Cesta na dovolenku vlastným autom prináša najmä časovú a priestorovú nezávislosť. No počas dlhej jazdy striehnu na vodiča mnohé nástrahy, ktoré možno rozdeliť do troch skupín: teplota, poloha tela, koncentrácia. A všetky spolu súvisia a navzájom sa ovplyvňujú.

Jedným z rizík, ktoré môžu byť najmä pre vodiča nebezpečné, je teplota. Je nepochybne príjemné sadnúť do vychladeného, klimatizovaného auta. Problémom však sú veľké teplotné rozdiely medzi kabínou a vonkajším svetom.

Ak si rozhorúčený človek sadne do príliš vychladeného auta, svalstvo môže zareagovať kŕčom. Kritickou oblasťou je predovšetkým chrbtica. Pokiaľ sa svaly okolo nej stiahnu, môžu stlačiť stavce k sebe a pricviknúť nervy. Neklamným znakom je prudká bolesť, ktorá vystreľuje do rôznych častí tela, neraz však do nôh. Ani otvorené okno nie je ideálnym riešením, nakoľko prúdiaci vzduch nepriaznivo ovplyvňuje krčnú chrbticu. Dôsledkom môže byť stuhnutie šije a následná bolesť.

Z lekárskeho hľadiska by rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou nemal prekročiť 5°C. V praxi však teoretický ideál môže byť nepríjemný a neraz ak kontraproduktívny. Ak je vonku 40°C, malo by byť v aute najviac 35°C. Načo potom platiť za drahú klimatizáciu? Nezúfajte, riešenie existuje a volá sa postupné znižovanie teploty.

Nastupovanie zo 40-stupňovej horúčavy do auta vychladeného na 20°C je naozaj príliš veľký teplotný skok a okrem svalových kŕčov môže spôsobiť bolesti a dokonca aj zápaly kĺbov. Naproti tomu postupné znižovanie teploty umožní telu aklimatizovať sa bez rizika sťahu svalstva a následných bolestí.

Rovnaký šok prežíva telo aj pri opačnom postupe. Buď pred plánovanou prestávkou postupne zvýšte nastavenie klimatizácie alebo aspoň pootvorte okno, aby sa do kabíny dostal teplejší vzduch. A ak sa počas cesty zapotíte (najmä v chrbtovej oblasti), rozhodne sa vždy pri prestávke prezlečte do suchého.

Sadnite si, pokrčené nohy mierne roztiahnite, zoberte do prstov zväzok kľúčov a spustite ich medzi nohy. Uvoľnite sa, nechajte myšlienky voľne plynúť, nesnažte sa ich kontrolovať. Nevadí, ak v tejto polohe zadriemete. Akonáhle sa totiž telo úplne uvoľní, kľúče vám z ruky vypadnú a ich zvuk vás preberie. Hoci sa to nezdá, tento kratučký relax vás osvieži. Napríklad, tesne pred cieľom vašej cesty.

Okrem teploty môže k bolestiam viesť aj nesprávna poloha za volantom. Mnohí vodiči jazdia s príliš sklopeným operadlom, ktoré ich núti hrbiť sa a naťahovať sa za volantom. Následkom toho váhu tela nenesie svalstvo, ale chrbtica. Lekári preto odporúčajú menší sklon operadla a vzpriamenejšiu polohu. Navyše aj samotné automobilky dávajú motoristom možnosť zakúpiť sedadlá s bedrovou opierkou, ktorá pomáha udržať prirodzené zaoblenie chrbtice, čím zmenšuje jej zaťaženie. Tí, ktorí si ju zvykli používať, si už jazdenie bez nej nevedia predstaviť.

Ďalším rizikom je dlhodobá nehybnosť. Ide o individuálnu záležitosť, nakoľko niekto môže nehybnosť znášať lepšie, iný zas horšie. V zásade horšie ju znášajú ľudia s nadváhou. Pokiaľ sa dlhší čas nehýbete, spomaľuje sa prietok krvi, čo v extrémnom prípade môže viesť až k zápalu žíl.

