Včera médiami prešla správa TASR o tom, že <a href="https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=výmena+informácií&amp;docid=151775&amp;pageIndex=0&amp;doclang=SK&amp;mode=req&amp;dir=&amp;occ=first&amp;part=1&amp;cid=286152#ctx1">Súdny dvor EÚ zrušil smernicu</a> umožňujúcu policajným orgánom členských štátov vzájomnú výmenu informácií o vodičoch, ktorí spáchali dopravný priestupok v inej krajine. Inými slovami, ak Slovák spácha určitý priestupok v trebárs Nemecku, tamojšia polícia môže v našom systéme evidencie vozidiel vyhľadať vinníka a poslať mu šek. Takáto výmena informácií sa týkala všetkých členských štátov s výnimkou Británie, Írska a Dánska.

Smernica jasne stanovila osem konkrétnych priestupkov, ktorých sa výmena informácií týka. Ide o prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, nepoužitie bezpečnostného pásu, jazdu na červenú, jazdu pod vplyvom alkoholu a návykových látok, nepoužitie ochrannej prilby, nedovolenú jazdu v jazdnom pruhu a nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas jazdy.</p>


Podľa agentúrnej správy mali účinky smernice trvať ešte 12 mesiacov. Mohol tak vzniknúť dojem, že si vodiči musia dávať v zahraničí pozor ešte rok a potom haleluja, máme po probléme. Omyl. Všetky tri strany (súd, komisia a parlament) sa totiž zhodli v tom, že ak Súdny dvor EÚ rozhodne v prospech EK, v stanovenom termíne schvália novú smernicu s rovnakými účinkami. V praxi to znamená asi toľko, že pre motoristu sa nezmení vôbec nič. Zatiaľ budú poštári rozvážať pokuty po únii podľa starej smernice a akonáhle bude schválená nová, budú ich veselo nosiť ďalej.

Celý problém bude bežnému motoristovi pripomínať skôr právnické slovíčkarenie. Z hľadiska práva je však zachovanie správneho právneho rámca a postupu mimoriadne dôležité. To bol aj dôvod, pre ktorý Európska komisia podala pred dvomi rokmi žalobu proti Európskemu parlamentu a Rade EÚ. Zaujímavosťou je aj to, že odporcov podporilo niekoľko členských štátov, vrátane Slovenska. O čo vlastne ide?

Jablkom sváru sa stali dva rozdielne články Zmluvy o fungovaní EÚ. Európska komisia postavila svoju smernicu na článku 91 ods. 1 ZFEÚ, ktorý hovorí o prijatí opatrení „na zlepšenie bezpečnosti dopravy“. Európsky parlament a Rada EÚ síce smernicu prijali, ako právny základ však použili článok 87 ZFEÚ, ktorý síce tiež umožňuje výmenu informácií, avšak v oblastiach „predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov“.

Čarovné slovíčko teda znie „trestný čin“ a spor sa dotýkal práve jeho definície. EK argumentovala, že cieľom smernice boli dopravné delikty nezávisle od toho, ako ich daná krajina kategorizuje. Ako typický príklad môžeme spomenúť alkohol. Niekde je alkohol iba deliktom, i keď s tvrdými postihmi. Inde, napríklad aj na Slovensku, je trestným činom až od určitej hranice. Rada zas okrem iného tvrdila, že cieľom smernice bolo potláčať nebezpečné správanie sa vodičov a teda aj dopravné delikty patria medzi „trestné“ veci. A keďže článok 87 hovorí o „všetkých príslušných orgánoch“, nie je podstatné, či delikt má správny alebo trestný charakter.

Súdny dvor EÚ dal za pravdu komisii. Zdôraznil, že cieľom smernice je viesť vodičov k zodpovednejšiemu správaniu sa, čo umožní znížiť počet osôb usmrtených pri dopravných nehodách. Súd skonštatoval, že z toho „jasne vyplýva, že hlavným alebo prevažujúcim cieľom smernice je zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky“. Zároveň upozorňuje, že tento cieľ potvrdzuje aj osem konkrétnych deliktov, ktorých sa výmena informácií týka.</p>


Ako spisovateľ Robert A. Heinlein napísal v jednej zo svojich kníh, „nafukovanie komárov a ignorovanie somárov patria k základom právnického remesla“. Asi tak môže bežný motorista vnímať tento spor. O to viac, že pre jeho bežný život sa vôbec nič nezmení. Právo má však svoje pravidlá a ak má splniť účel, musí sa nimi riadiť každý. Aj EÚ. I keď sa nestáva často, aby sa tri najvyššie európske orgány posekali na súde. No aj to je život.

Pokuty z cudziny už neprídu. Naozaj?

Výber pre vás