Jazda v hustom daždi zväčša nebýva práve príjemná, či už je to letná prietrž mračien, alebo vytrvalý jesenný lejak. Stierače obvykle ledva stíhajú zotrieť vodu zo skla, viditeľnosť je beztak dosť zlá a nemalým rizikom je aj mokrá cesta. Vodičovi na nej hrozí zvýšené nebezpečenstvo šmyku a keď je vody viacej, tak ešte aj akvaplaning.

Keď sa pneumatika odvaľuje po mokrej ceste, vodu zo stopy odvádza cez drážky dezénu. Ich kapacita, teda prietok cez ne, je obmedzená ich tvarom a prierezom. Pri istých otáčkach plášťa, čiže pri istej rýchlosti jazdy, sa preto začne pred behúňom vytvárať z vody klin, ktorý sa snaží celé koleso nadnášať.

Ak sa vztlaková sila vyrovná tiaži vozidla pripadajúcej na dané koleso, pneumatika sa na vrstve vody vznesie a úplne stratí kontakt s vozovkou. Vtedy pochopiteľne nie je schopná prenášať žiadne bočné, ani pozdĺžne sily. Ak akvaplaning postihne všetky kolesá, auto sa stáva absolútne neovládateľné a nemožno meniť jeho smer ani brzdiť.

Nebezpečenstvo možno čakať, ak je vrstva vody na ceste súvislá a dosahuje približne 4 mm a viac. Nemusí to však byť po celej šírke vozovky, stačí nabehnúť na slabšie odvodnené miesto, alebo napríklad do koľaje, vyjazdenej nákladným autom. Riziko reálne hrozí už pri rýchlosti okolo 70 – 80 km/h a výrazne stúpa s jej nárastom.

Ako akvaplaning rozoznať a ako naň reagovať?

Ak vozidlo dostane akvaplaning, pozorný vodič ho spozoruje okamžite. Veľmi výraznou indíciou môže byť náhly pokles hluku od pneumatík, keďže tie sa práve prestali odvaľovať. Strata ich kontaktu s cestou obvykle spôsobí tiež prudký vzostup otáčok motora. Volant je pritom veľmi voľný a auto nereaguje na jemné zmeny smeru.

Jediným spôsobom, ako sa akvaplaningu bezpečne vyhnúť, je nejazdiť na mokrej ceste príliš rýchlo. Ak už ale nastane, treba zachovať chladnú hlavu. Jediným riešením je čakať, kým jazdné odpory spôsobia pokles rýchlosti pod nebezpečnú hranicu. Obvykle to trvá 2 – 3 sekundy, tie sa však na ceste môžu zdať ako večnosť. V žiadnom prípade nebrzdiť, ani pri autách s ABS.

V záujme eliminácie pozdĺžnych síl je potrebné úplne ubrať plyn a pri manuálnej prevodovke je dobré stlačiť spojkový pedál (so systémom MSR netreba, ale neuškodí to). V žiadnom prípade sa nesmie točiť volantom. Naopak, riadenie je treba udržať v pôvodnom smere jazdy, aby vtedy, keď pneumatika zasa získa kontakt s cestou nedošlo k prudkému vybočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť neovládateľný šmyk.

Primárnym rizikovým faktorom je vysoká rýchlosť jazdy, nebezpečenstvom môže byť už aj 80 km/h. Veľmi dôležitá je pochopiteľne výška dezénu pneumatiky. Predpisy požadujú pri letných plášťoch aspoň 1,6 mm, skúsenosti však dokazujú, že na spoľahlivý odvod väčšieho množstva vody sú potrebné minimálne 3 milimetre.

Nemožno sa však slepo spoliehať ani na úplne nové pneumatiky. Ak je na ceste súvislá vrstva vody, vysoká niekoľko milimetrov, rýchlosť viac než približne 100 – 110 km/h určite nezvládnu ani tie. Z pohľadu odvodu vody sú na tom vždy citeľne horšie širšie plášte než užšie.

Veľmi dôležité je aj správne hustenie. Ak je tlak v pneumatikách nižší, než predpísaný, riziko akvaplaningu výrazne stúpa, keďže sa pod zdeformovaný stred behúňa „naberá“ ešte väčšie množstvo vody, než pri správnom hustení. Pochopiteľne tiež platí, že o čosi väčšie nebezpečenstvo bude pri autách s nižšou hmotnosťou.

Ak chcete riziko akvaplaningu eliminovať, pri jazde po mokrej ceste v prvom rade zdvihnite nohu z plynu a znížte rýchlosť. Vyhnite sa koľajám z vodou, či iným podobne nebezpečným miestam. Starajte sa tiež o technický stav vášho auta, kontrolujte pravidelne stav dezénu pneumatiky a samozrejme aj ich hustenie.

Akvaplaning: Nečakané riziko na mokrej ceste

Výber pre vás

Akvaplaning: Nečakané riziko na mokrej ceste

Súvisiace články

Ako zvládať šmyk: Pripravte sa na zimu

Viete, čo je defenzívna jazda?

Nenápadný a podcenený zabijak: Bočný vietor

Výber pre vás