Poškodené čelné sklo stále predstavuje najproblematickejšiu poistnú udalosť. Poisťovne obvykle majú dva argumenty. Buď nie je možné vinu iného vozidla preukázať alebo kameň nesúvisí s prevádzkou vozidla. Hoci Národná banka slovenska (NBS) už pred tromi rokmi zverejnila stanovisko, že <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/192254/nbs-poistovne-musia-preplatit-celne-sklo-poskodene-kamenom">poisťovne sú povinné preplácať čelné sklo</a> aj v rámci povinného zmluvného poistenia, očividne sa toho veľa nezmenilo. Motoristi majú problém, i keď druhý vodič vinu uzná. Tentokrát dostáva motoristická verejnosť do rúk páku, ktorú už poisťovne ignorovať nemôžu.

Táto páka pochádza od jedinej inštitúcie, ktorá má na Slovensku kompetenciu vykladať právo a zjednocovať výklad zákonov. Hovoríme o Najvyššom súde SR. Predmetné rozhodnutie, ktoré sa týka čelného skla, sa nachádza v <a href="https://www.nsud.sk/data/files/979_stanoviska_rozhodnutia_10_2014.pdf">zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 10/2014</a>. Súd sa zaoberal viacerými prípadmi, keď súdy v rovnakej veci poškodenia čelného skla vymršteným kameňom rozhodli diametrálne odlišne: raz v prospech poškodeného, raz v jeho neprospech. V oboch scenároch sa použil § 428 Občianskeho zákonníka, ktorý znie: „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“

Jeden zo súdov argumentoval druhou vetou spomínaného paragrafu. Podľa jeho názoru vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke“. Ďalší súd sa zas odvolával na prvú vetu daného ustanovenia a v rozhodnutí uviedol, že kameň vymrštený spod kolies iného idúceho motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, a preto nie je možné zbaviť sa zodpovednosti a nie je potrebné ani zisťovať možnosti odvrátenia škody.

Práve vzhľadom na tieto odlišné interpretácie sa do veci zapojil Najvyšší súd SR a vydal nasledovné stanovisko: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Ako uvádza v odôvodnení, súdy v praxi vykladajú pojem prevádzky vozidla veľmi široko. Za okolnosť súvisiacu s prevádzkou vozidla považujú, napríklad, zlyhanie bŕzd, skryté alebo zjavné vady materiálu, nedostatočnú údržbu, prasknutie pneumatík, ako aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča a iných osôb.

Najvyšší súd vo svojom stanovisku však poukazuje na to, že motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď je v chode motor. To znamená, že prevádzkou vozidla sa rozumie príprava na jazdu, bezprostredné výkony po ukončení jazdy a údržba. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, či sa to stalo na ceste, parkovisku alebo v garáži.

Najvyšší súd tak prichádza k takmer identickému záveru ako NBS pred tromi rokmi: „Nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou a špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“

Tu môžeme povedať len jedno: konečne! Konečne majú poškodení motoristi páku, z ktorou môžu reálne pohroziť poisťovniam. Hoci rozhodnutie Najvyššieho súdu nie je formálne záväzné, všetky súdy nižšej inštancie ho budú brať do úvahy. Jednotnou interpretáciou zákonov sa totiž predpokladá rovnaké rozhodovanie súdov o rovnakej veci. A to sa týka aj čelného skla. Akonáhle sa motorista obráti na súd, je viac ako pravdepodobné, že rozhodnutie vyznie v jeho prospech. Navyše aj nižšie súdy vo svojich rozhodnutiach zvyknú citovať judikatúry Najvyššieho súdu SR.

Pokiaľ vám poisťovňa odmietne zaplatiť čelné sklo, hoci vinník svoju vinu uzná, pravdepodobne postačí upozorniť na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Prípadne pohroziť žalobou. Vzhľadom na predmetné stanovisko je totiž veľká šanca, že každú súd rozhodne v prospech poškodeného motoristu. Je síce pravda, že každý prípad sa musí posudzovať individuálne, motoristi dostávajú do rúk účinný nástroj. Určite nebude na škodu, ak si <a href="https://www.nsud.sk/data/files/979_stanoviska_rozhodnutia_10_2014.pdf">stiahnete a uložíte spomínané stanovisko</a> (stanovisko č. 135, str. 4). Nikdy neviete, kedy sa vám zíde.

Súd: Poisťovne musia preplatiť prasknuté sklo

Výber pre vás

Súd: Poisťovne musia preplatiť prasknuté sklo

Súvisiace články

Poškodené čelné sklo: Čo znamená v praxi?

NBS: Poisťovne musia preplatiť čelné sklo poškodené kameňom

Výber pre vás