Bratislavské mestské zastupiteľstvo sa včera zaoberalo novou stratégiou parkovania v hlavnom meste. Poslanci však neschválili zmenu štatútu mesta, ktorá mestu a mestským častiam poskytuje potrebné právomoci a umožňuje tak spustiť nový systém parkovania. Ďalším krokom malo byť schválenie príslušného všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktoré už obsahuje konkrétne ustanovenia o systéme parkovania. Vzhľadom na to, že zmena štatútu neprešla, o VZN sa vôbec nehlasovalo.

Na zmenu štatútu mesta sú potrebné tri pätiny hlasov všetkých poslancov. To znamená, že za jeho zmenu by muselo hlasovať minimálne 27 poslancov. Hoci prítomných bolo celkovo 36, za zmenu hlasovalo len 19. Jeden poslanec bol proti, jeden nehlasoval vôbec a 15 poslancov sa zdržalo hlasovania. V praxi to znamená asi toľko, že nový celomestský systém parkovania sa odkladá na neurčito. Podľa primátora totiž nie je jasné, či sa vôbec podarí zaradiť tento bod do rokovania mestského zastupiteľstva ešte v tomto volebnom období. Ak sa to nepodarí, „budem to brať ako signál, že sme nemali odvahu k tomuto kroku pristúpiť,“ skonštatoval Ftáčnik.

Podľa nového štatútu mali mestské časti navrhnúť úseky miestnych komunikácií I. až IV. triedy, na ktorých sa budú nachádzať parkovacie miesta. Vo všetkých oblastiach, ktoré sa zapoja do novej parkovacej politiky, malo byť možné parkovať výlučne na vyznačených miestach. Okrem toho by mestské časti získali právo navrhnúť presnú výšku sadzby pre nerezidentov. Magistrát počítal aj s tým, že mestské časti určia ceny pre cesty I. a II. triedy, ktoré sú síce v správe magistrátu, nachádzajú sa však na území danej mestskej časti.

Doteraz bolo najväčším kameňom úrazu rozdelenie príjmov z parkovného. Po zdĺhavých rokovaniach sa napokon magistrát a starostovia mestských častí dohodli. Mesto malo získať z parkovného a zo sankcií 25 percent, zvyšok by si ponechali mestské časti.  Ak by parkovacie miesta spravovala právnická osoba poverená mestskou časťou, získal by magistrát štvrtinu príjmov z dočasného parkovania.

Plánované VZN definuje rezidenta ako obyvateľa Bratislavy, ktorý má trvalý pobyt na jej území. Do definície spadajú aj obyvatelia tých mestských častí, ktoré sa spočiatku do jednotného systému parkovania nezapoja. Magistrát stanovil maximálnu cenu parkovania v celom meste na dve eurá, pričom mestská časť mala rozhodnúť o konkrétnej cene parkovného. Rezidenti mali v zóne svojho trvalého bydliska parkovať bezplatne, v ostatných častiach s regulovaným parkovaním by platili polovicu sadzby pre nerezidentov. Parkovanie pre vozidlá prepravujúce telesne alebo zrakovo postihnutú osobu malo byť všade na území mesta bezplatné.

Predpokladom pre zvýhodnenie obyvateľov Bratislavy mala byť rezidentská karta, ktorú mali vydávať mestské časti. Karta mala platiť jeden rok od vydania a pre prvé vozidlo by stála 30 eur ročne. Pre každé ďalšie vozidlo bola určená komerčná sadzba vo výške maximálne 100-násobku základnej ročnej sadzby. Na karte mala byť vyznačená zóna trvalého pobytu a evidenčné číslo vozidla. Pokiaľ by mal rezident trvalý pobyt v časti, ktorá sa spočiatku do systému nezapojila, získal by rezidentskú kartu bez uvedenia zóny trvalého pobytu. To by v praxi znamenalo, že v zónach s regulovaným parkovaním by platil polovicu „komerčnej“ sadzby.

Za parkovanie sa okrem rezidentskej karty malo platiť zakúpením parkovacieho lístka, prostredníctvom internetu alebo SMS. Dokladom o zaplatení mali byť okrem rezidentskej karty aj parkovací lístok, potvrdzujúca správa mobilného operátora alebo iný elektronický dokument o zaplatení parkovného.

Napriek tomu, že jednotný systém mal fungovať už pred dvomi rokmi, stále nie je dotiahnutý.  Dokazujú to aj výhrady veľkej časti poslancov, ktorí svoj nesúhlas vyjadrili hlasovaním. Lenže problémy s parkovaním nečakajú a situácia sa stáva neúnosnou.

Parkovanie v Bratislave nebude po novom

Výber pre vás

Parkovanie v Bratislave nebude po novom

Súvisiace články

Staré Mesto sa dohodlo s mestom na podmienkach parkovania

Výber pre vás