničnej polície naživo

Súvisiace články

Od dnes môže prísť pokuta poštou

Alkohol za volantom: Paragrafy a prax

Výber pre vás