Minulý rok bolo <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/193989/pocet-registracii-aut-vlani-klesol">na Slovensku zaregistrovaných</a> celkovo 66 000 nových osobných automobilov kategórie M1 a so započítaním aj ľahkých úžitkových vozidiel N1 prekročil počet registrácií hodnotu 71 000. Podľa Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP) tak aj napriek nepriaznivým prognózam dopadol rok 2013 lepšie, než sa predpokladalo. Hoci predaj u nás mierne klesol, ZAP považuje výsledky za priaznivé.

Budúci vývoj by však mohla zamiešať <a href="https://automoto.cas.sk/clanok/194528/automobilky-sa-obavaju-krizy-na-ukrajine">kríza na Ukrajine</a>, ktorá vyvoláva nervozitu v celej Európe a pochopiteľne situáciu sledujú aj Slováci. O to viac, že konflikt sa nám odohráva doslova za humnami. Aj samotné automobilky sú v strehu a hoci nateraz zaujali skôr vyčkávacie stanovisko, ozývajú sa varovné hlasy, že kríza môže ovplyvniť dopyt po nových vozidlách.

Pre našu ekonomiku je dôležitejší dopyt v západnej Európe, predovšetkým v Nemecku, nakoľko vyrobíme viac, než dokážeme doma predať. Rozhodujúcu úlohu teda zohrá otázka, či kríza bude mať dopad na obchodné vzťahy medzi Európou a USA na jednej strane a Ruskom na strane druhej.

Podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša je nateraz ťažké odhadnúť vplyv ukrajinskej krízy na hospodársky rast a spotrebiteľský dopyt v západnej Európe. „Riziko, že môže ovplyvniť dôveru spotrebiteľov, tu stále existuje, zatiaľ však údaje z posledných mesiacov hovoria o miernom oživení predaja áut v EÚ.“ Ekonomický analytik Tatra banky Boris Fojtík nevylučuje, že v prípade, ak by konflikt nadobudol väčšie rozmery, zrejme by ovplyvnil spotrebiteľské rozhodnutia. Inými slovami, preferencie by sa pravdepodobne zamerali najmä na pokrývanie základných potrieb a v neprospech nákupu tovarov dlhodobej spotreby. Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros naproti tomu pochybuje o zmenách spotrebiteľských preferencií. K tomu by podľa neho mohlo dôjsť iba v prípade, že by na Ukrajine vypukla vojna.

Hoci budúci vývoj dopytu a predaja nových áut je nateraz neznámy, minulý rok sa prvýkrát od vypuknutia globálnej ekonomickej krízy objavilo svetlo na konci tunela. Na Slovensku sa mierne zvýšila cenová dostupnosť áut. Kým ceny najkupovanejších modelov áut na Slovensku dlhodobo klesajú, nominálne mzdy kontinuálne rastú, i keď pomaly.

Hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo v súvislosti s cenami áut poukazuje na vplyv slabého domáceho dopytu. Práve ten totiž tlačil predajcov k cenovým akciám a zľavám. Naproti tomu priemerná mesačná mzda vlani v nominálnom vyjadrení vzrástla o 2,4 percenta, po odpočítaní inflácie v reálnom vyjadrení o jedno percento. V číselnom vyjadrení podľa Štatistického úradu SR sa priemerná hrubá mzda medziročne zvýšila z 805 na 824 eur.

Podľa Gábriša sme vlani pracovali na kúpu nového auta o niečo menej než v roku 2012. ČSOB si ako referenčné vozidlo vzala model Škoda Fabia 1.2 HTP vo výbave Ambition. Trend vo vývoji cenovej dostupnosti nových vozidiel vypracovala na základe dvoch scenárov, a to že Slovák si na auto odkladá celý hrubý a čistý príjem. Pochopiteľne ide len o výslovne teoretický a ilustračný ukazovateľ, nakoľko každý človek musí platiť odvody, dane a musí aj z niečoho žiť. „Ak by si človek odkladal povedzme 20 percent príjmu, splácanie by trvalo päťkrát dlhšie, no trend uvádzaný vo výpočtoch zostane rovnaký,“ vysvetľuje Gábriš.

Ak by si Slováci odkladali celý hrubý príjem, museli by na zaplatenie tejto Fabie pracovať 11,4 mesiaca v porovnaní s 11,6 mesiaca v roku 2012. Pre porovnanie, pred desiatimi rokmi musel človek pracovať na porovnateľné vozidlo viac než dva roky. V prípade, že by ľudia odkladali celú priemernú čistú mzdu, analytik odhaduje, že by na Fabiu našetrili za niečo vyše roka (13,3 mesiaca).

Pre tento rok sa prognózy neveľmi líšia od vlaňajška. Za predpokladu porovnateľného nominálneho rastu priemerných miezd a spomalenia inflácie možno očakávať mierny reálny nárast priemernej mzdy. Navyše tu významnú úlohu zohrávajú pretrvávajúca silná konkurencia a relatívne váhavý spotrebiteľský dopyt. Tieto dva faktory podľa Vaňa zrejme nedovolia predajcom zmenu v doterajšej stratégii, v ktorej dominovala najmä cenová konkurencia.

Keďže vplyv ukrajinskej krízy zatiaľ nie je možné odhadnúť, neočakávajú sa žiadne výrazné zmeny v pozorovaných trendoch. Podľa Fojtíka za priaznivých okolností preto pravdepodobne dôjde k ukončeniu korekcie cien áut a k ich následnej stabilizácii. Podobný názor zastáva aj Gábriš, ktorý predpokladá, že ceny áut budú viac-menej stagnovať a mzdy budú pokračovať v raste. Cenová dostupnosť sa teda môže podobne ako v minulom roku mierne zlepšiť, ale obrovské posuny ako pred 10 či 15 rokmi už nezažijeme. „Očakávam pokračovanie dlhodobého trendu rastu dostupnosti vozidiel. Vzhľadom na slabší ekonomický rast by tento rok mal zaznamenať len veľmi mierne zlepšenie,“ uzatvára Boros.

Slováci financujú kúpu najčastejšie formou spotrebného úveru alebo lízingu. Najmä v prípade kúpy vozidiel na firemné účely zohráva veľmi dôležitú úlohu lízing. Spotrebné úvery sa používajú predovšetkým na súkromné autá, no ani v tomto prípade vzhľadom na zmluvy dohodnuté priamo s dovozcami a predajcami nemožno lízing podceňovať.

Podľa Slovenskej asociácie leasingových spoločností boli v prvých troch štvrťrokoch 2013 nové vozidlá prefinancované z troch zdrojov. Z celkového počtu vozidiel najčastejšie išlo o úvery alebo nákup na splátky (75 percent), finančný lízing (15 percent) a operatívny lízing (10 percent). Priemerná výška lízingu alebo úveru, vypočítaná z obstarávacej ceny bez DPH, dosahovala vlani 15 229 eur.

Samotné banky podobné informácie nezverejňujú, údaje sme získali len od ČSOB. Približne štvrtina klientov tejto banky žiada o spotrebný úver práve na financovanie kúpy auta. ČSOB vlani prefinancovala celkovo 78 percent nových áut z úverov, zvyšok tvoril lízing.

Ako dlho pracujeme na nové auto?

Výber pre vás