Z tohto hľadiska je pri dlhých jazdách výhodnejšia manuálna prevodovka. Hoci sa to nezdá, no aj pri jazde po diaľnici sa vyskytne dostatok situácií, ktoré vodiča nútia preradiť. A to znamená pohyb. Dôležitý je pritom najmä pohyb predkolenia, ktoré lekári označujú ako druhé srdce. Sťahmi svalstva totiž pomáha srdcu pumpovať krv späť do organizmu a jej následné okysličenie. Nepopierateľnou výhodou je tempomat, ktorý vodičovi umožní aspoň do určitej miery rozhýbať si nohy.

V každom prípade odporúčame robiť pravidelné prestávky každé tri, najviac však štyri hodiny. Zájdite na parkovisko a urobte zopár jednoduchých cvikov: drepy, postavte sa na špičky, zľahka ponaťahujte svaly zadnej časti lýtka, urobte niekoľko predklonov a úklonov alebo krúživých pohybov trupom.

Pri rátaní doby jazdy podľa mapy či internetového vyhľadávača nepoužívajte priamočiaru matematiku. 650 km dlhú trasu neprejdete za päť hodín, ako by sa pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h mohlo zdať. Reálna diaľničná rýchlosť sa pri pokojnom „dovolenkovom“ tempe a dodržiavaní všetkých predpisov väčšinou pohybuje okolo 100 km/h cez deň a 110 km/h v noci. Dôvodom sú rôzne zdržania po ceste ako opravy na diaľniciach, dopravné zápchy v okolí miest, tunely so zníženou rýchlosťou, predbiehajúce sa kamióny atď.

Pokiaľ si k tomu prirátate dve prestávky po 20 minút, reálne prejdete 650 km dlhú trasu za zhruba sedem hodín. Správne vyrátanie dĺžky cesty vás upokojí, nebudete neustále sledovať hodinky a znervózňovať sa, že vám cesta trvá dlhšie, ako ste si mysleli.

Koncentrácia: Základ správneho šoférovania

Nedostatočný pohyb a bolesť nepriaznivo ovplyvňujú koncentráciu. Preto je nevyhnutné zlepšiť okysličenie mozgu práve pohybom a prestávkami, keď si mozog oddýchne od potreby neustáleho sústredenia sa na vedenie vozidla. Jeho práci výrazne pomôže prísun dostatočného množstva tekutín. Nepite sladené nápoje. Síce zaženú pocit smädu, ale zďaleka nedodáte organizmu toľko tekutín, koľko potrebuje. Kupujte nesladené minerálky a pite ich často. Aj vtedy, keď nepociťujete smäd.

Veľký pozor si treba dávať predovšetkým v noci, keď posádka auta spí a vodič zostane odkázaný sám na seba. Najkritickejšie je obdobie pred východom slnka, čiže nadránom zväčša okolo tretej alebo štvrtej hodiny.

Vtedy sa v organizme začína nový denný biorytmus a človek je psychicky aj fyzicky najcitlivejší a najzraniteľnejší. Ak je to potrebné, robte si prestávky častejšie, nakoľko chladnejší nočný vzduch osvieži oveľa viac ako povzbudzujúci nápoj. Pokiaľ sa rozhodnete pre energetický nápoj, počítajte s tým, že po uplynutí jeho účinku budete na tom horšie.

Rizikovou etapou je relatívne krátky úsek pred cieľom, keď vodič poľaví z ostražitosti či už pre únavu alebo úľavu, že „už je skoro tam“. Nepodceňujte toto riziko, nakoľko veľa dopravných nehôd stáva práve pred cieľom dlhej cesty. Odporúčame buď zobudiť niekoho z posádky, aby vám robil spoločnosť alebo urobiť ďalšiu prestávku.

Dlhé jazdy: Ako sa vyhnúť nástrahám

Výber pre vás